O čo tým stranám v kampani ide? Čo nám to vlastne ponúkajú? Ktorá je najpopulistickejšia? A ktorá najfalošnejšia?
Prvoplánový postreh z politickej kampane našich ľavých, pravých, stredných, stredo-ľavých, stredo-pravých či schizofrenických strán.
KDH. V mediách som zazrel niekoľko bielych ľudkov. Najprv ma napadlo, že je to zjazd Ku-Klux klanu, no po usúdení, že to tak asi nebude ( chýbali čapice:-) ma napadlo, že prebieha kampaň, zameraná na spermie. Kampaň ale splnila svoj účel. Vzbudila pozornosť potenciálnych voličov bez toho, aby niekoho urážala a navyše vyvolala toľko vtipných podtónov, že si to ani sám tvorca kampane nepredstavoval.
SDKÚ-DS kampaň začala vo vlaku a ten sa rozbieha akosi pomaly. Takéto kolosy však majú svoju zotrvačnosť. Malé rozpaky na začiatku v podobe slabej účasti pozorovať, nič zaujímavé sa však nedeje. Žiadne opice, ani klietky. Doslovne trápny bol istý slovenský denník, ktorý sa neustále chváli svojou naj čítanosťou, ktorý štart kampane otitulkoval cestou do pekla…. Tak ma napadlo, ze ak tu citanost sledujú počtom predaných výtlačkov, tak si nie som istý, či tie noviny ľudia kupujú na čítanie, alebo na …..
SMER-SD zvolila pokojný nástup kampane a tradične sa zamerala na masy ľudí. Veď na koho iného, je to strana, oslovujúca masy, nie elity. Nechcem, aby to vyznelo nijako pejoratívne, pretože si nemyslím, že je hanlivé, že je niekto jednoduchý roľník, robotník, dedinčan, učiteľ, narobený dôchodca (budeme nimi všetci, len vyčkajme…). Nie každý má na let na večeru do Salzburgu, ani neminie 5 000 EUR denne. Rovnako, ako SDKÚ-DS razia heslo „v jednoduchosti je krása“. Iné ani nemožno očakávať, oligarchov si tam asi nevylepia rovnako, ako SDKÚ-DS svojich. Čo je podstatné, tiež svojou kampaňou nikoho neinzultujú.
Pravdupovediac, okrem billboardov som toho v prípade MOST-HÍD nepostrehol. Strana ma stabilný káder a nejaký spis o Oskarovi predsa stabilnými voličmi nepohne.
Potom sú tu už len strany populistické, rýchlokvasné a instatntné (rýchlo rozpustiteľné) Populistické preto, lebo svojou kampaňou vykrikujú heslá, ktorými chcú upútať ľudí mysliac si, že to chcú počuť. Vyznačujú sa chabou účasťou, ktorá je v nepomere k úsiliu, ktoré vynakladajú na budenie pozornosti.
Sloboda a Solidarita ma opäť nepríjemne prekvapila. Chápem v názve výraz „sloboda“, ale s tou solidaritou je to nezmysel. Solidarita bola odjakživa doménou sociálne-demokratických strán, pretože si viem asi ťažko predstaviť, že by liberálne strany, hlásiace pomaly zrušenie štátu chceli akúkoľvek formu solidarity. Najmä nie po tom, ako chceli štátna tajomníčka či minister práce, sociálnych vecí a rodiny zrušiť dôchodcom pobyty v domovoch dôchodcov, pretože vraj majú veľa peňazí, ale nemajú na ich odhadzovanie hrable.
Zvolila útočnú kampaň, ktorú začala prostredníctvom médií ako snahu o odvrátenie pozornosti od prešľapov vlastných strán.
Nedávno sme videli gorily v klietke. Nebudeme moralizovať, že gorily sú ohrozeným druhom a patria do pralesa, nie do klietky.
Iba sa pozastavím pri tom, že častým hosťom v prítomnosti Penty boli aj „chlapci“ podnikatelia z SaS, ktorí prišli z drahých jácht, súkromných lietadiel a limuzín solidaritu medzi chudobu rozdávať.
Kauzu Galkofón ale pomohol údajne najčítannejší denník (teda aspoň podľa predaných výtlačkov) zatieniť kauzou Gorila. Nemyslím si, že išlo o náhodu.
Včera v mnohých médiách preletela správa o tom, že mnoho subjektov chce žalovať ministerstvo práce. A opäť sa ukázal náš najčítannejší denník, ktorý zahájil protikampaň a prináša úplne „náhodný“ článok o nejakom neúspešnom prijímateľovi peňazí, ktorý ich vlastne ani nedostal.
Zasmial som sa, pretože tam nejaký neznámy a zrejme „náhodne“ oslovený čudák hovorí o tom, že 150 EUR za nejaký kurz je veľa. Chcel by som vidieť toho čudáka, ak by ich mal dostať on. Ešte by sa mu málilo!
Zaujímavé, a tým na túto tému končím, že sa pán redaktor nezaujímal o kauzu, v ktorej figuruje čelný predstaviteľ SaS a v ktorej ide o milióny eur, ktoré firma tohto predstaviteľa zarobila. K tomu sa ale ministerstvo práce a dokonca ani spolustraníčka a večná bojovníčka proti korupcii a klientelizmu Nicholsonová nevyjadruje a mlčí. Všetko ostatné je smiešnym pokusom odpútať pozornosť od vlastných bezprecedentných prešľapov.
Pre zábudlivých, transparentne o tom napísala jedna organizácia, dozerajúca na všeobecný záujem verejnosti a vyslúžila si za to nie príliš pochvalu.
http://kunder.blog.sme.sk/c/242678/6-mytov-o-hayekovskej-zakazke.html
http://www.fair-play.sk/clanok.php?u=3&u1=6&u2=24&u3=498
http://fairplay.blog.sme.sk/c/271549/Hayekovci-dusia-sa-pod-kobercom.html
Či už niekto bude súhlasiť, alebo nie, doteraz som sa politickému názoru vyhýbal, hoci (!) sympatie či skôr antipatie som vyjadril. Neviem, či voliť pôjdem, pretože aj to je moje právo. Viem však, že ak pôjdem, nebudú to osoby, ktoré nemajú poupratované pred vlastným prahom a pritom poukazujú na špinu iných.
Nebudem voliť tých, ktorí nemajú jasno, či chcú byť liberálni, alebo solidárni (a možno aj liberálne solidárni, rozumej „podeľme sa spolu“).
Nebudem voliť tých, ktorých slovo nemá váhu a nástrojom sú konflikty a falošné podpásové ataky. Som už unavený z neustálej žlče, ako aj sladkých rečí o ochrane peňazí, ktoré okrem rečí nič nedokazuje, skôr opak je pravdou.
A určite by som nevolil stranu, ktorá sa ma pokúša ohlupovať toľko omieľaným rómskym problémom, naviac s rasistickým podtónom, ktorý navyše mohli riešiť, ale neurobili nič!