Pri ďalších úvahách začnime tým, koľko stojí 0,1 % v podobnom marketingovom prieskume…
Faktom je, že čo prieskum, to uvedomenie si tej strašnej reality, že na Slovensku NEMÁME vzdelaného, praxou overeného úspešného lídra, obklopeného kvalifikovanými ľuďmi a už vôbec nie s jasnou víziou, pripraveného uchopiť výkonnú moc. Jednoducho nikoho, kto to myslí so zvýšením kvality života občanov SR vážne.
Asi je na čase prijať, že my sme krajinou, ktorú je možné rozkrádať v takých rozmeroch, o akých sa nikomu ani len nesníva. Posttotalitná krajina s totalitným myslením. Krajina, kde kritizujeme sovietsky systém prokuratúry, ale súčasne nám neprekáža sovietsky systém kádrovania za šéfov úradov, ani rozdávanie trafík bez akýchkoľvek predpokladov riadiť ústredný orgán štátnej správy. Aby sme to doviedli do dokonalosti, asi by sme mali vysokoškolsky vzdelaných ľudí poslať do uránových baní, keď už si podpriemerní stredoškoláci rozporcovali štát ako sprivatizovanú firmu v konkurze. Firmu, ktorá dovtedy úspešne zamestnávala, ale keď ju uchopil „koňa brata syn“, stalo sa z nej torzo, na ktorého zvyškoch hodovali hyeny.
A keď sa po čase naskytne šanca to zmeniť, tak tí, ktorí predstavovali nádej, odbornosť a transparentnosť nesklamali. Ukázali, že na viac nemajú.
Veď čo iné očakávať od človeka, ktorý si vymýšľa príbehy o účtovníctve na povale babky, využíva bielych koňov, aby sa vyhol konaniu na daňovom úrade. Alebo rozfláka stámilióny, až miliardy eur, toleruje klientelizmus a korupciu. Čo čakať od obchodníka s vodkou, ktorý frfle doma v obývačke pred malým počtom prítomných sektárikov so zopnutými rukami k nebu nezrozumiteľné slová a to isté robí pred národom v očakávaní, že jeho slovám uveria, ako tí v obývačke.
A nevadí mu, že jednotliví členovia jeho vlády mali paprče v tučných verejných zákazkách, ktoré skončili v rukách ich príbuzných. No ako inak, úplne demokraticky, zákonne, náhodne a nikto doma o tom fakt prisahámbohu nevedel.
A takto si tu žijeme ďalej. Zopár šaškov, ktorí sa snažia každé 4 roky prisať na štátny rozpočet pochopilo, že makať sa dnes neoplatí. Tých 4,4 milióna voličov odvádza dostatok, aby uživilo tých zopár stoviek parazitov, ktorí sa rozhodli kúpiť oblek a z dvora plného výkalov sa presunuli rovno do Národnej rady SR. Dodnes majú pootvorené ústa od toho híkania, koľko nových vecí je vôkol nich. Od splachovacieho záchoda, až po hlasovacie zariadenie. Pred kamerou ich naučili tváriť sa múdro ako sova. Vypliešťať oči, nosiť okuliare, aby boli oči o trochu väčšie. A mlčať. Mimochodom, asi ste nevedeli, že sova je jeden z tých hlúpejších vtákov (ospravedlňujem sa sovičkám za poškodenie ich dobrej povesti). Ale funkciu poslanca si plnia zodpovedne. Treba im pri hlasovaní palcom nahor či nadol ukázať, čo majú stlačiť, pretože rozum nie je obočie. Nemáš, nenakrešlíš.
Stačí investovať do politického marketingu, sila sociálnych médii je brutálna. A keď to výjde, tak bezpracne a s výsadami papalášov nezarobia nikdy nikde to, čo prilepení na verejné financie. Opozično-koaličné komédie o korupcii, klientelizme sú len hrou s voličom o percentá a kto koho vystrieda v trafikách. Neúspechom je poslanecký plat 5000 a miliónový prispevok od štátu. Na to peniaze sú, na chorých nie.
A volič? Nevyžaduje kvalitu, ani kvalifikáciu. Sleduje tie diskusie ako telenovelu. Podpriemerná väčšina rozhoduje o smerovaní krajiny. Elity kandidovať nepôjdu. Sú zvykné pracovať a nie tliachať veľkou populistickou papuľou. Nebudú súťažiť o dôveru voliča, pretože volič ukázal, že odbornosť ho nezaujíma. Telenovela áno. Prečo by šikovný kvalifikovaný človek, ktorý sa dokáže ľavou zadnou uživiť, riskoval politické hádky, ohováranie, nenávistné prejavy? Pre takéhoto voliča, čo si to neváži? Kvalifikovaný človek žije svoj pokojný život, zarobí si na svoj životný štandard, zdravotnú starostlivosť si zabepečí v neďalekom Rakúsku alebo ČR a ostatní môžu pomaly hniť zvnútra v našich rozkradnutých nemocniciach.
Štát je vydaný napospas dobrodruhom. Je to však taký kolos, že všetky tie rozhodnutia neschopných ľudí sa prejavia v čase oveľa neskôr. A preto si tu každé 4 roky hovoríme, že by sme už mohli mať aj tú diaľnicu, že by sme mohli mať už aj tie nemocnice, že by už aj nemuseli kamaráti bojovníkov proti korupcii získavať milióny na štátnych zákazkach. Obávam sa však, že Slovensko nie je Fénix. Ak raz zhorí, z popola nevstane. Nie je to aplikácia na dve kliknutia.
Ak sa volič nespamätá (a zdá sa, že nie), potom šikovní dožijú alebo sa vysťahujú, múdri a mladí pôjdu automaticky pracovať a žiť do inej krajiny a Slovensko sa uspokojní so statusom lacnej pracovnej sily s podpriemernou vyspelosťou. A takých predstaviteľov si aj volí. Nech je to akokoľvek vulgárne, treba sa pozrieť pravde do očí slovami dnes už klasika: „Volič je hovno. Nevie absolútne nič“