Mnohí tvrdia, že máme to, čo niekto chcel, aby sme vybojovali: -izmus vystriedal -izmus. Ževraj osoby a obsadenie ostali, zmenil sa spôsob.

No a? Veď je to niečo úplne prirodzené. Veď si len predstavme tú najprirodzenejšiu vec, aká môže byť: Idete do cukrárne a v chladničke s nanukmi vidíte časti ľudského tela.

“Je najvyšší čas ukončiť vaše zasadnutie, ktoré ste potupili opovrhovaním všetkým dobrým a poškvrnili vašimi neresťami. Nie ste nič iné ako zberba a odporcovia blahodarnej správy. Nie ste nič iné ako nájomní ničomníci. Svoju krajinu by ste predali za misu šošovice ako Ézav, svojho Boha zradili pre pár drobných ako Judáš. Je vo vás vôbec niečo dobré? […]

Za siedmimi horami a za siedmimi dolinami, žil raz jeden čestný novinár……a rozprávky je koniec:-(( Týmto sa hlboko vopred ospravedlňujem tým čestným novinárom, ktorých si vážim a ktorí sa môžu cítiť neprávom dotknutí. Úprimne, nie je to o Vás!)

Vyslovím to nahlas. Hoci to bolo a naďalej je pre mnohých nepredstaviteľné. S vedomím, že si za to zlíznem invektívne poznámky. Teda verím, že nie od slušných prispievateľov.

Keď sa kreovala nová vláda v roku 2010, všimol som si nervózneho a neistého pána s trochu nemotorným postojom a koordináciou, ako sa motká medzi starými bardami s neuveriteľným rešpektom, pokorou.

Hry na princípy Kvôli hrám na princípy bude menej peňazí napríklad na vybavenie nemocníc, mohli byť kvalitné lieky, školy, opravy ciest. Niekto sa azda domnieva, že Slovenská republika si môže dovoliť referendá, voľby a iné panské huncútstva. Najlepšie každý druhý týždeň v mesiaci, keby sa dalo.