Človek.

Nepodať ruku prezidentovi? Takú by som tomu sopliakovi dal poza uši, ej bisťu! Stena by mu dala druhú!

Podľa diskusií na internete, my sme veľmi jednoduchí ľudkovia. Ale my si to môžeme dovoliť. Byť jednoduchí. My sme sa do politiky netlačili a nechceli sme sa stať nadľuďmi, ktorí všetko vedia, majú vždy pravdu a idú nám vzorom.

Politik ale jednoduchý byť nemôže. Každé jeho slovo je sledované, každé jedno slovo môže spustiť sled tragických udalostí. Ako voči politikovi, tak voči deťom.

Študent a jeho gesto

Študent prijal pozvanie do prezidentského paláca, aby prevzal cenu za dosiahnuté úspechy. On si zrejme nevyberal, kde sa budú ceny odovzdávať. V každom prípade mal právo prísť, cenu si zaslúži. Reprezentoval skvelé matematické gymnázium Grosslingova, reprezentoval Slovensko.

Rozhodol sa nepodať ruku. OK. Berieme na vedomie. Neriešme teraz všetky tie opakujúce sa argumenty o prezidentskom úrade, úcte k symbolom a pokojne ich akceptujme. POZORNE si všimnite si reakciu Petra Pellegriniho, prezidenta SR. Citlivú situáciu zvládol bravúrne, so zachovaním svojej, aj študentovej dôstojnosti. Aj v čase udalosti, aj neskôr vo vyhláseniach. Žiadne gestá, žiadne prevracanie očí, žiadne sykavky…

Chlapec odpálil internety a odhalil krutú nahú pravdu o stave spoločnosti

Gesto chlapca, možno lacné, možno nevychované, možno drzé a možno odvážne, slobodné či kakaovo-makové, vyvolalo explóziu sociálnych sieti. Ibaže nebola to explózia morálnych autorít, ale opakované obnaženie úbohého stavu, v akom sa naša spoločnosť nachádza. A ryba smrdí ako vždy od hlavy.

Namiesto toho, aby predstavitelia národa vyslovili civilizovaný a múdry postoj, začali sa predbiehať, kto vymyslí bizarnejší fyzický trest pre študenta, alebo kto študentovu osobnosť označí hanlivejšie. Pritom polovica z nich ešte včera mudrovala  a oháňala sa citátmi Voltaira: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to„. Že to nie je na Slovensku zatiaľ pravda, sme sa dozvedeli z úst všetkých kritikov.

Vyhráva ten, kto zverejní najbulvárnejší komentár

Na sociálnych sieťach sa začali šíriť komentáre, kde sa rôzni ľudia prebiehajú v bulvárnych informáciach o rodine chlapca, o jeho údajných problémoch s výchovou. Vynárajú sa jeho bývalí tréneri, ktorí podľa komentárov asi netrénovali mozgovú atletiku. Mimochodom, aká je dôvera rodiča k takému trénerovi, ktorému s dôverou zveril dieťa a on zverejňuje osobné a citlivé informácie? O kom sa pán tréner rozhodne zverejňovať osobné informácie nabudúce?

A teraz malé zamyslenie (ak sa niekto dostal až sem a má čím)

Vážení, ktorí ste starší viac ako 18 rokov! Namiesto toho, aby ste chlapcovi išli príkladom, hráte hru na to, kto je väčší idiot.
Aj mňa v prvý moment gesto chlapca zdvihlo zo stoličky, ale emócie vystriedalo rácio. To, čo mnohým žiaľ chýba.
Zamyslel sa niekto nad tým, že množstvo detí má dnes diagnostikovanú poruchu autistického spektra, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom? Pán tréner to povedal síce zjednodušene, ale áno, je to tak: Niekde sa dieťaťu „ubralo“, niekde „pridalo“. Niekto dokáže s otvorenými ústami sledovať 5 hodín TikTok, iný zase 5 hodín rieši matematické príklady.
Deti s rôznymi diagnózami si vyžadujú trpezlivosť, zvýšenú toleranciu a najmä, aby sme sa nesprávali hlúpo, impulzívne, agresívne my. Pretože áno, môžu mať problém s komunikáciou a ich prejavy môžu byť expresívnejšie, drsnejšie. S/ extrémne vnímavé a citlivé. Aj výchova detí býva problematická. Rodič môže robiť všetko správne, ale je pre neho ťažké potýkať sa napríklad u niektorých detí so zníženou mierou empatie, so zvýšenou agresivitou, reakciami, ktoré sa snažia zvládať s pomocou odborníkov.

A nijako nikomu nepomáha, ak národ na sociálnych sieťach šíri zaručené príbehy o zlyhaní výchovy, o nezodpovednosti rodičov a iné sprostosti, ktoré patria do krčmy a nie na verejnosť. Zamysleli sa autori, čo môže narobiť takýto negatívny spoločenský a mediálny tlak s vedomím toho chlapca? Ale chce spoločnosť čítať o činoch ďalšieho Breivika, alebo Cintulu? Alebo dohnať človeka k iným zúfalým činom?

Ostáva dúfať, že študent má okolo seba múdrych ľudí

Verím, že študent je „nad vecou“, okolnosti spracoval a má vo svojom okolí množstvo autorít, ktorí mu pomohli zvládnuť následky jeho konania a vysvetlili mu aj zlyhanie politikov, ktorí namiesto ukázania veľkosti morálnych autorít opäť zneužili situáciu, šírili agresivitu a hnev a zrejme sami potrebujú odbornú pomoc. Najmä tí, ktorých rešpekt k rodičom bol vybudovaný na strachu a telesných trestoch namiesto komunikácie, lásky a bezpečnosti, potrebujú toho odborníka asi najviac.

Šimečka vs. Fico

Nie som fanúšikom ani jedného, ani druhého. Každý má svoje kvality, ale aj nedostatky. Ale nedá mi nespomenúť, ako Šimečka tvrdil, že nikdy nešíril vyzvy s obsahom násilia. Pohoršilo ma to a spolu s Google a ChatGPT sme hľadali výroky s náznakom výzvy na násilie. A nenašiel som absolútne nič. Zato keď som to isté robil aj v prípade R. Fica, našiel som niekoľko výziev, ako treba vziať vidly a iné nástroje atď. Veď si to nájdite sami. Napríklad tu. Kto seje vietor, žne búrku. Je mi ľúto, čím si musel R. Fico prejsť a stať sa to nemalo. Avšak nemalý podiel má na tom aj on sám. Zdá sa, že sa vôbec nepoučil. Nepochopil, že ho bude nasledovať množstvo jeho straníckych užitočných idiotov a ich zase budú napodobňovať (s)prostí obyvatelia na sociálnych sieťach, čo viedlo doslovne k mediálnemu lynču 18 ročného študenta.

Záver? Miliarda. 1 000 000 000 EUR!

Nech si ho urobí každý sám v rámci svojich mentálnych schopností. A najmä, nech sa pozrie na to, ako bravúrne situáciu zvládol sám Peter Pellegrini.
A mimochodom. Aj Peter Pellegrini (aj jeho predchodca, aj Remišová) nesie zodpovednosť za vynaložených vyše miliardy EUR na informatizáciu spoločnosti, kde toho nefunguje viac, ako funguje a kde si hacker odstaví kataster a pýta miliónové výkupné. Miliarda. 1 000 000 000 EUR! Za takúto sumu sme mohli vytvoriť Matrix a nie deravý kataster. Za polovicu takejto sumy sme dnes mohli mať aj kvalitnú informatizáciu, aj špičkové nemocnice v troch krajských mestách. Nemáme a sme dostatočne frustrovaní a nahnevaní, že naši príbuzní umierajú mnohokrát v nedôstojných podmienkach, nedostane sa im včas liečba, nemáme prístup k najmodernejším prístrojom a liekom.

A to by nás malo prinútiť zamyslieť sa, či nie sme sklôr nahnevaní na svoju zbabelosť, opakujúce sa chyby pri voľbách, držanie úst a že nemáme odvahu ani len na také gesto, ako vykonal ten „nič netušiaci“ študent. A preto ho radšej vyplieskajme, aby nás nezahanboval a nevykrikoval čosi o tom nahom kráľovi. Najmä čušme, pretože ešte si všimnú aj nás a máme po chlebe.