“Je najvyšší čas ukončiť vaše zasadnutie, ktoré ste potupili opovrhovaním všetkým dobrým a poškvrnili vašimi neresťami. Nie ste nič iné ako zberba a odporcovia blahodarnej správy. Nie ste nič iné ako nájomní ničomníci. Svoju krajinu by ste predali za misu šošovice ako Ézav, svojho Boha zradili pre pár drobných ako Judáš.
Je vo vás vôbec niečo dobré? Existuje hanebnosť, ktorá by vám nebola vlastná? Veriaci nie ste o nič viac než môj kôň. Zlato je vaším bohom. Kto z vás neumlčal svoje svedomie za úplatok? Je medzi vami aspoň jeden, ktorý by aspoň trochu obhajoval záujmy vlasti?
Vy odporné prostitútky! Či ste svojimi nehanebnými intrigami a podlosťami neznesvätili toto posvätné miesto a z božieho stánku neurobili brloh lotrovský? Ako hnusne odporní ste celému národu, ktorý vás poveril napravovaním krívd. Tak teda! Zoberte si svoje krámy, zamknite za sebou a v mene Boha, choďte!”
Oliver Cromwell, Londýn, 20.4.1653