Človek.

Rozhodol som sa čosi o homosexualite napísať. Niečo, s čím mnohí nebudú súhlasiť a nebudú si to chcieť pripustiť.
Vážne mi už totiž začínajú prekážať argumenty lídrov homosexuálne orientových osôb! Ponúkam preto svoje. Ale len tak trošíčku a opatrne…

Nedávno som si prečítal zaujímavé dielko zvané „O ľudskej prirodzenosti“, autorom ktorého je sociobiológ Harvardskej univerzity Edward O. Wilson. 
Zhltol som toto dielo pomerne rýchlo. Pojednáva o agresivite, sexualite, rodine, postaveniu ženy či muža z rôznych hľadísk atď. atď. Prečítajte, uvidíte. Garantujem, že vás dielo zaujme.

Lightmotívom k napísaniu tohto príspevku je spôsob prezentácie a komunikácie, aký zvoli lídri rôznych združení, bojujúcich za spoločenskú akceptáciu homosexuality ako takej. Namiesto toho, aby si pomohli argumentáciou, založenou na dlhoročných a komplexných výskumoch medzinárodne uznávaných odborníkov, siahnu na také nástroje, ako GAYPRIDE a.i. Ak totiž ľuďom ponúkneme ako hlavný argument pre akceptáciu homosexuality extravagantnosť a výstredné správanie týchto osôb, toto asi verejnosť ťažko presvedčí o tom, že homosexualita je prirodzeným javom. Je však súčasťou prírody viac, než sme ochotní si to pripustiť.

Pokúsim sa teda uviesť zopár skrátene sformulovaných poznatkov, pričom zdôrazňujem, že som ortodoxný heterosexuál a ak niekto ženského pohlavia pochybuje, rád o tom osobne presvedčím:-)

Je homosexualita neprirodzená? Presnejšie, je umelá? Odporuje prírode?
Homosexualita sa v prírode vyskytuje úplne bežne. Počnúc hmyzom, končiac primátmi. Samce primátov dokonca imitujú samice pri pohlavnom styku a ponúkajú, či nastavujú sa iným samcom.

Má sexuálny akt len jeden význam? T.z. biologický, ktorého výsledok je počatie dieťaťa? Nuž, asi nie. Ak by to bola jediná funkcia, tak by sme si podľa slov Wilsona vyliezli na „samicku“ oplodnili ju a dovi dopo. Sexuálny akt má teda význam predovšetkým spoločenský a citový. Je sprevádzaný „prácnym“ dvorením. Takéto „tanečky“ sa vyskytujú predovšetkým u primátov a práve primáti sú schopní dosiahnuť dlhotrvajúce vzťahy. Autor konštatuje, že sex je jedným z nástrojov, ktorého úlohou je vznik a posilňovanie vzťahov.

Fašizmus je spoločensky nepriateľný, jeho propagácia je trestným činom. Akékoľvek antisemitské správanie je spoločensky neprijateľné. V koncentračných táboroch boli Semiti označovaní žltými hviezdami. Homosexuáli to však nemali o nič ľahšie. Tí boli pre zmenu označení v koncentrákoch ružovými trojuholníkmi. Nechcem poukazovať na paradox, že židovsko-kresťanská kultúra odsudzuje homosexualitu, hoci mali spoločného nepriateľa. Paradoxom je, že i v v súčasnosti sú v niektorých štátoch USA odopierané práva homosexuálom a v mnohých kultúrach je homosexualita považovaná za ekvivalent akéhosi druhu deviácie.

Zamyslenie nad správnosťou takýchto úvah vyvolávajú fakty, týkajúceho sa vývoja ľudstva v kontexte s homosexualitou.
V mnohých vyspelých civilizáciach bolo homosexuálne chovanie povolené a schvalované. Napr. v aténskych, perzských či islamských spoločenstvách, v neskoršom republikánskom a ranom imperiálnom Ríme, a .i. Autor Wilson konštatuje, že homosexuáli môžu prenášať vzácne aultruistické gény.

Je zaujímavé diskutovať o eventualite, že homosexualita môže mať genetický základ. Wilson nekončí len pri suchom konštatovaní, ale zároveň hypotézu rozširuje a odôvodňuje. Tvrdí, že k rozšíreniu homosexuálnych génov mohlo dôjsť už v raných spoločnostiach u lovcov a zberačov. Homosexuálni členovia rodín totiž výrazne prispievali k prežitiu svojich príbuzných,  nakoľko boli oslobodení od rodičovských povinností, v rodinách vypomáhali príslušníkov rovnakého pohlavia pri zbere či domácich prácach, v dôsledku čoho mohli mať rodiny viac detí a lepšie vyhliadky na prežitie rodu.

Existujú však aj diskusie o dedičnosti a predispozícii k homosexualite (Heston a Shields). Napr. Jednovaječné dvojčatá sú si blízke vo svojich hetero či homosexuálnych prejavoch, čo poukazuje na istú mieru dedičnosti. Dokonca sa u nich prejavilo homosexuálne správanie, pričom jednovaječné dvojčatá nežili vo svojej blízkosti a ani o svojej orientácii nevedeli.

Homosexuálna orientácia môže byť aj dôsledkom socializácie počas vývoja dieťaťa, ktoré vyrastalo v prostredí, kde je považovaná homosexualita za čosi prirodzené. V našom okolí a rodinách sa s homosexualitou (konkrétne s bozkávajúcimi mužmi) nestretneme a preto nám tento pohľad môže pripadať absolútne neprijateľný, naopak bozkávajúci sa pár muža a ženy za absolútne prirodzený. Proti tomuto názoru stojí fakt, že aj otcovia bozkávajú svojich synov, no samozrejme vzťah rodiča a dieťaťa je čosi úplne iné. Chcem len povedať, že s tou socializáciou to nemusí byť úplne tak a nakoniec môžu zvíťaziť buď genetické, alebo spoločenské predispozície. Príkladom je boj žien za rovnosť s mužmi v politike. ženám v istej krajine sa to podarilo (nespomeniem si, ak hej, pridám názov). Kvantitu žien v politike určoval zákon. Celá generácia žien pôsobila úspešne v politike a vo verejnom živote s rovnakým spoločenským statusom, ako muži. V prostredí rovnosti medzi pohlaviami vyrastali aj dcéry týchto žien a bolo pre nich preto prirodzené vzdialiť sa od rodiny, uplatniť sa v spoločenskom živote. Napriek tomu, že muži sa v domácnosti zapájali rovnako intenzívne, napriek tomu, že dcéry vyrastali v generačnej emancipácii, drvivá väčšina sa vrátila k svojim materských povinnostiam, k rodine a stiahla sa z verejného života. Ženy sa iste zasmejú, že to preto, lebo žena si doma všetko urobí i tak lepšie, než muž:-)

Veľmi veľa omylov vzniká pri posudzovaní správania či obliekania homosexuálov. Bolo totiž preukázané, že väčšina mužov, obliekajúca sa do ženských šiat (transvestiti) sú heterosexuálni a zženštilé chovanie mužov je často prejavom aj u heterosexuálov, a naopak, homosexuálny muž má mužný prejav, ako u muža nakoniec aj predpokladáme. Mnohí si síce povedia, že homosexuála spoznajú tak či tak. No po zistení zopár faktov by som si nebol taký istý.

Podľa mňa najväčším paradoxom je spoločenské uplatnenie a úspešnosť v medziľudských vzťahoch. Homosexuáli by si vlastne nemali na nič sťažovať. Kolujú chyméry, že homosexuáli sú uzavretá kasta, ktorá sa navzájom podporuje. Wilson to vidí inak. Bez ohľadu na sociálny status homosexuálov konštatuje, že preferujú povolania, kde sú v priamom kontakte s ľuďmi a vo svojej práci sú nadpriemerní. Uvedené je dané vyšším inteligenčným koeficientom homosexuálov, vďaka čomu sa o. i. tešia aj rýchlejsiemu spoločenskému postupu.

Homosexuálne páry žiadajú zákon, ktorý by im zabezpečil informovanosť o partnerovi v prípade úmrtia, choroby, hospitalizácie, zabezpečenie príspevku na pohreb a pod. Nechápem, prečo s tým niekto môže mať problém. Veď sa jedná o práva, ktoré sú nevyhnutné aj pre muža a ženu, ktorý žijú nezosobášení v spoločnej domácnosti. A takých vzťahov je čoraz viac. Chápem, sme katolíckou krajinou, ktorá preferuje manželské zväzky. Ale už aj cirkev by si mala uvedomiť, že sex nie je len za účelom počatia (koľko sexuálnych aktov pár za život uskutoční s cieľom mať deti a koľko bez uvedeného cieľa?). Chápem, že aj štát preferuje tvorbu malých budúcich platiteľov daní a odvodov. Ale aj závislých na sociálnom systéme…

Homosexuálny pár nikdy nenahradí zázrak prírody, ktorým je počatie a narodenie dieťaťa. Ak si bližie uvedomíme proces, kedy sa z dvoch buniek vytvára zložitá štruktúra ľudského organizmu, je to proste niečo neuveriteľné. Hovoriť preto o rovnoprávnom vnímaní homosexuálnych a heterosexuálnych párov z hľadiska rodičovstva je tenký ľad, ktorý nebol celkoakceptovaný aj v najliberálnejších spoločenstvách. Ako vec vzťahu a spolužitia medzi dvoma ľudmi by sme to mali pochopiť, ako niečo prirodzené.

Dlho som sa k napísaniu tohto článku odhodlával. Moje názory na homosexuálov boli…no…proste skoro nepublikovateľné. Prirodzene, pretože som nedisponoval žiadnymi inými informáciami, len zhulenými, farebne oblečenými a lízajúcimi sa chlapmi na kadejakých exhibicionistických verejných akciách, kde nám asi tieto osoby zvestovali, čo asi v spálni spolu robia…
Rozhodne nepropagujem homosexualitu. Iba som si rozšíril obzor a akceptoval zopár faktov, ktoré môj pohľad na túto skupinu ľudí už nerobí čierno-biely. A nakoniec, príspevok som napísal hlavne preto, ako som už uviedol, lebo spôsob, akým nás mnohí presviedčajú o tom, aby sme akceptovali homosexualitu ako niečo prirodzené, dosahuje úplne opačný efekt. Takže ešte raz. Homosexualita nie je z hľadiska prírody skutočne nič až také neprirodzené. Úroveň tolerancie k iným zvykom či mravom je však výsledkom miery a veľkosti našej vzdelanosti a informovanosti. Ale nie cez „gejparády“.