Človek.

Hry na princípy

Kvôli hrám na princípy bude menej peňazí napríklad na vybavenie nemocníc, mohli byť kvalitné lieky, školy, opravy ciest. Niekto sa azda domnieva, že Slovenská republika si môže dovoliť referendá, voľby a iné panské huncútstva. Najlepšie každý druhý týždeň v mesiaci, keby sa dalo.

Nasledujúci príspevok sa dotýka problematiky komplexnejšie. Úmyslom nebolo vytvoriť príbeh na pokračovanie.

Občan, zaplať!

A tak nám, občanom neostáva nič iné, len uhradiť faktúru vo výške viac ako DESAŤ MILIÓNOV EUR, ktorú nám politici vystavili, pretože sa rozhodli, že je čas spustiť marketingové kampane za záchranu straníckych preferencií a principiálne už nie sú kámoši.

Pochybné princípy

Stali sme sa svedkami poznania, že principiálnosť v nevhodnom kontexte môže znamenať aj destabilizáciu, poškodenie, rozvrátenie. Byť principiálny v jednej jedinej veci môže znamenať v konečnom dôsledku vyššie škody, ako byť čestný a principiálny v ďaleko vyššom počte dôležitejších vecí.

Bigotné obhajovanie jediného princípu neznamená byť čestný a principiálny. Ak niekto dodržaním jedného princípu pošliape hneď niekoľko ďalších, nemá plné právo hrdiť sa titulmi „čestný“ a „principiálny“.

Jeden versus desať

Byť principiálny totiž znamená rešpektovať koaličnú zmluvu.

Byť principiálny znamená aj:
– rešpektovať demokratickú väčšinu
– vedieť si stáť za slovom
– nemeniť názor a neavizovať raz podporu eurovalu, potom zase nepodporu
– stáť za predsedníčkou vlády SR
– byť spoľahlivým partnerom a oporou predsedníčky vlády, členov vlády a koaličných partnerov
– zabezpečovať stabilitu  politického a hospodárskeho systému SR a predchádzať turbulenciám, spôsobujúcim jej narušenie
– dodržať princíp jednoty pravicového spektra ako principiálnu prioritu, zamedzujúcu návratu opozície
– chrániť princípy Európskeho spoločenstva, kde vládne jednomyseľná zhoda
– rešpektovať rozhodnutie SR stať sa členom Európskej únie, menovej únie
– dodržiavať záväzky, ku ktorým Slovenská republika pristúpila
– nehlasovať za euroval. Svoj hlavný princíp, ktorý Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka povýšila nad všetky ostatné, poslanci za SaS dňa 11. 8. 2010 porušili, keď zahlasovali za EUROVAL (Európsky finančný stabilizačný nástroj, bez ohľadu na jeho výšku. Ak raz ide o princíp, tak má ísť o princíp a nie rôzne varianty princípov)
– podporovať vládny program
– zachovať si dôstojnosť a neznižovať politických partnerov
– nenegovať z trucu vládny program, ktorého autorom je trucujúci

Tento stručný a zďaleka nie kompletný výpočet napovedá, že principiálnosťou nemožno argumentovať dodržaním jedného a porušením viacerých princípov.

Pokrivené princípy a ješitnosť

Väčšina obyvateľstva Slovenskej republiky súhlasila so vstupom do Európskej únie. Bol to rovnaký dôvod na oslavu, ako prijatie do Európskej menovej únie. Boj bol príliš dlhý a obtiažny, aby sa jediným princípom znehodnotil.

Vstúpili sme do európskeho klubu a okrem práv, ktoré sme získali, zaviazali  sme sa aj plniť povinnosti. Tak to proste chodí. Tam, kde sú práva, sú aj povinnosti. Mať práva a nemať povinnosti je proste parazitizmus.

Jednoducho povedané, nedá sa kúpať a byť zároveň suchý.

Byť principiálny preto znamená aj vyvodenie dôsledkov z vlastného postoja a z postoja koaličných partnerov. Ak som rozhodnutý nezahlasovať za prijatie návrhu a ak sa koaliční partneri rozhodnú kolaborovať s opozíciou, pokladal by som za principiálne opustiť demonštratívne vládu, odstúpiť od koaličnej zmluvy. Prečo? Lebo nejde o válov, lebo niet potreby odôvodňovať, prečo tak neurobím a že má na to strana právo a basta.

Ak sa raz niekto rozhodol vyrobiť medzinárodnú blamáž a povaliť vládu SR (či už s dobrým úmyslom, alebo nie), musí byť principiálny vo všetkom. Pretože ide skutočne o všetko.

Nemôžem považovať za úprimné slová pred hlasovaním o eurovale z úst predstaviteľov SaS o úprimnej podpore Ivety Radičovej. Dokonca o podpore ako jedinej, skutočnej akoby stelesnenej do poslancov za SaS. O slovách, ako strana SaS bude vždy stáť za Ivetou Radičovou. To sú naozaj principiálne postoje.

Čo sa však stalo po hlasovaní a trochu emotívnom, ale stále dôstojnom a vážnosti situácie primeranom vyhlásení Ivety Radičovej a jej výzve na odstúpenie predsedovi NR SR a členom vlády za SaS na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia NR SR?

Očakávali sme principiálny postoj SaS. Nedočkali sme sa. Namiesto toho sme sa dočkali arogancie a neúcty v podobe vyhlásenia R. Sulíka na adresu predsedníčky vlády Ivety Radičovej. Ževraj no a čo. Nevidí najmenší dôvod na odstúpenie z pozície predsedu parlamentu len preto, že si to Iveta Radičová želá….

Kde je tá principiálna úcta? Keď principiálna, tak principiálna. Nie principiálna len vtedy, keď je niekto spokojný. Ale stále.

Prd vo vesmíre

Ospravedlňujem sa za vulgarizmus, ale pomohol som si vtipným komentárom Richarda Sulíka. Má pravdu. Presne to je totiž Slovenská republika v hospodárskom priestore EU. No naproti tomu je jej existencia od hospodárskeho priestoru Európskej únie závislá.

Ak si však SaS myslí, že svojím postojom by urobila dieru do sveta, resp. chceli upozorniť na problém, alebo dokázať niečo viac, tak to hrali ruskú ruletu so šiestimi nábojmi v šiestich komorách revolvera.

Nech už hlasovali poslanci SaS akokoľvek, neobstojí ani argument, že Slovensko nemôže byť nesvojprávnym vazalom EÚ a ani argumentácia založená na zadlžovaní v dôsledku poskytnutých garancií, či na „tučnom Grékovi“. Akokoľvek môžme s týmto názorom súhlasiť, naša ekonomická malosť a politická bezvýznamnosť, ako aj vedomie, že euroval podporí SMER-SD, rovnako aj informácie, že 16 krajín nájde spôsob, ako prijať Euroval aj bez Slovenska je dostatočným dôvodom akceptovať realitu, že Slovensko sa môže akurát tak k eurovalu s pokorou pridať, pretože nezabráni absolútne ničomu.

Politický pragmatizmus nepustí. O tomto vedeli všetci poslanci. Vedeli, že máme dve možnosti:

1. Pristúpiť k eurovalu a stať sa súčasťou stratégie záchrany eurozóny
2. Nepristúpiť k eurovalu, vyčleniť sa z hospodárskeho priestoru ako nestabilný a nespoľahlivý partner, na čo by doplatili opäť len občania Slovenska, tvoriaci tzv. nižšiu vrstvu a nie tí, ktorí sa verejne chvália svojím majetkom. To sa potom ľahko rozhoduje…

Možnosti sa teda zúžili na jeden výber. Slovensko hrá v Európskej únii tretie husle. Prirodzene, veď naše postavenie zodpovedá našej ekonomickej sile. Ibaže odmietnutím pristúpiť k eurovalu by sme nehrali už na žiadnom nástroji a boli už len v obecenstve. A tam by sme v tichosti sedeli v obave, že nás vyvedú ešte aj z koncertnej sály.

Všetci poznáme dôsledky neprijatia eurovalu. O čo išlo teda poslancom za SaS, keď vedeli, že euroval bude schválený tak či tak? S nami, alebo bez nás? So stranou SaS, alebo so stranou SMER-SD? So Slovenskom, alebo bez?

Aký princíp je tak vysoký, že sa hral s našou krajinou vedomý vabank s vopred prehratým koncom?

Je euroval menšie zlo?

Richard Sulík to nesporne myslel dobre. Nechcel zadlžovať Slovensko. Nedá sa nesúhlasiť. Veď by bolo nenormále zadlžovať sa len tak.

Problém je, že Slovensko nie je hospodársky tak sebestačné, aby odmietlo euroval, postavilo okolo svojich hraníc železnú oponu a izolovalo sa od okolitého sveta.

Chceli sme EÚ, chceli sme euro, chceli by sme byť súčasťou jednotného hospodárskeho a menového systému, z ktorého vyplýva mnoho výhod, ale ako to už býva, aj nevýhod.

Z toho plynie záver, že ak sa prestaneme starať o to, čo sa deje za hranicami, neznamená to, že sa nás to netýka.

Chceme či nie, hospodársky priestor je natoľko globalizovaný, že ekonomické súvzťažnosti nedovoľujú riešiť problém izolovane a bez koherentného prístupu všetkých zodpovedných krajín. Áno, zodpovednosť. To je v súčasnosti to správne slovo. Zodpovední musia byť tí, ktorí zachraňujú, ako aj tí, ktorí sú zachraňovaní.

Za Dzurindovej vlády sa zo Slovenska stal druhý Detroit.
Ekonomika ožila, nastal prílev čistých investícii, rástla zamestnanosť, spotreba domácností, zvýšil sa výber daní, vláda mala zrazu zdroje na plátanie dier a čosi zvýšilo i na investície. Spolu s úsporami, ktoré sa čiastočne preniesli na občanov sa podarilo stabilizovať vývoj Slovenskej ekonomiky.
Zopár kľúčových investícií predstavovalo vznik tisícok pracovných miest a ďalšie pracovné miesta vznikali v dôsledku subdodávateľských vzťahov, ktoré predstavovali ďalšie investície a podporu podkapitalizovaného slovenského priemyslu. Jeden vyrábal taký úchyt, druhý takú pružinu tretí svorku, nosník, tesnenie…
Áno, o toto sa tiež momentálne v eurovale hrá.

Všetci poznáme francúzske a nemecké automobilové značky.
Vieme, aké veľké sú tieto nadnárodné firmy a ako hýbu európskou ekonomikou. Mnohí iste vedia, ako úzko takto veľké firmy spolupracujú s bankami v oblasti investícií, poskytujú im množstvo produktov s cieľom zefektívniť financovanie, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, výrobu.
Ak by sme sa plošne v EÚ rozhodli, že nebudeme pchať do nemeckých a francúzskych bánk peniaze (pretože teraz vôbec nejde o chudých, ani tučných Grékov), počítajme s obmedzením financovania podnikateľov, s nárastom ceny peňazí.
Banky majú žiaľ veľký vplyv na hospodárstvo, ako aj konkrétne priemyselné odvetvie. Ak by obmedzili spoluprácu o.i. i s výrobcami automobilov, začne obmedzovanie výroby.

Nemecko či Francúzsko svojich kľúčových hráčov v hospodárstve nenechajú padnúť a iste nájdu spôsoby subvencovania. Predsa udržanie zamestnanosti je prioritou aj v Nemecku a Francúzku, nielen na Slovensku. V dôsledku oslabenie kúpyschopnosti poklesne i dopyt po automobiloch.
V dôsledku udržania miery zamestnanosti sa Francúzsko a Nemecko o svoje kľúčové ekonomické subjekty postará. Kde sa teda obmedzí výroba? Je zrejmé, že na Slovensku.

Pôjde o prežitie a o princíp. Ak toto nepochopíme, zlyhali sme.
Pocítime to na strate tisícok pracovných miest vo výrobe, u subdodávateľov, v dôsledku čoho sa zníži zamestnanosť, v príčinnej súvislosti porastie nezamestnanosť, nebudú sa tvoriť úspory, klesne spotreba, zníži sa produkcia tovarov a služieb, zníži sa výber daní s dopadom na mandatórne výdavky, poklesne export, zhorší sa zahranično-obchodná bilancia. Okrem Bratislavy žiadny s regiónov nedosahuje ani len 75% HDP na obyvateľa z priemernej hodnoty HDP Európskeho spoločenstva. Pribudne platobne neschopných, ľudia nebudú vedieť splácať spotrebiteľské úvery, požičky, hypotekárne úvery. Ak niečo nepodnikneme,bude to len a len horšie.

Skutočne je príčina tak prízemná? Preferencie?

Človek sa snaží presvedčiť samého seba, že toto nemôže byť pravda.

Je pravdou, že Richard Sulík je v názore na agóniu ekonomík menej zodpovedných štátov a nesúhlas s jej predlžovaním konštantný. A je veľmi pravdepodobné, že sa zapíše do histórie ako jeden z mála pragmaticky zmýšľajúcich, ktorí otvorene hlásali pravdu. Euroval nemusí byť liekom a môže trápenie eurosektoru len predĺžiť. Pravdou je však aj to, že obdobný názor má aj minister financii Ivan Mikloš. Rozdiel je iba v spôsobe riešenia a v prijatia zodpovednosti z členstva v EÚ a eurozóne, ale i za dôsledky, ktoré by Slovensko nieslo, ak by euroval odmietlo.

Ale ako je uvedené vyššie, slovenské odmietnutie by predstavovalo  zanedbateľný odpor, avšak s veľmi citeľným dopadom Európskeho spoločenstva voči Slovenskej republike. A za tejto situácie nemáme skutočne inú možnosť, než zachovať sa ako stabilný partner nielen v dobrom, ale i v zlom a pokúsiť sa ťahať za jeden koniec povrazu.

Európa realizuje posledné pokusy o stabilizáciu. Ide o veľa. Kríza nekončí, môže sa prehĺbiť. Vyriecť ničím nepodložený názor, že okamžitý bankrot eurozóny by bol lacnejší, ako pokus o jeho záchranu, hoci aj s neskoršími reštrukturalizačnými opatreniami, blízkymi bankrotu je vopred hodený uterák do ringu a vzdanie sa bez boja s vedomým, že dopady môžu byť ešte horšie, než v prípade pokusu o stabilizáciu a reštrukturalizáciu „chorých“ ekonomík.

Skúsme dôverovať výraznej väčšine expertov.

Zúžiť význam eurovalu len na záchranu „nenažraných bánk“ by bolo scestné. Zrejme si málokto vie predstaviť, aký význam by malo dosiahnutie stavu, ak by všetko okrem bánk zbankrotovalo. Síce majú odporcovia bánk v mnohom pravdu, nevidno však logiku v tom, aby si banky likvidovali svoje trhy a vytvorili okolo seba púšť chudoby, anarchie a bezvládia.

Chápali sme pohoršenie koaličných partnerov, keď SaS spustila „sólovú akciu“ v podobe vydania a distribúcie bružúrky. Sú proste takí a v čase kreovania koalície to ostatné tri tradičné politické strany vedieť museli.

Snahu o oddialenie hlasovania slovenskej NR SR, ako poslednej krajiny sme si vysvetlili ako hru, pretože všetci vedeli a museli vedieť, že či už so Slovenskom, alebo bez, euroval schválený bude. Išlo len o to, či to bude mať pre nás v prípade schválenia eurovalu veľké negatívne dôsledky, alebo v prípade neschválenia ešte väčšie. Nikto ružové okuliare nasadené nemal a iné riešenie nepredpokladal.

Tento čas využil Richard Sulík na kampaň v dokonca mimo hraníc SR, v snahe vyvolať diskusiu a podnietiť nemožné: neschválenie eurovalu ešte pred tým, než o ňom bude hlasovať Slovensko. Ak by sa tam stalo, R. Sulík by dosiahol raketový úspech spolu s prudkým rastom preferencii.

Vytriezvenie a návrat do politickej reality

Ibaže aj po maltskom schválení prišiel na psa mráz a všetci vedeli, že sa hrá vabank. Snaha o dohodu bola, no SaS sa rozhodla, ako sa rozhodla. Že to nemalo absolútne žiadny význam, vedeli všetci a vopred.

Spojenie hlasovania s dôverou malo byť posledným presvedčujúcim dôvodom, že vládu SR, ako aj eurozónu a v konečnom dôsledku celú EÚ treba podržať. Iveta Radičová eskalovala vážnosť situácie na maximum. Všetci to pochopili. Podľa hlasovania ale vidieť, že každý po svojom…

Napriek tomu všetkému sa v SaS rozhodli, že hru dokončia, hoci scenár poznal každý.

Vedeli že padne vláda, vedeli, že sa bude opakovane hlasovať s podporou SMERu-SD a vedeli, že SMER-SD nič nedá zadarmo. Vedeli, že padne vláda, vedeli, že budú predčasné voľby. Vedeli, že neuskutočnia sľubované reformy a veľmi dobre vedeli, že toto voličom nebudú vedieť vysvetliť inak, len neustálym opakovaním principiálnosti, o ktorej dnes už vieme, že bola virtuálna, neučinná, s absenciou závažnejších princípov, ktoré neboli dodržané.

Následne kroky už len napovedajú, že sa táto hra s obyvateľmi SR začala čoraz viac ponášať na získavanie politických preferencií. Povedzme si na rovinu, čo iné už strane SaS zostávalo.

Obviňovanie s kolaborácie so SMEROM-SD a snaha o infantilné hádzanie viny na SMER-SD túto domnienku už len potvrdzujú.

Trucovité vyhlásenia R. Sulíka o tom, nech sa koalícia dohodne s Ficom, pretože ich vykopli z koalície, alebo že nepodporia žiadnu koalíciu tiež napovedá o reakcii malého dieťaťa na pieskovisku, ktorého skupina detí vylúčila. že nepodporia žiadnu koalíciu a napovedá tiež o tom, že predvolebná kampaň už začala. Priority vládneho programu už asi nie sú také podstatné. Veď aj to je principiálny postoj.

Slovo principiálny v rôznych tvaroch a časoch bolo spomenuté početne s úmyslom uvedomiť si, ako ľahko je možné so slovom s tak citlivým výrazom narábať a že vôbec neznamená nič pozitívne.

SaS stojí proti názorovej väčšine. Nielen na Slovensku, ale aj v EÚ.

A je zjavné, že si to vysvetľuje posvojom.

Hoci verím v úprimnosť vyhlásení Richarda Sulíka, že sa nechce hanbiť pred svojími deťmi, na toto právo nemá exkluzivitu a je ťažko prdpokladať, že by skúsení politickí harcovníci ako I. Mikloš, B.Bugár, P. Hrušovský, J. Fígeľ či M. Dzurinda konali tak, aby sa museli pred svojimi deťmi hanbiť. Preto nezachádzajme do absurdných argumentov a zotrvajme v principiálnych postojoch.

Hoci sa dá konanie Richarda Sulíka pomerne jednoducho odôvodniť a obhájiť, skutočnosť, že táto cesta mala vopred jasný cieľ, je nesporná.