Človek.

SMER-SD, PS, HLAS, KDH, SAS, DEMOKRATI, SME RODINA, Extrémisti … Je úplne jedno, koho budete voliť a aká veľká štátna alebo dúhová vlajka bude na hrudi kandidáta.

Korupčné schémy nie je ochota zmeniť. Či to bola vláda SMERu,  Hlasu, SDKU, vláda OĽaNO rozklonovaná na Demokratov a iných dobrodruhov, ochota zmeniť korupčné schémy a výhody sa nenašla. Toto tvrdenie preukázal jednoduchý návrh sprísniť zodpovednosť verejných činiteľov, alebo siahnuť na výšku platov. Celá NR SR hlasovala svorne v jednom šíku. Záujem občana nebol uprednostnený pred osobným záujmom poslanca.

NKÚ pravidelne predkladá vláde výsledky kontrolnej činnosti. Napriek odhaleným nezákonným a korupčným schémam žiadny v vyššie uvedených vlád neprijala opatrenia a nezmenila legislatívu, aby korupcia v zdravotníctve alebo na jednotlivých rezortoch pri verejných obstarávaniach, v ktorých ide ročne o miliardy eur, nemala šancu.

Veď prečo by to menili, keď jedného dňa môžu získať v „spravodlivých a demokratických voľbách“ kľúče od miešačky (a pokladnice) práve oni! Dovtedy budú po sebe vzájomne mediálne prskať, ale len z čírej závisti, že sa nenapĺňajú vrecká práve im. A reči typu „nie sú všetci rovnakí“ si nechajme pre sprostých. Nie rečami, ale činmi mohli dokázať opak. Nestalo sa tak. Ak aj niektorí do politiky s ideálmi vstupovali, je ich tak málo, že túto odchýlku môžeme nazvať štatistickou chybou.

Vzťah „Politik-Občan“ najlepšie vystihuje vzťah „Parazit-hostiteľ“

PARAZIT NECHCE, ALE MÔŽE ZABIŤ HOSTITEĽA

Parazit potrebuje hostiteľa na prežitie a rozmnožovanie. Ak by parazit príliš rýchlo zabil svojho hostiteľa, stratil by domov aj zdroj potravy. Preto sa parazity často vyvinú tak, aby žili v rovnováhe so svojím hostiteľom, spôsobujúc len minimálne poškodenie. Takýto vzťah im umožňuje dlhodobé prežitie.

Niektoré parazity však môžu zabiť hostiteľa. Parazit netuší, ak je hostiteľ príliš oslabený napr. infekciou. V takýchto prípadoch môže parazit hostiteľa zničiť tým, že mu odoberie príliš veľa živín, spôsobí vážne poškodenie orgánov, alebo prenesie toxíny, ktoré sú pre hostiteľa smrteľné.

ROZDIEL MEDZI POLITIKOM A PARAZITOM

Politik je vývojovo vyššia forma parazita. Rovnako, ako parazit, aj on potrebuje na svoje prežitie a zabezpečenie svojho potomstva hostiteľa, ktorým je občan. Občan tvorí štát, občan napĺňa verejný rozpočet. Politik sa snaží žiť s občanom v rovnováhe, aby prežil čo najdlhšie prisatý na verejné rozpočty, ktoré plnia pracujúci občania.

Na rozdiel od parazita, ktorému ide o prežitie, politikovi ide o maximalizáciu osobného prospechu, o papalášske výhody, o získanie nerovnakého postavenia nad občanom. Ak hostiteľ občan ochorie, politik-parazit mu pomôže uzdraviť sa. Nie z lásky k občanovi, ale z lásky k peniazom. Občan, ktorý neplní verejnú pokladnicu je pre politika bezcenný. Na rozdiel od vývojovo nižšej formy parazita, politik si túto skutočnosť uvedomuje a preto je aj jeho záujmom udržať občana pri živote. Nevadí, ak je chorý, či chudobný. Stačí, keď pracuje a odvádza asi 55% zo svojich príjmov do verejného rozpočtu.

Rovnako bezcenný je pre politika aj dlhodobo chorý občan. Ak občan nepredstavuje zdroj príjmu a spôsobuje úbytok peňazí z verejného rozpočtu, to je pre politika a jeho kamarátov, ktorí sú prisatí na verejné rozpočty, niečo škandalózne. Na to slúžia prísne zákony a vyhlášky. Peniaze na lieky a liečba nie je pre každého…

ZÁBAVA, HRY, NEKONEČNÁ VĎAČNOSŤ AJ NAPRIEK MŔTVEMU PRÍBUZNÉMU

Z času na čas musí politik občana rozptýliť. Na to slúžia rôzne hry, zábava, stretnutia, diskusie. A občas aj nakŕmiť. Príplatky, zľavy, poukážky, mimoriadne výplaty, dôchodky a iné symbolické formy finančného ocenenia. Politik kráča davom, uznanlivo sa nechá potľapkať po pleci. Je to borec, mecenáš,  myslí na chudobu. Nechá si pobozkať svoj tučný pečatný prsteň.
Keby ten plebs vedel, že ten tučný zlatý prsteň je kúpený z úplatkov a že všetky tie rozdané peniaze vytiahnuté z vrecka tých istých občanov.

Ako kedysi povedal dnes už klasik: „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno.“ Tento klasik je jedným z tých, ktorý ovládajú systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Od výroby liekov, cez poisťovne, nemocnice, lekárov. Štát vytvoril biznis, nahnal zákonom klientov a tí musia zo zákona platiť. A takto vytvorený biznis so zdravým odovzdal s dierami v systéme do rúk oligarchov.

Viete čo je neuveriteľné? Každý z nás mal skúsenosť so zdravotníctvom. Vedieme rebríček v počte úmrtí na onkologické a odvrátiteľné úmrtia. Toľké peniaze sme do zdravotníctva naliali a nemocnice sú stále v otrasnom stave a zadlžené. Oligarchovia cez skorumpovaných politikov vytvorili systém, na ktorom profitujú tí, ktorí na ňom parazitujú. Tento systém mohli sprísniť vlády Mečiara, Dzurindu, Radičovej, 4 vlády Fica, vláda Matoviča, Hegera… Nič sa nestalo.

Je smutné sledovať, ako s láskou v očiach prijíma pozostalý karafiát od politika, ktorý tento zločinecký systém vytvoril, udržaval a/alebo nezmenil. Ak by sa tu nekradlo, blízky mohol ešte  žiť. Pretože štatisticky pravdepodobne išlo o odvrátiteľné úmrtie, v ktorom je Slovensko na popredných priečkach.

Najvyšší kontrolný úrad našiel doslovne strašidelné zistenia. Ako sa kradne, ako sa peniaze prelievajú z poisťovní do vybraných nemocníc. Súkromné získavajú za rovnaký výkon aj 5x viac peňazí, ako štátne. NKÚ podalo niekoľko trestných oznámení. Vivat skvelý Ľubomír Andrássy a jeho tím! (a to absolútne úprimne). Výsledok? Nič sa nedeje. Upratané pod koberec. Korupčný systém je robustný a legislatívne nastavený tak, že ho nič neohrozí.

ZASLÚŽIME SI VLASTNÝ ŠTÁT?

V roku 2020 malo Slovensko historickú šancu na zmenu. Priam revolučnú! Musíme si však priznať, že ani po 36 rokoch „slobody“ si občania tohto štátu svoj vlastný štát nezaslúžia. Nakladajú s ním tak, ako keby nebol ich. Striedajú sa tu vlády ako na kolotoči. A rovnako ako v cirkuse to tu aj vyzerá. Občan dostane toľko krát po papuli a po poslednej facke nastaví líce s nádejou, že nepoletí ďalšia. Ako keby sme boli nepoučiteľní. Nedokážeme spomedzi seba vygenerovať osobnosti. Pseudolídri nepriniesli nič dobrého. Veríme sebavedomým a podpriemerným. Odbornosť nás otravuje, pretože je nudná. Chceme sa zabávať a veríme tomu, kto nám v kampani otrčí holý zadok.

Igor Matovič priniesol nádej. Ústavná väčšina rozšírila očné zrenice každému. Žiaľ aj nevyzretým, podpriemerným, zakomplexovaným egoistom, ktorí si rozdali funkcie, ďalšie funkcie rozdali kamarátom, zákazky tiež kamarátom. Pochopili, kde sa majú efektívne prisať a čo je vládna moc. A kľúče od miešačky.

A ako Matovič šancu na zmenu náhle priniesol, tak ju náhle odniesol. Nikto za nič pochopiteľne nemôže, vinný je ten druhý, všetci chcú celosvetový mier, bojujú s korupciou a iné blá blá blá.

A korupčný systém? Ostal nedotknutý. Ministerstvá si robia verejné obstarávania bez transparentnosti. Lebo to systém umožňuje a ani Matovič to nezmenil. Vidíme to každodenne. Tunelované eurofondy, zneužívané na výstavbu súkromne užívaných nehnuteľností. Vedelo sa o tom roky. Tiež vďaka NKÚ. Teraz si na tom robí kampaň český europoslanec a úplne oprávnene sa zo Slovenska smeje. Nenadávajme na neho, nech je aký je. Pozrime sa, kto sedí v ministerských kreslách. Doslovne KTOKOĽVEK. A národ? 3 dni rozruch a na všetko sa zabudlo. S pompéznosťou oslovujeme „pán minister“ a „pani ministerka“ aj takú osobu, ktorej by sme nedali ani hot-dogy na trhu predávať. A oni teraz bez skúseností riadia miliardové rezorty.

Ešte tu bude niekto polemizovať o tom, že si zaslúžime vlastný štát?

JE PROGRESÍVNE SLOVENSKO ZÁCHRANOU?

Občiansky aktivizmus je výdobytkom demokracie a mali by sme si ho chrániť. Niet dôvodu skrývať svoj politický názor. Oceňujme nadšencov, ktorí sú ochotní sa zapájať do verejných diskusií. Azda časom dozrieme a budeme vedieť bez nenávisti k svojmu oponentovi vecne diskutovať. Bez osobných útokov na zovňajšom, intelekt, sociálny status, sexuálnu orientáciu. Zatiaľ nestačilo ani 36 rokov. Nechutné a primitívne nálepkovanie je už skutočne otravné.

Rodí sa nám stratená nesebavedomá generácia mladých ľudí, vyrastajúca na anonymných sociálnych sieťach, túžiaca po uznaní v podobe lajkov, srdiečok, pochvalných príspevkov. Túžba po začlenení sa do komunity a túžba po uznaní od komunity spôsobuje preberanie iných názorov a postojov v obave z vylúčenia. Tých psychologických štúdií, kedy sledovaný objekt iracionálne zmenil svojej správanie, aby sa prispôsobil okoliu, je mnoho.

Chýba nám kritické myslenie, odmietame polemiku, pretože náš názor je a priori správny, resp. sme o jeho správnosti presvedčení. Iný názor nepripúšťame. Popri stúpajúcom počte vzdelaných ľudí absolútne opomíname, že práve spochybňovanie, vysvetľovanie, úvahy, sú základnými prvkami kritického myslenia. Bez pochybností a úvah by nebolo výskumu a rozvoja.

Vlna „správnosti“ je dnes akýmsi trendom. Mladšie generácie bez predchádzajúcej analýzy a logických odôvodnení vedia, čo správne. Vedia najmä to, čo je správne pre ich komunitné vzory. Vedia, že musia a priori odmietať čokoľvek, o čom vedia, že sa nebude stotožňovať s ich názorovou platformou.

Aký to má súvis s Progresívnym Slovenskom?

PS sa ponúka ako alternatíva vládnutia. Členovia PS sú vykresľovaní ako protipól strán typu SMER, HLAS, kde ruka ruku myje, kde sa zakrývajú kauzy pod koberec. Tohoto by sa sympatizanti PS nikdy nedopustili. Takéto správanie by nikdy netolerovali. Skutočne?

Urobme si test Uršulou.

Ursula von der Leyen nedávno čelila veľkému škandálu. Novinárka Matina Stevisová (The New York Times) požiadala o sprístupnenie textových správ, ktoré si prednostne vymieňali von der Leyenová a šéf Pfizeru, Albert Bourla, počas rokovaní o nákupe vakcín COVID‑19

Európska komisia túto žiadosť zamietla, s odôvodnením, že správy „nemala k dispozícii“ a považuje ich za krátkodobé a nekategorizovateľné ako oficiálny dokument. Predstavte si, že na Slovensku ministerstvo nezverejní dokumenty, pretože ich považuje za „krátkodobé“, Skutočne jedna z ďalších unikátnych výhovoriek.

Stevisová a NYT podali žalobu na Všeobecný súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), ktorý 14. mája 2025 rozhodol, že Komisia pochybila tým, že:

• neposkytla vierohodné vysvetlenie, prečo správy nedržala,
• neobjasnila, či boli správy vymazané dobrovoľne, automaticky
• alebo či došlo k výmene telefónu

Rozhodnutie Komisie bolo Všeobecným súdnym dvorom Európskej únie zrušené pre porušenie nariadenia o prístupe k dokumentom (Regulation 1049/2001) a princípu dobrého spravovania zakotveného v článku 41 Charty základných práv EÚ

Komisia nevysvetlila, prečo správy o dôležitých rokovaniach neboli uložené. Súd to označil za neprijateľné, keďže ide o komunikáciu týkajúcu sa vysokorozpočtových rozhodnutí, ktoré by mali byť archivované.

Verdikt je vnímaný ako víťazstvo za transparentnosť, signalizuje, že aj efemérne (krátkodobé) komunikácie (ako SMS správy) môžu byť verejne prístupné, ak ide o závažné rozhodovanie. Rovnaký verdikt má potenciál stať sa precedensom pre ďalšie prípady komunikácie európskych inštitúcií.

Manžel Ursuly von der Leyen pracuje v poprednej firme vo farmaceutickom priemysle. Myslieť si, že tu neexistovali priame väzby by už hraničilo s odobraním občianskeho preukazu pre nesvojprávnosť.

Urobme si však test Ficom. Ak by sa niečoho takéhoto dopustil Fico, pravdepodobne by to neskončilo servilným mlčaním. Čo robia sympatizanti Róberta Fica? Mlčia. Mlčia rovnako ako mlčia sympatizanti PS v prípade Ursuly von der Leyen.

OBAVY PRED ĎALŠOU NETRANSPARENTNOSŤOU. Miliardy na zbrane pod kontrolou Ursuly.
Nezabúdajme na ďalšie kauzy Ursuly von der Leyen.

EÚ ide vynakladať stovky miliárd na zbrane. Po rozhodnutí Všeobecného súdneho dvora sú dôvodné obavy z netransparentnosti. Tam, kde je netransparentnosť, je korupcia. To je základná rovnica, ktorú si treba zapamätať. O nej sa nediskutuje. Ak je niečo transparentné, je to pod verejnou kontrolou a možnosť korupcie je skutočne minimálna.

Sú ale obavy odôvodnené? Nestačí aféra Pfizergate? Nie. Nestačí. Existuje totiž ďalšia aféra. Ursula von der Leyer  bola nemeckou ministerkou obrany v rokoch 2013-2019.  Po skončení čelila „Kauze konzultantov“, tzv. Berateraffäre. Ursula von der Leyen totiž masívne utrácala stovky miliónov eur na konzultačné služby (McKinsey & Company, Accenture)  a zmluvy uzatvárala bez transparentných verejných súťaží.

Kontrakty boli prideľované na základe osobných kontaktov a „priateľských väzieb“. Katarina von der Leyen je dcérou jej sestry a pracovala pre McKinsey, jednu z firiem, ktoré dostávali zákazky. To vyvolalo podozrenia z možného konfliktu záujmov.

Ako sa kauza skončila? Pani von der Leyen zvolila rovnaký Modus operandi, ako v prípade PfizerGate. Mobilné telefóny, ktoré vo funkcii využívala ako ministerka, vymazala….

Zdá sa, že Európska Komisia je zneužívaná pre osobné ciele, ktoré smrdia netransparentnosťou. Ursula von der Leyen čelí dlhé roky podozreniam a za odmenu sedí na poste šéfky Európskej Komisie. Niet divu, že jej servilne sekunduje Kaja Kallasová, ktorá bola premiérkou Estónska a v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedníčky Európskej Komisie a vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Ako týmto dámam ide ochrana záujmov Európanov vidíme v týchto dňoch. EÚ hospodársky upadá, náklady a dlhy raketovo stúpajú, prijímajú sa šialené rozhodnutia, vo vojne na Ukrajine sa dramaticky mení situácia a Ursula von der Leyen čaká vo Washingtone D.C. na prijatie u Trumpa, aby sa mohla zastať ukrajinských detí a trestuhodne zabudnúť na tie mŕtve v Pásme Gazy. Mocnosti si delia Ukrajinu a trhy, Ursula sa prizerá a opakuje vágne floskuly. Trump prestáva finančne Ukrajinu podporovať a EÚ? Zaviaže sa v USA investovať, odkúpiť zbrane a fosílne palivá, súhlasí s likvidačnými clami.

Kým Trump robí biznis na úkor ostatných, Ursula von der Leyen zaťažuje Európanov.

Stovky miliónov konzultantom. Netransparentne

Desiatky miliárd Pfizeru. Netransparentne.

Miliardy na GreenDeal. Opäť s aférou financovania lobistov. 450 miliónov Európanov ide zachraňovať krimatické zmeny a zvyšných 8 miliárd sa smeje.

Stovky miliárd na zbrane. Netransparentne.

A teraz: Namiesto podpory vedy, výskumu a hospodárskeho rastu ideme opäť zvyšovať verejný dlh. Toto už nezaplatia ani naše deti. Skôr ich vnúčence.

Vrátim sa k nádeji Slovenska, PS. Kde je kritika? Kde je odmietanie korupčného správania?: Kde je volanie po rekonštrukcii EÚ? Ako je možné, že je toľkých podozreniach nevyzývajú slovenskí europoslanci Ursulu von der Leyen k abdikácii? Kde sú konštruktívne návrhy? Kde sú východiská? Lebo Fico. Áno, vieme. Ale opäť. Kde sú riešenia? Občiansky aktivizmus je krásna a užitočná vec. Ale na vládnutie sú potrebné skúsenosti, schopnosti, doterajšie úspechy v profesnom živote, ktoré preukážu vhodnosť odborníkov.

Kam sa to rútime?