Diskusia v TA3 bola pestrá. Nielen kvôli Nore Mojsejovej, ale aj kvôli Anne Ghanamovej, dnes už dúfam bývalej moderátorke, ktorá si za cieľ zvolila precikanie Mojsejovej v priamom prenose. Zbytočne. Nikto netvrdí, že Mojsejová sa uchádza o priazeň v súťaži krásy. Nikto netvrdí, že Mojsejová chce byť hlavou katolíckej cirkvy a tomu prispôsobiť vyjadrovanie a slovník. Naopak. Je známa tým, že čo na srdci, to na jazyku. Tak, ako jej huba narástla. A že rýchlejšie hovorí, ako premýšľa je tiež fakt. Ale vďaka tomu platí „čo na srdci, to na jazyku“ a nech sú jej slová akékoľvek, sú pravdepodobne úprimne myslené.
Aký je rozdiel medzi Mihálom, Matovičom Mojsejovou a ďalšími?
Zrejme žiadny. Podľa toho, čo som sa dozvedel z médii, Mihál radil podnikateľom, ako obísť odvodovú a daňovú povinnosť. Matovič zase usporil na DPH v dôsledku operácie s tlačiarenským strojom, ktorý doviezol zrejme na súčiastky rozobraný a neskôr ho zložil… Mojsejová nerobila zrejme nič iné, než to, že využívala diery v zákone. Podčiarknuté a zhrnuté: štát nežije z podnikateľov, pretože tí majú dosť rozumu, skúseností, kopec ekonómov a právnikov, aby štátu zaplatili čo najmenej. Mojsejová, Mihál či Matovič neurobili zrejme nič nezákonné. Podrobnosti nepoznám, ale padlí na hlavu zrejme nie sú.
Z čoho, resp. z koho žije štát?
Áno, presne tak: z plebsu. Z nízkopríjmových skupín, ktoré sú na hypotékach a sú z nich relatívne milionári, pretože vlastnia byty a domy. Predstavujú hlavnú cieľovú skupinu pre banky, pretože najčastejšie využívajú pôžičky a iné produkty. Hlavne však štát si príde na svoje. Mesačne ich podojí o cca 60 % z ich ceny práce. Časť odvedú z hrubej mzdy, časť odvedie zamestnávateľ. Toto je hlavný zdroj príjmov štátu. Štát okrem 60% občana podojí o ďalších 20% zo zostatku. Kde? No predsa na DPH, k ktoré si podnikateľ navyšuje cenu tovaru počnúc rožkami, končiac autami.
Vrátim sa k Nore Mojsejovej. V jednej veci mala VEĽKÚ PRAVDU. Trestnoprávna zodpovednosť štátnych úradníkov.
Živnostník, podnikateľ, občan. Každý je trestno-právne zodpovedný za svoje konanie, ktorého sa dopustí.
Zodpovednajú za svoje rozhodnutia a pochybenia. Podnikateľ neodvedie odvody za zamestnanca? Trestný čin. Čestne niečo vyhlási a od štátu získa: Trestný čin. Niečoho sa dopustí? Trestný čin. Navyše pokuta a všetko zaplatiť!
Úradník je pán. Má verejnú moc. Ak úradník rozhodne, môžete sa aj po……
Síce sa sťažujete, kde sa dá, teda aj na lampárni, ale božie mlyny melú pomaly a škrípu.
Domôcť sa okamžite práva je takmer nemožné.
Sú vám spôsobené škody finančného charakteru. Druhotná platobná neschopnosť. Lebo úradník sa rozhodol. Prerušíte firmu. 10 zamestnancov je v neistote. Vy tiež. Spolu cca 50 ľudí prežíva strašné obdobie. Prečo? Lebo úradník. Úradník, ktorý sa po svojom protizákonnom rozhodnutí išiel domov vyspať a pri večeri rodine rozpráva, ako dnes do zadnice nakopal ďalšieho drzého frajera, ktorému ukázal, kto je tu pánom….
Prejdú mesiace a vy sa práva domôžete. Ste rád, že ste rád. Zdravie v prdeli, firma rozpadnutá, rodina rozbitá. A úradník? Derie zadkom inú stoličku. Nikto mu nič nedáva k náhrade, v base nesedí.
Nech je Mojsejová aká chce, otvorila závažný a aktuálny problém: Sprísnenie trestno-právnej zodpovednosti úradníkov. Ak by mi hociktorá strana ukázala právne rozpracovaný návrh zákona, ktorý by úradníkov vrátil nohami na zem a nútil konať zodpovedne, budem vážne uvažovať nad podporou. Stranu Mojsejovej nemienim pochopiteľne nemienim podporiť len preto, že sa jednou vetou dotkla problému a ostatných farizejov v NR SR tiež nie. Pretože asi nechcú ohroziť svojich politických nominantov na úradnickych stoličkách.