Malo to byť veľkolepé, dopadlo to ako vždy. Namiesto sľubov sa miliardy eur presunuli do rúk špekulantov.
2. pilier? OK, môže byť
2. pilier bol legislatívne zakotvený ako nevyhnutnosť a súčasne ako príležitosť pre udržanie ekonomického rastu. Minister financí, t. č. Ivan Mikloš argumentoval o. i. aj rozložením rizika, kumuláciou kapitálu, podporou investícií pri súčasnom vyriešení problému neudržateľnosti priebežného dôchodkového systému (pôvodného, kde 18% odvodu bolo transférovaných na výplatu dôchodkov). Z každej výplaty malo ísť 9% do Sociálnej poisťovne na solidárne krytie vyplácaných dôchodkov evidovaných dôchodcov a 9% do negarantovaných a garantovaných dôchodcovských fondov.
Ale…
Dnes sa už nehovorí o tom podstatnom. Tých 14 miliárd eur sporiteľov (alebo časť) sa dalo využiť efektívnejšie. S významným dopadom na hospodárstvo krajiny. Rast HDP, rast investícií, rast miezd, rast odvodov, výšší výber odvodov a DPH …. Nič z toho sa nekonalo.
Na Slovensku sme od roku 2010 zrealizovali množstvo infraštruktúrnych projektov. Najlacnejšie boli tie, ktoré boli financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Ale mnohé projekty pre nedostatok financií alebo neoprávnenosť financovania (nespadali pod podmienky financovania) uskutočnené neboli. Ide o výstavbu a rekonštrukciu či už kanalizácie, vodovodu alebo energetických rozvodov (plynových alebo elektrických). Ide o výstavbu nájomných bytov. Ide o výstavbu energetických zariadení, možno aj bloku jadrovej elektrárne. Ide o zateplenie, kúrenie a dosiahnutie úspor. Toto všetko mohlo byť predmetom financovania v rámci štátnych programov. Prostredky sporiteľov by boli garantované, zhodnotené, hospodárstvo podporené. Rástla by zamestnanosť, rástol by objem poskytovaných služieb, predaných tovarov, vykonaných stavebných prác. Rástol by HDP, silnela ekonomika, rástla by minimálna, ale najmä priemerná mzda. Slovenské hospodárstvo by silnelo a súčasne by vyriešilo problém s dôchodkami.
Nič také sa však nedialo. Peniaze sme odovzdali do rúk špekulantom s peniazmi (DSS), ktorí ich investujú do akcií.
Mohli sme financovať z národných zdrojov aj výstavbu nájomných bytoviek. Opäť sme prihrali iným kšeft a tam aj ostane zisk.
Samostatnou kapitolou je projekt centrálneho systému elektronického výberu mýta, ktorý na Slovensku v rámci PPP projektu dodala spoločnosť SKYTOLL. Tá ho nakúpila za vyše 50 miliónov eur od nórskej spoločnosti Q-Free, ktorá sa priamo na tendri na dodávateľa systému nezúčastnila. Iba ako subdodávateľ. Výsledok? Za 13 rokov výber cca 2,5 miliardy eur, z toho vyplatených spoločnosti SKYTOLL vyše 1 miliardy. Teraz už aj ten, čo prepadával z matematiky vie, kde sú peniaze na dôchodky a prečo sa štát správal k svojim občanov ako najväčší kriminálnik. Ten štát, ktorého predstaviteľov si zvolili občania, aby poctivo hospodárili s majetkom občanov a zveľaďovali ho. Nie preto, aby robili dobre organizované a nepriestrelné kšefty so súkromným sektorom a ostatné strany to v tichosti podporovali…
Súčasne poznáme odpoveď na to, prečo ani Ficova, ani Matovičova vláda spolu so SaS a inými, keď mali ústavnú väčšinu, neprijali zákon, ktorý by sprísnil trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov. Pretože problém nie je, že sa súkromný sektor pokúša, ale že verejná správa ponúka a vyhovie…
Modrí, červení…všetko jedno
Miliardový projekt výstavby nájomného bývania, miliardové projekty výstavby infraštruktúry, SKYTOLL… neriešili červení, neriešili modrí. Mlčala pravica, mlčala ľavica. Mlčali konzervatívci. Kšefty na úkor peňaženky občanov boli uzavreté, občan platí. Defenestrácie sa nekonali len preto, lebo keď tie miliardy strát rozložíme na hlavu obyvateľa, tak ho to príliš nebolí. A ak sa kšefty udejú v tichosti a zákazka sa „uprace“ v spleti platieb a položiek, ktoré štát vynakladá, občan sa nič nedozvie. Smutné je, že to tolerovali strany, ktoré sa nazývali liberálne, pravicové. Zrejme sme tak malý štát, že sa tu každý s každým pozná a tak sa mlčky rozkrádanie tolerovalo.
Budúcnosť?
Stručne. Občan to zaplatí. Ako vždy a všetko. Vždy to bude o tolerovaní „koňa brata syna“, t. z. kamaráta, spolužiaka, brata… A o boji o koryto. O vládu, ktorá rozdeľuje peniaze občanov. Od občanov ich zbiera, na účet občanov si požičiava, následne peniaze občanov míňa. O vláde, ktorá vytvára podmienky pre štátne zákazky, pre predaj majetku občanov do súkromných rúk… Obvykle vopred vybraných.
Riešenie: pokiaľ nevznikne politická strana, zložená zo Slovákov, manažérov, osobností, ktorí nikdy neboli politicky aktívny, predstavujú intelektuálny kapitál a/alebo dokázali vybudovať bez štátnych zákaziek svoj vlastný úspešný podnik, šance na úspešné smerovanie Slovenska sú mizivé. Nie PS, nie SAS, nie SMER, nie HLAS, nie KDH. Nie planktón.
Zopár údajov o kapitalizačnom systéme dôchodkového zabezpečenia:
Spočiatku bola nedôvera v negarantrované fondy taká veľká, že viac ako 90% dôchodkových sporiteľov malo svoje prostriedky sporené v garantovaných dlhopisových fondoch a keďže to boli dlhopisy štátne, dôchodky opäť garantoval štát rovnako, ako v priebežnom systéme. Postupom času, a to skutočne možno len za posledné 3 roky, sa situácia začala meniť a sporitelia svojich budúcich dôchodkov začali dôverovať v rast akciových a indexových fondov. Aktuálny pomer rozloženia nasporeného majetku medzi garantované a negarantované fondy je takmer pol na pol, mierne viac v prospech negarantovaných fondov. Sporitelia zvyšujú svoju ekonomickú gramotnosť a najmä údaje z dlhodobého hľadiska ich presviedčajú o schopnosti rastu zhodnocovania ich nasporeného majetku. Viď. údaje z marca 2024 nižšie.
Politici sa síce „vyznamenali“ niektorými „skrytými“ benefitmi, ktoré platíme namiesto správcovských spoločností my všetci (napríklad manažment výberu a rozdelenia dôchodkov vykonáva Sociálna poisťovna a znáša tak náklady na manažment systému – ak sa nemýlim, dokonca garantuje aj odoslanie tých 9% pre DSS v prípade, že zamestnávateľ odvod neuhradí).
Podľa údajov Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností sa v 2. pilieri (kapitalizačnom) nachádza vyše 1,8 milióna sporiteľov.
Celková suma predstavuje vyše 14 miliár eur.
V garantovaných dôchodkových fondoch (dlhopisových) je vyše 6 miliárd eur, v negarantovaných (akciové, indexové) vyše 8 miliárd eur.
Zhodnotenie v prípade garantovaných je od záporných čísel (znehodnotenie majetku) až po kladné (cca 1% naž 1,8 % ročne v priemere za obdobie 10 rokov)
Zhodnotenie v prípade negarantovaného indexového je v priemere za 10 rokov cca 8% až 10%. V prípade negaranrtovaného akciového cca 3%.
Dôchodcovské správcovské spoločnosti si účtujú poplatok 0,425 % z celkovej hodnoty majetku sporiteľov, t. z. Allianz – Slovenská d.s.s., a.s., KOOPERATIVA, d.s.s., a.s., NN d.s.s., a.s., UNIQA d.s.s., a.s. a VÚB Generali d.s.s., a.s. si medzi sebou delia minimálne sumu 58 miliónov eur každý rok.
Koho zaujíma viac, nech sa páči údaje z 08.03.2024: https://adss.m7.sk/storage/adss_24_03_08.pdf