Pošle Korčok slovenských vojakov na Ukrajinu? Amnestuje Pellegrini spriaznené a blízke osoby ako kedysi Mečiar a Kováč?
Obaja kandidáti čelia kritike v súvislosti so svojimi výrokmi, minulosťou. Stručne si niektoré pripomeňme.
Peter Pellegrini:
– od r. 2006 pôsobil ako poslanec, predseda Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, štátny tajomník ministerstva financií, podpredseda strany SMER, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu
– je predsedom strany HLAS, ktorá je ako koaličný partner strane SMER lojálna, rovnako sa lojalita preukazuje hlasovaním v NR SR
– počas vyšetrovania káuz poukazoval na nezákonnosť v trestnom konaní (hoci oprávnene), no k obvineniam a obžalobám nominantov počas vlády SMER-u sa nevyjadroval
– napriek kauzám exministra Žigu (je trestne stíhaný a jeho brat obžalovaný) z neho neváhal urobiť podpredsedu HLAS a podpredsedu Národnej rady SR
– kandiduje s podporou HLAS, SMER, pričom je zrejmé, že podporovatelia SNS a voliči kandidáta Harabina budú skôr podporovať kandidáta Pellegriniho, než kandidáta Korčoka
– vyhlasuje, že nedovolí vyslať na Ukrajinu ozbrojené sily SR
Viac: Peter Pellegrini na Wikipedii
Čo môžeme Petrovi Pellegrinimu vyčítať?
Pôsobil vo všetkých vládach, ktoré viedla strana SMER. Priamo či nepriamo zodpovedá za podozrivé miliardové investície do infraštruktúry, za stav vzdelávania, za stav v zdravotníctve, za rozsiahle podozrenia pri financovaní projektov informatizácie spoločnosti, za nefunkčnosť niektorých modulov napriek šialeným výdavkom. Pôsobil vo výkonných funkciách, vedel priamo ovplyvniť stav lepšiemu.
Ako člen vlády a predseda NR SR (kde má ako predseda HLAS-u svojich poslancov) nevenoval od vzniku vlády príprave zákonov za zlepšenie stavu zdravotníctva (ktoré je v žalostnom stave aj vďaka vláde, ktorej bol členom) a ani zlepšeniu podmienok života rodín s nižšími príjmami toľkú pozornosť, ako zmene Trestného zákona. Zato zmenám v Trestnom zákone a poriadku, ktoré sa dotýkajú okrem iných aj káuz ich nominantov sa venovali prioritne a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, aj za cenu rizika, že budú čeliť Ústavnému súdu.
Napriek podozreniam, že medzi ním a predsedom R. Ficom vládne napätie z dôvodu, že to bolo práve počas vlády P. Pellegriniho, keď polícia začala rozkladať tzv. Nitriansku smerácku skupinku (paradoxne vďaka čomu sa R. Fico zo zovretia tejto skupinky mohol čiastočne vymaniť), ťahajú za jeden povraz.
Hoci OČTK pri horlivom vyšetrovaní známych politických (úradníckych) káuz v mnohých prípadoch konala protiprávne a používala metódy, ktoré do demokratickej spoločnosti nepatria, automaticky to nezakladá nevinu obvinených a dnes už aj obžalovaných.
Peter Pellegrini by ako prezident svojou amnestiou a milosťou mohol slúžiť R. Ficovi ako poistka v prípade, ak by sa vyšetrovanie a následne súdne prejednanie nevyvíjalo podľa predstáv obžalovaných.
Ivan Korčok:
– od 1992 pôsobil na Ministerstve zahraničných vzťahov, bol tajomníkom veľvyslanca v Bonne, pracoval na Ministerstve zahraničných vecí, ako radca a Chargé d’affaires pôsobil na veľvyslanectve vo Švajčiarsku, bol zástupcom slovenskej misie pri NATO, neskôr opäť pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí, ako generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky, bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí, zároveň 2002 – 2003 členom Európskeho konventu a v roku 2003 vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO, pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku, ako stály predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii, bol splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, pôsobil ako ministre délégué poverený zastupovať Slovensko pri vykonávaní predsedníctva v Rade Európskej únie, neskôr bol opäť štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, bol veľvyslancom v Spojených štátoch (prijatý americkým prezidentom D. Trumpom). V septembri 2018 získal Českú a slovenskú transatlantickú cenu za dlhoročné úsilie o podporu transatlantických vzťahov. Naposledy pôsobil ako minister zahraničných vecí
– Ivan Korčok nebol stranícky aktívny, jeho odbornosť ako kariérneho diplomata a štátneho úradníka bola prijateľná naprieč celým politickým spektrom, čo sa mu paradoxne vyčíta (tvrdením o „podržtaške“ počas každej vlády, hľadajúc jeho kritikmi analógiu v servilite P. Pellegriniho k R. Ficovi, čo dnes už tiež nie je celkom pravdivý obraz)
– je kritizovaný za schvaľovanie bombardovania Juhoslávie jednotkami NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN
– je kritizovaný za schvaľovanie vojenského útoku Izraela proti civilnému obyvateľstvu v pásme Gazy
– je kritizovaný za ochotu vyslať na Ukrajinu ozbrojené sily SR
– je kritizovaný za korupčnú kauzu agentúry EVKA, ku ktorej sa odmieta vyjadrovať
viac: Ivan Korčok na Wikipedii
Čo môžeme Ivanovi Korčokovi vyčítať?
Ak máme hovoriť o tom, že je niekto principiálny v dodržiavaní zákonov, potom nejednoznačné vyjadrenie I. Korčoka k protiprávnemu konaniu NATO pri bombardovaní Juhoslávie nesvedčí o principiálnosti. Na strane druhej, za tejto akt NATO nie je I. Korčok zodpovedný a v tom čase bol dokonca vo Švajčiarsku, vo vojensky neutrálnej krajine, ako vedúci diplomatickej misie, poverený Ministerstvom zahraničia SR.
I. Korčok sa zrozumiteľne vyjadril, že žiadneho slovenského vojaka by na Ukrajinu nevyslal. Nuž ani by nemohol. Prezident právomoc vydať rozkaz k prítomnosti ozbrojených síl SR v zahraničí nemá.
Že bol I. Korčok „podržtaškou“ naprieč celým politickým spektrom je fakt. Ibaže toto vypovedá jednoznačne v jeho prospech, čo sa profesionality týka. Ak bol niekto nominovaný inou politickou stranou a po zmene vlády boli jeho služby využívané aj novou garnitúrou, musel pre každého predstavovať garanciu odbornosti a profesionality. Človek, ktorý pôsobí vo funkcii počas rôznych vlád logicky zákonite nemôže byť niekomu lojálny, iba ak svojej práci.
Transparency international Slovensko (TIS) vyhralo súdny spor s Ministerstvom zahraničných vecí v prípade nehospodárneho vynakladania prostriedkov v kauze EVKA, v ktorej boli zapletení Ivan Korčok a Miroslav Lajčák. Obaja sa k prípadu nevyjadrujú. Ivan Korčok bol oznamovateľkou podozrenia zo spáchania trestného činu upovedomený, ale nekonal. TIS sa snažila získať informácie o verejnom obstarávaní, ale Ivan Korčok odmietol zverejniť dokumenty s tým, že si to agentúra EVKA neželá.
Táto kauza je čiernym miestom principiálnosti Ivana Korčoka a iste by ju zvládol lepšie, keby s odstupom času priznal aspoň nepriamo, že pochybil a mal sa zachovať inak.
Pellegrini alebo Korčok? Alebo hľadáme svätca?
Volíme si prezidenta. Nie svätca. Pellegrini, ako aj Korčok sú ľudia z mäsa a kostí. Rovnako ako ostatní, nech by kandidoval už ktokoľvek. So svojimi chybami.
Ak napriek individuálnym obmedzeniam pochopíme, že morálne čistá osobnosť proste neexistuje a pripustíme, že kandidáti majú svoje slabosti, ostáva nám racionálne zvážiť diskriminačné parametre jednotlivých kandidátov.
A tu prichádza na rad racionálna úvaha o základných princípoch právneho štátu v demokracii. Trojdelenie verejnej moci a rovnováha v deľbe moci proste musia ostať zachované.
1. Národná rada je v rukách koaličnej vlády SMER, HLAS, SNS. Zákonodarná moc je v rukách koalície.
2. Vláda je vytvorená koalíciou. Má v rukách výkonnú moc. Tá je rozdelená medzi vládu a prezidenta/prezidentku.
3. Súdna moc.
Ponechať výkonnú moc vláde a súčasne prezidentovi, blízkemu vláde, nie je v čase existencie nevyriešených káuz a divokých zmien zákonov, ktoré traumatizujú Slovensko v poriadku aj pre hrozbu servility prezidenta k predsedovi vlády. Víťazstvom Pellegriniho by sa vytvoril predpoklad hegemonistického postavenia vlády s takmer žiadnou brzdou a protiváhou v prípade prijímania zákonov. A aj napriek tomu, že by P. Pellegrini mohol byť hoci aj schopným prezidentom, koncentrácia verejnej moci by znamenala, že vláda by si v NR SR pohodlne schvaľovala zákony, ktoré by spriaznený prezident nevetoval. A ako to vláda myslí so zapojením verejnosti do zmeny zákonov sme už videli. Skrátené legislatívne konania ako na páse.
Toto je súčasne výčitka predchádzajúcej vláde Matoviča či Hegera, ktoré sa zbytočne budú vyhovárať na inú (pandemickú) situáciu, nakoľko bez verejného prerokovania boli prijímané aj zákony, ktoré s pandémiou či vojnou na Ukrajine nesúviseli. Pochybenia Matovičovej alebo Hegerovej vlády však nezakladajú žiadnej vláde právo konať rovnako protiprávne!
A ak by sme polemizovali o absurdnostiach, tak rovnako, ako hrozí Korčokova servilita smerom na Západ, v prípade víťazstva Pellegriniho hrozí servilita smerom na Východ. A ak by som sa spýtal, ktorú svetovú stranu národ preferuje, tak podľa toho, kam chodí takmer každý občan na dovolenku je nesporné, kam patríme. Koniec koncov, sme členmi EÚ, využívame miliardové výhody. To však neznamená, že nemáme s inými národmi udržiavať priateľské vzťahy, že máme byť servilní v prospech jednej veľmoci (ako sme boli do roku 1989), alebo že sa máme vzdať suverenity a byť servilní aj vtedy, ak to našich občanov poškodzuje. Ale neznamená to ani to, že sa máme dostať do izolácie.
A preto je v každom ohľade lepšie mať prezidenta hocikoho iného, než človeka blízkeho vláde bez ohľadu na to, kto tú vládu tvorí. Navyše kariérneho a skúsenoého, medzinárodne uznávaného diplomata. V štáte nesmie vzniknúť z princípu situácia, že sa výkonná moc koncentruje v rukách jedného koaličného zoskupenia. Vytvorili by sa tým (seba)deštrukčné predpoklady a takáto situácia prináša viac hrozieb, než tradičné rozdelenie výkonnej moci, pri ktorom existuje mechanismus brźd a protiváh, ktorý zaisťuje rovnováhu v delbe moci.
Môžeme sa baviť o podozreniach o korupcii a porovnávať možno partisícový prešľap I. Korčoka v prípade s agentúrou EVKA s niekoľko stomiliónovými podozreniami P. Pellegriniho v súvislosti s dodávkami IT služieb pri realizácii projektu informatizácie spoločnosti (či s nedávnymi výpoveďami bývalého riaditeľa Finančnej správy o 150 tisícovom úplatku v krabici od šampanského). V oboch prípadoch platí prezumpcia neviny a rozhodnutie súdu neexistuje. Na strane druhej, každému je jasné, že si pri nezákonnej činnosti aktéri videá robiť nebudú.
Ostáva nám, voličom, hodnotiť situáciu racionálne. Ak by vládu tvorilo zoskupenie SAS a PS, určite by nebolo vhodné, aby bol prezidentom I. Korčok z rovnakých dôvodov, ako nie je vhodné, aby bol prezidentom Peter Pellegrini pri aktuálnom zložení vlády SMER+HLAS.
A čo hovorí Ústava SR o tom, či má prezident právo vyslať do zahraničia ozbrojené sily SR?
VLÁDA
Čl. 119 Vláda rozhoduje v zbore
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Čl. 86 Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
l) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),
PREZIDENT SR
Čl. 102
(1) Prezident
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.