Chcel som len napísať, že tolerujem inakosť, častokrát zvrátenosť, ktorú by si mnohí mali nechať doma a nevyťahovať ju na verejnosť. Keď tak čítam niektoré diskusné príspevky, naozaj proti vám, hlúpym, nič nemám. Nikto nemôže za to, že sa narodil s podpriemernou mentálnou výbavou, ktorá mu nedovolí napísať okrem hlúpeho agresívneho a urážlivého príspevku nič zmysluplné a hodnotné.
Ale vyjadrujem nádej, lebo spoločnosť má prvky tolerancie pevne zakotvené. Tak napr. aj hlúpi ľudia môžu pokojne mať a vychovávať svoje deti, nech je to akokoľvek zvrátené.
Veď si len predstavme: Chcete mať deti a „Štátna pôrodná komisia“ by po posúdení základe mentálnej výbavy žiadateľov – muža a ženy, udelila povolenie na plodenie a ich výchovu. Aby spoločnosť neprodukovala menej hodnotných jedincov.
Mimochodom, nezažili sme už niekoľkokrát v histórii takéto psychapatické pokusy psychicky narušených šialencov s podporou slabochov a duševných mrzákov, ktoré končili miliónmi mŕtvych? Je majorita tak sprostá, že potrebuje opakovať svoje chyby?
Podporujem všetkých slušných ľudí a je mi úplne jedno, akú majú sexuálnu orientáciu, akej farby pleti či národnosti sú. Svet sa vždy rozdeľoval len na múdrych a sprostých. A sprostí (v ojedinelých prípadoch aj múdri s psychiatrickou diagnózou) vždy hľadali spôsob, ako nad múdrymi vyniknúť násilým a agresiou.
Tak, ako sa homosexuál nestará do mojej sexuálnej orientácie, tak sa ja nestarám do jeho. Že sa baby či chalani držia za ruky? Skôr považujem šokujúce, ak sa komunita z času na čas musí ozvať pomenovať krivdy, s ktorými sa im ťažko žije. Ako je to v 21. storočí vôbec možné, že sa niekto cíti byť ohrozený, šikanovaný a je terčom hnevu, posmeškov a pohŕdania? Musí výjsť do ulíc a robiť pre ľudí osvetu? Je to pre nás nastavenie zrkadla vyspelosti a tolerancie spoločnosti. Netolerancia je obrazom provinčnosti, zaostalosti, nevyspelosti. Nemyslite si mnohí z vás, že ak ste boli v na dovolenke týždeň v Turecku či Egypte, ste scestovaní.
A naše myslenie vidieť aj v politike. Volíme prvou signálnou sústavou. Ako jednobunkovce, reagujúce na svetlo, my reagujeme len na základné podnety a to sú naše volebné preferencie. Kritické myslenie máme vďaka totalite na mizivej úrovni a nedokážeme si vytiahnuť hlavu zo svojej vlastnej … ulity.
Taký Igor Matovič je tiež skvelým príkladom. Ako malé decko, ktoré neznesie, že niekto iný získava väčšiu pozornosť, ako on. Mal som z jeho statusu pocit, že ešte aj smrť považuje za dôvod pre závisť.
Nad chlapom pobehujúcom v parochni sa bohorovne pohoršujeme, ale pomočený ožran, páchnuci od exkrementov je tolerovaná súčasť nášho každodenného života rovnako, ako mlátená a vreštiaca žena, ktorej krik pretína ticho dedinského večera, alebo hluk bytovky. Dvaja ľudia držiaci sa za ruky sú zvrátenejšou predstavou, ako duchovný, ktorý zneužíva deti. A ospravedlňujeme to siahodlhými úvahami o biologickej prapodstate človeka, o mentálnom nastavení toho druhého namiesto toho, aby sme sa zamerali na to svoje vlastné. Navyše bez poznania problematiky, bez znalostí z oblasti kultúry a antropológie mnohí vystavujú na obdiv svoju jednoduchosť a mentálnu obmedzenosť, ktorú ostatní musia tolerovať, hoci sami tolerantní nie sú.