Človek.

Po tých silných vyhláseniach a sľuboch o zodpovednosti, čestnosti a tým, že to začína prácou som čakal niečo iné.
Čakal som zodpovednosť, pracovitosť, neľahostajnosť, dôstojnosť a najmä nie zbabelosť.
SMER-SD vyhral voľby. Pravica utrpela výraznú porážku. A nielen to. Stratila dôveru veľkej časti svojich voličov. Neodpustili.

Voľby sú vždy o voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky. Voľby nie sú o tom, že ak sa nedostanem ku korytu, nič sa ma netýka.
Šokovali ma vyhlásenia pravicových lídrov, ktoré sa niesli v duchu hesla „Buď všetko, ale nič“.

SMER-SD a R. Fico legitímne vyhral voľby. OK, všetci túto skutočnosť akceptujú.
Nielen Róbert Fico, ale aj ostatní politici sa zhodujú v tom, že najnevhodnejšia situácia je taká, keď štátu vládne jedna strana. I keď vzdialene, podobá sa to na obdobie vlády štátostrán.
Skúsení politici veľmi dobre vedia, že prijatie účinnej, akceptovateľnej a stabilnej legislatívy musí byť výsledkom procesu nie jednej strany, ale konsenzom strán viacerých. To sa týka aj každodenných rozhodnutí na úrovni ústredných orgánov štátnej správy.

Preto som predpokladal, že stredo-pravé strany nájdu dostatok zodpovednosti, aby v koaličnej spolupráci s R. Ficom dokázali nastavovať SMER-u tvár a pôsobiť ako účinná brzda, ak by sa náhodou vágón s názvom SMER-SD odtrhol a nekontrolovateľne rútil na ľudí. Myslím, že voliči stredopravých strán si to zaslúžia. Ibaže zvíťazila vypočítavosť. Je po voľbách a ako vidieť, aj po sľuboch. Znie to ako odkaz stredo-pravých strán pravicovému voličovi: „Volič, nedal si dôveru, potiť krv pre Teba teda nebudem“. Ale čo s tými, ktorí odpustili a pravicu volili? Boli podvedení.

Predpokladal som, že lídri stredo-pravých strán sa nepokakajú pred zodpovednosťou. Áno, verím, že ich bude dostatočne tešiť, ak budú môcť vymáchať ňufák sociálnej demokracii vo vlastných exkrementoch. Nepochybne. „Single“ vláda bude mať jasne definovaného vinníka v prípade zlyhania. Toto je však alibistický postoj, pretože vinník by bol definovaný dostatočne v duálnom zoskupení aj tak a SMER-SD by sa nemohol na nič vyhovárať a niesol by zodpovednosť rovnako.

Čo potom v NR SR hľadajú poslanci, ktorí nemajú záujem pokúsiť sa o splnenie predvolebných sľubov? Čo v NR SR hľadajú poslanci, ktorí ak nezískajú všetko, nechcu nič?

Alebo im stačí, že získali od štátu peniaze za volebný výsledok? Že ich poslanci budú mať na najbližšie 4 roky teplé miestečká? Dúfajú snáď, že sa im azda ujde nejaké to teplé miesto aj v štátnej správe? Alebo ak nie, tak budú vykrikovať, ako SMER-SD nechce spolupracovať s opozíciou a nastoľuje totalitný režim? Veď uvidíme, či to tak bude. Či má stredo-pravý politik k voličovi zodpovednosť, alebo mu ide o alibizmus ( vivatický alibizmus) a najmä vlastný prospech na štátnom fleku.

Dúfam, že sa nedočkám chladnej stredo-pravej vypočítavosti. Mám na mysli to, že zodpovednosť  v koalicii a voči svojim voličom nie, ale teplé fleky v štátnej správe áno. Predsa v duchu demokracie, nie? Veď jednoduchšie, ako prijať zodpovednosť je predkladať z úzadia nezmyselné návrhy a v prípade ich neakceptácie kričať čosi o vláde jednej strany, však?

Očakávam, že zodpovedná stredo-pravá strana sa nenájde a SMER-SD pôjde do vlády sám. OK, ale pozor.
1. Buď sa 4-ročné obdobie skončí masívnou porážkou sociálnej demokracie kvôli tomu, že neuniesla úspech a robila protiobčiansku politiku, alebo
2. zavládne sebareflexia, pretavenie v zodpovednú sociálnu demokraciu, triezvo prijímajúcu fakt o vláde jednej strany a o 4 roky môžeme pokojne očakávať 50%.

Predpokladám, že za cenu veľkých škôd sa budú stredo-pravé strany snažiť, aby ta druhá možnosť nevyšla. Je to pre nich existenčná agenda. Dokonca aj za vysokú cenu, že na to doplatí občan SR. Pretože iba tak vznikne téma, z ktorej bude možné obviniť SMER-SD. Pri tom, ako sa stredo-pravé strany stavajú k zodpovenosti neverím, že im pôjde o hospodárske a sociálne blaho štátu. Cieľ bude je len jeden. Zničiť preferencie SMER-SD, uskutočniť resuscitáciu stredo-pravých strán a priviesť ich k životu. Žiaľ i za cenu vysokých obetí, ktoré ale budú znášať občania.

Nádej ale žije. Uvidíme, kto nájde odvahu. Paradoxne Richard Sulík hlási, že si vypočuje návrh spolupráce. Nemyslím, že práve on je synonymum stability. Toto by som očakával od SDKÚ-DS a najmä od KDH, ktoré má so SMER-om prienik vo voličskej základni.

Bude ako bude, v každom prípade želám víťazovi volieb, aby dôkladne s precíznosťou zvážil každý krok, vyšetril ešte dôkladnejšie kauzu „gorila“ a „sasanka“ a najmä siahol po odborníkoch do štátnej správy, ktorých má Slovensko dosť. ABy sa nestalo, že vrcholný post v exekutíve obsadí nejaký gymnazista bez skúseností a praxe len preto, že je to politický protežant…..