Človek.

Keď toto napíšem, mnohí ma pochopia, mnohí (sa) urazia. OK, akceptujem. Nebudem vyberavý, ani slušný. A tentokrát to trochu zovšeobecním, i keď ma to bude mrzieť kvôli slušným zamestnancom mestskej polície.

Ide o dva príbehy mne blízkej osoby, preto budem písať v jej osobe. Príbehy spolu súvisia.

Príbeh 1

Pred niekoľkými rokmi som pracoval v centre Bratislavy. Vieme, aká je cestná doprava prehustená a že každý si parkuje, kde len chce. Pre mňa za mňa, nech každý parkuje kde chce, ale nech tým neobmedzuje iných.
Firma tam vlastnila garáž, ktorú som využíval.
Medzi bránou garáže a protiľahlým domom bola vzdialenosť cca 6 metrov.
Problém bol, že niekoľko tupcov si zvyklo parkovať pozdĺž domu.
Problém to bol preto, lebo pri šírke 1,8 m auta, ktoré parkovalo pozdĺž protiľahlého dom, mi na výjazd môjho 4,8 m dlhého auta nezostal ani centimeter.
Bohužiaľ, ja som si tam tie garáže nevymyslel a pred vjazdom do priestoru pred garážami je riadne osadená tabuľa ZÁKAZ ZASTAVENIA.

Toľko na uvedenie do situácie.
Riešenie? Bežná situácia: čakám 30 minút a volám odťahovku. Celá procedúra trvá cca 1,5 hodiny a ja môžem konečne vyjsť so svojím autom. Ja viem, niekto si pomyslí, že ďalší tupec, čo volá odťahovku. ale z môjho pohľadu zase ďalší tupec, čo si arogantne zaparkuje pred garážou iného a obmedzuje ho v prístupe.

Podstatou ale nie je systém parkovania v BA, ale situácia, ktorá nastala neskôr.

Ráno o 8:00 prídem do garáže a otváram. Ponáhľam sa na 9:00 k zubárovi, večer ma rozbolel zub.
Snažím sa vyjsť, ale celý predok auta zostáva v garáži kvôli zaparkovanému autu rovno pred garážou. Čakám na 20-30 min. na dočasne parkujúceho a potom volám mestskú políciu. Hlásim ŠPZ. Asi po 20-ty krát vysvetľujem situáciu, ako aj to, že sa jedná o mestský pozemok (zo súkromného nemôžu odťahovať). Aby som si toľko hubu nedral, ešte odporúčam pozrieť záznamy z nedávnych volaní a odťahov, majú to tam pravidelne zaznamenávané.
Pán mestský policajt hovorí, že OK a že mám počkať, pošlú ku mne odťahovku. Čakám.
Je 11:00 a ja striedavo volám zubárovi a na mestskú políciu. Zubár chápe, mestská polícia nie. „Ešte neprišli“? Pýta sa operátor. Nie, neprišli, cedím pomedzi zuby.
Je 13:00 a ja so už zúfalý. Zub bolí, je treba pre dieťa do škôlky, nič som v ten deň nestihol a stále čakám. Asi 15. x volám na mestskú políciu a odtiaľ mi hovoria, že už idú. Pýtam sa, že odkiaľ idú, pretože už idú vyše 4 hodín!. „Čakajte!“, znie odpoveď…
Začínam mať pocit, že niekto tú ŠPZ na mestskej polícii pozná a zabezpečuje tak tomu smradovi nerušené a bezplatné parkovanie. Asi to nebude len pocit…

Aby som nezdržoval: Volal som ešte niekoľkokrát od 13:00 až do 16:00. Stále nič.

A teraz záver príbehu č. 1: Volám na mestskú políciu o 16:30! Po 8,5 hodinách čakania!!! Odtiaľ mi operátor povie, že odťahovku poslať nemôžu, pretože nemajú ako overiť, či sa jedná o mestský pozemok. Dôvod? Overiť si to môžu len na magistráte a tam už je po pracovnej dobe!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Fakt mám uveriť, že operátorovi pred ksichtom nevisí mapa s komunikáciami mesta? Fakt mám uveriť tomu, že operátor nevie čítať a používať ruky, aby si obrátil stránku vo svojej tučnej knihe a pozrel záznam o odťahu??? Nie, neverím. Oznamujem operátorovi, že volám súkromnú firmu a auto odtiahnem i za cenu jeho poškodenia.
A zrazu čo sa nedeje? Do 5 minúť príde vysmiata pani, ktorá sa hlboko ospravedlňuje, pretože si len na chvíľu ( 9 hodín ) odskočila… A vzápätí príde odťahovka mestskej polície aj s jej brilantými zamestnancami, že „volali ste nás?“…..

Zmohol som sa len na jediné. Povedal som prítomnému mestskému policajtovi, že som natoľko zúfalý, že sa na nich ani nebudem sťažovať, alebo podávať trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, aleho „čojaviemčoešte“….Hoci by som mohol. Nielen u veliteľky mestskej polície (t.č.p. Zajacová), ale i u primátora, na Ministerstve vnútra, pretože si neplnili svoje úlohy…. A snáď budú tolerantní aj oni, keď sa dopustím nejakého drobného priestupku a len mi dohovoria.

Ach ja sprostý. Mal som vyvodiť dôsledky. Moja chyba…. Prečo?

Príbeh 2

Idem na stretnutie do polyfunkčného objektu pri Mlynských Nivoch. Ponáhľam sa, začínam zmätkovať. Krúžim a nemôžem nájsť miesto.  A zrazu ho vidím. Rovno pri kraji cesty, pri budove, hneď vedľa vjazdu do podzemných garáží a hneď oproti výjazdu z parkoviska centrály VÚB. Paráda. Nikomu nezavadzám, oproti mne stoja v protismere autá, tak je asi všetko OK.

… Prichádzam zo stretnutia a vidím papuču. Vzápätí spozorujem papier A4, nalepený na lapme hneď pri vozidle „Neparkovať, odťahuje sa!“. Ja somár, uvedomujem si chybu a volám mestskú políciu. Mestská polícia prichádza a ja s výrazom prosebníka si spomínam na 9 hodín hrôzy, ktoré mi mestská polícia spôsobila. Jemne to pripomínam a prosím o ohľaduplnosť a určitú reciprocitu. Veď keď som mohol byť ja človekom, prečo by nemohol byť tentokrát on. Príslušník mestskej polície hovorí, že ho absolútne nezaujíma, že som niekde na nich čakal 9 hodín. Ja viem, urobil so chybu, ale jeho odpoveď na naštvala. Navyše ma naštvalo, že autá stoja v protismere a na chodíku, kde sa nedá prejsť. Jeho však zaujíma len moje auto. Že prečo? Prezradil, že prevádzkovateľ podzemného parkoviska komplexu na Mlynských Nivoch  pravidelne bonzuje mestskej polícii okolo parkujúce autá…. Arogantný ťuťmák. Nič viac. Fajn. Ponaučenie by bolo. Odvtedy sa prikláňam k názoru, že pracovníci mestskej polície sú zakomplexovaní úradníci- zamestnanci obce alebo mesta, ktorí by sa radi titulovali názvom „policajt“.

Prvé ponaučenie: Dodržiavaj predpisy!

Druhé ponaučenie: Ak máš pocit krivdy, neodkladaj to a konaj! Budeš to ľutovať. Svet nestojí na tolerancii, ani oprávnenej. Spravíš chybu, zaplať! Pani komu padni! Ak sa na to vykašleš, blbec si bude chodiť arogantne po zemeguli i naďalej a ak neskôr porušíš predpis ty, darmo budeš čakať zhovievavosť…

Spomenul som si na slová v pesničke Karla Kryla, nazvanej Píseň neznámeho vojáka, na ktoré som si spomenul, keď by mi niekto chcel opäť nahvrhnúť toleranciu voči chybám príslušníka mestskej polície:

„Co mi to říkáte? Že šel bych zas? Rád?

Odpověď čekáte? Nasrat, jo, nasrat!“

PS: Ja viem, chcel som generalizovať, ale nedá mi to. Fakt som stretol aj iných mestských policajtov, ktorí boli milí slušní. A keď tak nad tým rozmýšľam, nakoniec som to aj tak písal zbytočne. Asi patrím medzi tých naivných idealistov, ktorí budú vždy veriť, že dobro sa vráti dobrom a že niekto v tomto cynickom a hlúpom svete musí prejaviť trochu ľudskosti a pochopenia. Tak mi treba!