Dlho som uvažoval nad tým, prečo úspeční podnikatelia vstupujú do politiky.
Zaujalo ma, ako hlasno kričia po boji s korupciou. Zdalo sa mi to podozrivé. Ale prišiel som na to.
Podnikatelia, ktorí žili pomerne úspešne, často obchytkávali kľučky na rôznych úradoch, ministerstvách. Veď to poznáme. Tam kamarát, tam spolužiak, tam sused, svokor, bratranec či frajer mojho kamaráta. Ten vybaví to, iný zase ono. A to samozrejme súvisí s odovzdávaním úplatkov, alebo provízií. Ako to kto nazve.
O čo však ide podnikateľovi? O čo najmenšie náklady a najväčší zisk predsa!
Šikovní podnikatelia na Slovensku to dobre vymysleli. Ak vstúpia do politiky, už nemusia dávať úplatky nikomu. Nepotrebujú nikoho oslovovať. Jednoducho dohadzujú sami a sebe…
Nemusia sa s nikým deliť, robia to pre seba. Minimalizujú tým možnosť usvedčenia z korupcie, hoci ak si dosadia ešte „nenabaleného“ kamaráta do funkcie, práve tam hrozia obvinenia z rôznych podozrení z korupcie a pod. Ale títo podnikatelia ostávajú čistí a ich korupcia neodhaliteľná. Veď akoby mohla! Predsa nebudú dávať úplatok sami a sebe!
Firmy aj tak riadili manažéri a zamestnanci, tak ju stačí len formálne prepísať a kandidovať do NR SR. A zákazky sa sypúúúú. Možno nie priamo, to by bolo hlúpe a okaté. Podnikateľ predsa nie je hlupák a priamo sa na štátny rozpočet nenasaje. Na to tu slúži spleť rôznych kamarátov. Blízkych. A hups! Aké je všetko transparentné!
Vlastne som sa trochu zmýlil, keď som tvrdil, že som na to prišiel ja. Istí podnikatelia na to prišli a dnes sedia v parlamente a tešia sa zo štátnych funkcií, na ktorých si statočne užívajú.
A asi tri krát do roka, keď jedia obyčané a tučné pečené stehno z vola na súkromnej večeri za tisíce eur, si spomenú na hladných a oklamaných Slovákov, ktorí ich volili. Ale nespomenú si preto, že majú plné bruchá a je im ľúto hladných voličov.
Spomenú si preto, lebo na kamerovom systéme svojej miliónovej vily vidia, ako za 5 metrovým múrom ľudia slintajú na ich kanadský trávnik, pretože cítia toho pečeného vola, ktorého im títo podnikatelia/politici sľúbili, ale zatiaľ ho ešte nevideli.
Títo chudáci spoza 5 metrového múru vôňu toho pečeného vola stále cítia a veria, že ho aj raz ochutnajú.
A zatiaľ, čo oni cítia a idealizujú, hyeni hodujú.