Jedno z najčastejších novoročných predsavzatí: schudnem, nebudem sa prejedať… Reklamy nás presviedčajú, že ak zhltneme tieto, alebo tamtie pilule, z večera do rána sa „utopíme“ v gatiach či svetroch. Alebo nebudeme mať chuť nič zjesť.
Poďme späť do reality. Už na druhom stupni základnej školy učia deti tráviacej sústave. Skúsme si uvedomiť tie najzákladnejšie procesy a zamyslime sa nad nimi. Práve pri nich sa totiž dopúšťame najzákladnejších chýb. Spôsobujeme si problémy s metabolizmom mnohokrát sami. Následne priberáme a čudujeme sa.
Žujme!
Mnohí jedlo doslova hltáme. Jedlo preletí ústami a nestihne sa zoznámiť so slinami. Pritom si neuvedomujeme, že dôkladné požutie jedla nepôsobí len ako „drtička“. Veľmi dôležitý je enzým, ktorý sa nachádza v slinách a jeho úlohou je poradiť si s cukrami. Preto doprajme potrave, nech sa dôkladne oboznámi s obsahom našej ústnej dutiny a až takto spracovanú stravu posuňme cez pažerák do žalúdka.
Žalúdok
V žalúdku sa naša potrava miesi a premiešava s ďalším enzýmom, ktorý väčšina z nás pozná- pepsín. Ten zase štiepi bielkoviny. Posuňme preto do žalúdka dôkladne požutú stravu, s rozloženými cukrami, ako sa len dá. Jedzme pomaly, aby žalúdok stíhal dôkladne robiť svoju prácu, pretože ako všetci vieme, rýchla práca stojí za prd.
Nepodceňujme tenké črevo!
Zo žalúdka sa jeho obsah posúva do časti tenkého čreva, ktorá sa nazýva dvanástnik. Pozor! Je veľmi dôležitá. Práve sem ústia dve dôležité „potrubia“. Jedno vedie z pečene a druhé z podžalúdkovej žľazy (pakreas). V pečeni sa nám tvorí žlč, ktorá tečie do zásobníka menom žlčník a ten sa v prípade potreby zmrští, žlč vypudí a tá putuje do dvanástnika, aby sa podielala na procese trávenia. Spolu so žlčou sem vedú štavy z pankreasu. Tieto dve šťavičky sú zodpovedné za štiepenie cukrov, tukov, bielkovým. Takto obohatená masa spracovanej potravy putuje ďalej do tenkého čreva na trávenie a vstrebávanie živín cez steny tenkého čreva do krvy a a miazgy.
Nepodceňujme túto etapu a doprajme telu oddych, aby malo k dispozícii dostatok energie na dokonalé trávenie. Nakoniec mnohí poznáme ten pocit únavy po absolvovaní obeda…
Následný proces v hrubom čreve už málokoho zaujme. Na zvyšky sa tam vrhnú črevné baktérie, zvyšky sú zbavované vody, ktorú si organizmus absorbuje a zvyšok putuje na „denné svetlo“…v podobe stolice.
Obezitu si mnohokrát spôsobujeme sami. A to vôbec nehovorím o pohybe. Hovorím o strese. Stres spôsobuje nielen to, že potravu hltáme, ale aj to, že svoj organizmus zaťažujeme a výrazne tým negatívne vplývame na metabolizmus. Pritom práve látková premena má zabezpečiť to, aby naše telo fungovalo efektívne a aby sme si energiu „neukladali do špajze“ v podobe „pneumatiky“, či „kufra“… Ďalším zlozvykom je tiež množstvo. Mnohí sa zvykneme doslovne nažrať. Orgány síce vydržia veľa, ale stíhať nemusia. Časť energie využijú, časť „uložia do špajze“…
Preto sa donúťme jesť v kľude. Hoci si aj čítajme. Žujme! Starajme sa aj o pečeň a pankreas. Na internete najdeme dosť informácii o tom, čo ich činnosť stimuluje, čo ich prečisťuje, regeneruje. Premeňme stravovanie na rituál, na významnú etapu dňa. Telo je zložitý mechanizmus procesov, ktoré keď zanedáme, nastane porucha. Rovako je to v prípade auta. Nenatankujem, nepojde. Nenamažem, pokazí sa.
Zaujímavé je, že mnohí až chorobne sledujú intervaly garančných návštev u svojho auta, aby ich miláčik dostal dobrý olej, filtre, gumy. Ale o seba samého sa tak nestarajú…
PS: Nech je vyššie uvedené chápané ako snaha laika, aby sme si uvedomili, že sme niele to, čo jeme, ale aj ako to jeme.
PS2: Okrem absencie pohybu a menšej frekvencie stravovania je možné príčiny nadváhy hľadať aj v ponocovaní. Prečo, vysvetlili by zrejme odborníci. Čisto z hľadiska pocitu to azda aj nejako súvisí s súvisí s vnútorným vylučovaním v čase oddychu, regenerácie, spánku, lepšej prírpave organizmu a metabolizmu na nadchádzajúcu záťaž v podobe prijímania stravy.