Nestačím sa čudovať, do akých rozmerov rastie moralizovanie Petra Schutza, známeho to uvedomelého revolucionára, odkojeného na prsiach SME. Niet pochýb, že pán Schutz je múdry a rozhľadený človek s vlastným názorom. Niet pochýb ani to, že jeho názor je jednofarebný a každého činy meria iným metrom. Nebolo tomu inak ani v posledných príspevkoch pána Schutza.
12.03.2015 Peter Schutz publikuje úvahu s názvom „Smer sa vie postarať o svojich“.
Vážnosť a serióznosť slov Petra Schutza, jeho pokus predstierať morálku padá na jednoduchom fakte. Keď si predstavitelia ktorejkoľvek strany klientelisticky dotiahli na teplé fleky svojich kamarátov, pán Schutz podozrivo mlčal. V prípade SMER-u, hoci je uvedená informácia akokoľvek pravdivá, píše s veľkou inciatívou. Takže podčiarknuté zhrnuté, demokracia znamená mlčať o prešľapoch svojich, nezaujímať sa, nevidieť, nepočuť. Inak by sme si už dávno prečítali, ako si SaS dosadzovala na ministerstvá svojich známych, len sa tak prášilo. Ale pán Schutz nikdy nič nepísal napr. o takej Nicholsonovej, ktorá sa v pozícii štátnej tajomníčky ocitla, ako cap v záhrade, ktovie ako… A s ňou aj rôzne ďalšie osoby, ktoré si prišli mesačne na zopár krásnych (desiatok) tisícok na základe v tichosti podpísaných a zamlčovaných dohôd o vykonaní práce či pracovnej činnosti.
13.03.2015 publikuje P. Schutz článok „Imreczeho zoznam“
Nie je zriedkavosťou, že sa „úplnou náhodou“ tzv. investigatívni novinári (rozumej objednaní) dozvedajú zaručene pravdivé informácie typu „jedna pani povedala“ a neváhajú o tom informovať verejnosť ako o overenej, hotovej veci. Nejedenkrát takto verejne odsúdia človeka, ktorý nie je ani obvinený, už vôbec nie obžalovaný a o jeho vine či nevine nerozhodol súd. Ak sa vyskytne akékoľvek podozrenie a dá sa využiť v prospech svojich mecenášov (rozumej pre podporu demokracie a nezávislosti), neváhajú rozvinúť príbeh hodný poviedky roka pre infantilného čitateľa.
Ale hľa, pán Schutz zrazu stojí na opačnej strane barikády a radí predstaviteľovi štátneho orgánu, aby nerobil unáhlené závery a nezverejňoval podozrenia s tým, že predsa polícia je ten, kto má vyšetrovať. A bez mediálneho humbugu… Zrazu. Pán Schutz sa pozastavuje, s akou rýchlosťou sa novinári dostali k predbežnému zoznamu slovenských klientov banky HSBC… Zrazu toľké počudovanie.
Nuž ostáva mi len čakať, kedy Peter Schutz bude „nedemokratický“ a bude písať o všetkých rovnako.
V dnešnom článku P. Schutza z dnešného dňa (16.03.2015) s názvom „Podvodníci a hlupáci“,
ktorým dokazuje autor svoj polyhistorický rozhľad a angažovanosť v problematike rôzneho druhu, sa autor vyjadruje k otvoreniu druhého piliera. Opäť až divne násilne demokraticky (rozumej na objednávku). Iste, spoločenská objednávka. Finančné spoločnosti, stojace za kšeftom s dôchodkami si objednali…? Ktovie… Pán Schutz nám neponúka negatívne skúsenosti z privatizácie dôchodkov. Ani neuvádza, že za zamestnancov nezodpovedných firiem odvádza príspevok štát. Teda garantuje napĺňanie druhého piliera. Neuvádza, že až 90% je v konzervatívnom fonde, ktorého výnos zabezpečuje kto? No predsa „nedôveryhodný“ štát…
V dnešných dňoch sa najmä na SME produkuje jeden článok za druhým, ktorý hovorí jasnou rečou“ hlúpi preferujú prvý pilier, múdri druhý“… Ako je to s výnosmi v rizikovom negarantovanom fonde sa už akosi nehovorí. Ak je stratový, je ticho. Ak dosiahne výraznejšie zhodnotenie, už sa vypočítava závratná výška výnosu… A o ďalší rok opäť ticho.
Takto si demokraciu nepredstavujem. Takto si predstavujem ohlupovanie ľudí, ktorých zopár vyvolených považuje za ovce. A je mi srdečne jedno, kto je kritizovaný, pretože ak raz niekto niečo ukradne, nelegálne zarobí, či s podozrením získa prospech, okráda mna a moje deti a ja nemám najmenší dôvod mu tlieskať len preto, lebo „sú naši“…. Modrí, červení a hoci aj ružoví…