Čo také sa musí stať, aby už konečne na ministerstve životného prostredia zasiahla Národná kriminálna agentúra?
Desiatkam tisícov ľudí niekto úmyselne poškodzuje zdravie. Riešenie štát našiel, ale zopár osôb ho zmarilo.
Trestný činom totiž nie je len to, ak niekto koná nezákonne, ale aj ak nekoná, hoci mu zákon ukladá povinnosť konať.Mnohým sa to nebude dobre čítať, ale najbizardnejšie príbehy píše sám život.
Žitný ostroj je vraj naša pýcha. Jedna z najväčších zásob pitnej vody. O vrakunskej skládke toxického odpadu už sa toho popísalo veľa. O extrémnej škodlivosti, v dôsledku čoho je zakázané používanie vody zo studne v okolitých obciach, ale aj o rozhľahlom dopade na územie, ktoré sústavne skládka kontaminuje. Desiatky hektárov územia sú sústavne ničené. Bizardné je však niečo iné.
Problém sa dlho nedarilo riešiť. Peniaze, majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod skládkov, kedy vlastníci parciel s toxickým odpadom špekulatívne vydierali štát a vyjednávali o výške kúpnej ceny.
Nuž ale skrátim to. Minister László Sólymos, slovenský Maďar, kandidujúci za MOST-HÍD problém po niekoľkých rokoch vyriešil. Teraz nie je podstatná jeho osoba. Nech je aký chce. Ale bol to on, kto konal. Novelizoval sa zákon, pozemky sa vyvlastnili vo vyvlastňovacom konaní, Slovensko získalo eurofondy. Rozhodnutia na stole, stačilo zaplatiť sumu, určenú v rozhodnutí o vyvlastnení. Verejné obstarávnie bolo tiež ukončené, úspešný záujemca vybraný. A to je čo povedať, keď slovenský folklór je ťahať verejné obstarávanie cez rok.
Úspešný príbeh? Kdeže. Úradník pod ministrom Jánom Budajom pred lehotou, uloženou v rozhodnutí nekonal a sumu vyvlastnenému nezaplatil. Dôvod? Vraj nemali čísla účtov, kam majú peniaze poslať. Mali na to desiatky dní, aby čísla účtov zistili. Vyžiadali si ich až pár dní pred uplynutím lehoty, keď už bolo isté, že aj keď vyvlastnená osoba číslo účtu oznámi, platba sa včas nestihne zrealizovať.
Doplnenie: Budaj nedávno v TV uviedol, že na ministerstvo prišiel nový tím (rozumej on a jeho poskoci, ktorí v štátnej správe nikdy nepôsobili) a im sa to riešenie skládky nepáčilo. A vraj peniaze už prehajdákali na iné projekty… Pekné, však? Klamstvo v priamom prenose. A ešte aj priznanie, že si proste peniaze presunuli na projekty, ktoré sami podporovali. Iste by sme našli prepojenia prijímateľov tých desiatok miliónov s jeho kamarátmi, alebo kamarátmi jeho podriadených. Alebo s Kmotríkom?
Výsledok: rozhodnutie o vyvlastnení nie je právoplatné, pozemky nie sú majetkovoprávne vysporiadané, 35.000.000 EUR, určených na sanáciu skládky použilo ministerstvo pod vedením Jána Budaja na iné účely. A v reportáži „Reportéry“ sa nechal počuť, že to aj tak nebolo dobré riešenie…
Nuž, milí Slováci, čo Maďar pre Slovensko vykonal, environmentálne cítiaci aktivista a Slovák Ján Budaj zmaril.
Mohlo by sa zdať, že menovanie ekologického aktivistu Jána Budaja do funkcie ministra životného prostredia je najrozumnejšiou voľbou, aká mohla Slovensko postihnúť, keď hnutie jedného človeka OĽaNO spomedzi všetkých erudovaných a medzinárodne oceňovaných environmentálnych expertov vybralo práve Jána Budaja. Život je však plný paradoxov.
V každom prípade, uvedené smrdí korupčným správaním a úradníci by mali vyšetrovateľovi NAKA vysvetliť, prečo nechránili verejný záujem, ktorým ochrana zdravia a životného prostredia nesporne je. Prečo zmarili dôležitú úlohu, o ktorej bolo rozhodnuté na niekoľkých úrovniach štátnej správy. Prečo konali tak, že pri správe majetku štátu spôsobili škody a vystavili ľudí poškodeniu zdravia a života tým, že odmietli realizovať dohodnutý projekt. Čo bránilo vyžiadať si čísla účtov včas a poukázať peniaze ako náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (vyvlastnenie). A keďže ide o významný celospoločenský dopad s rozsiahlym negatívnym zásahom veľkej plochy v území, prípad by mal dozorovať generálny prokurátor. Aby sa náhodou niečo „neututlávalo“…
Obrázok, zdroj: https://bratislavskykraj.sk/vrakunska-skladka-je-casovana-ekologicka-bomba-riesenie-ma-v-rukach-stat/