Človek.

Vyslovím to nahlas. Hoci to bolo a naďalej je pre mnohých nepredstaviteľné. S vedomím, že si za to zlíznem invektívne poznámky. Teda verím, že nie od slušných prispievateľov.

Pravo-ľavá koalícia. Bipolárna koalícia. Viacfarebná koalícia.

Nastal čas, aby sme akceptovali politickú realitu. Denne sa presviedčame, že v politike nie je vlastne nič nemožné.

Predstavte si aj tu najabsurdnejšiu vec, ktorej splnenie je absolútne nepravdepodobné. A v praxi? Najabsurdnejšia vec sa udeje, zaplní na dva a pol dňa stránky novín a potom si ju všetci osvojíme. Niektoré média síce pokračujú v zverejňovaní politických  PR článkov na objednávku, ale oslovujú už len svojich ortodoxných voličov.

Prečo som začal o tejto myšlienke vôbec uvažovať? Stručne:

Od roku 1989 sme súčasťou politického marketingu každé 4 roky. Keby z tých politických sľubov bolo 1% pravdivé, dnes vlastní Slovenská republika minimálne Čínu.
Buďme však realisti. Každé 4 roky akceptujeme pravidlá hry, ktoré sú stanovené a v podstate sme to my, voliči, ktorí tlačia politické strany do absurdných nápadov a sľubov. A politické strany sa predháňajú, s čím novým prídu a koho oslovia. Bez ohľadu na realitu. Len aby vyhrali súťaž o najkrajší obal.

A to je problém. Slovenský volič volí obal. Nemá záujem analyzovať obsah a preto zväčša pekne skonzumujeme to, čo nám kto naservíruje. Nevieme nič o zložení produktu. A to platí nielen pre potraviny, kde sa nedávno zistilo, že nie je káva ako káva a nie je kola ako kola. Platí to aj v politike. Nie je strana, ako strana.

Slovenská politická scéna nemá už čo viac ponúknuť. Počas mnohých rokov sa politická scéna na Slovensku vyprofilovala a dodnes prežili v podstate len tradičné strany, zložené s kariérnych politikov.

Napriek tomu sa každé 4 roky skúšajú preraziť rôzne novozaložené strany, ktoré prichádzajú s revolučnými myšlienkami a sľubujú zmenu, aká tu doposiaľ údaje veľmi chýbala… Ako sa ale ukazuje, tá zmena chýba čím ďalej, tým viac práve osobám v pozadí týchto novozaložených strán.

Aký prínos mali pre občanov novozaložené strany?
Povedzme si narovinu. Žiadny.
Revolučné myšlienky, veľká bublina. A po voľbách nič. Spľasla.
Či to bola jedna strana podporená súkromnou TV, alebo strana, zahlcujúca voličov cez sociálnu sieť, majú spoločného menovateľa:

– stoja za nimi podnikatelia
– volebná kampaň je skôr predstavenie
– z volebného programu plnia minimum
– destabilizujú politickú scénu, prinášajú hádky, sú nevyspytateľné.

Slovensko by nemalo byť tréningovou politickou plochou. Ak si chce niekto skúšať hru na politikov, nech to skúša na jednej z herných konzol, ktorým tu nechcem robiť reklamu. Tam totiž škody nevznikajú.
Tento náš malý štátik si už viac nemôže dovoliť turbulencie a neustále pokusy o nové revolučné nápady, ktoré vždy priniesli len chaos a zbrzdenie reforiem.

Preto som vyslovil nahlas myšlienku v úvode. Mnohí z nás sú už unavení z neustáleho preskupovania politickej moci. Z vyhlásení o tom, kto je ako transparentný a skôr či neskôr sa ukáže, že má za ušami minimálne toľko špiny, koľko sľubov dal vo volebnej kampani.

Veď si spomeňme na prvú a druhú Dzurindovu vládu. Začnú sa reformy, ľudia začnú uťahovať opasky, dosahujeme prvé stabilné úspechy a keď už sme relatívne v pohode, nevypočitateľní samorasti nás vrátia takmer späť. Nasleduje vlád SMER-SD, ktorá ak by bola pod akousi supervíziou pravicovej strany, nemuseli sme dnes čítať o rôznych kauzách. A napokon dnešná vláda. Vytvorila sa rovnako, ako tá predchádzajúca. Z neúspechu tej predchádzajúcej…

A dopadla rovnako…Čo je však horšie, sme zase o krok späť.

A nové strany? Tie sa škeria, ževraj to skúsia o rok, či o štyri. Veď Slovák je kôň, ten niečo znesie.

Nič nie je ideálne. Aj relatívne zdravý produkt môže obsahovať zdraviu škodlivé látky. Aj politické riešenia sú zlé a viac zlé. S ideálom sa rozlúčme. Neexistuje. Preto začínam zvažovať, že budem preferovať stabilitu. Pretože neustále hry na pokusy a omyly nás vracajú vždy o krok späť.

Radšej sa stotožním s koexistenciou pravice s ľavicou s vedomím, že sa budú navzájom kontrolovať, aby nerobili hlúposti. Budem dúfať, že by toto manželstvo z rozumu mohlo byť úspešnejšie, ale flirt na jednu noc. Trochu dúfam aj v to, že tí najväčší dravci budú vždy dravcami, pretože ako niekto napísal, s jedlom rastie chuť. Spolieham však na tom že každá tradičná strana disponuje množstvom odborníkov vo veku, kedy už predsalen pozerajú na iné hodnoty, ako na finančné zabezpečenie svojej rodiny. O tomto to ale nie je.

Je to o stabilite. Želal by som si, aby na minimálne dve politické obdobia vládla na Slovensku koalícia, ktorá by bola stabilná a zložená z tradičných strán. Pretože kríza sa bude prehlbovať, bude ešte horšie a v týchto  časoch potrebujeme stabilitu, zrelé uvažovanie a nie populistické hry s občanm, nervozitu a depresie, ktoré pre zvyšovanie preferencií prinášajú nestabilné politické prostredie,  tvorené podnikateľmi, ktorým sa už podnikanie zunovalo a zatúžili po novej hre a novom spoločenskom postavení.  Zatúžili si kúpiť novú hračku, politiku. A pri cigare si môžu spupne dokazovať, akí sú bardi.