Človek.

Nemal som v úmysle písať druhý príspevok ( Odkaz na prvý: Resuscitácia a Nobelova cena pre SaS– pripájam tiež v závere). Keď som sa však dozvedel desivú správu, musím.

V denníku Pravda si zajtra prečítam šokujúcu správu, ktorú som si prečítal dnes v on-line vydaní.

Galkove ministerstvo odpočúvalo redaktorov denníka Pravda.

Nemám slov. Všetky tie reči o boji proti korupcii, klientelizme, všetky tie reči o tom, ako to so Slovenskom myslia dobre, všetky tie tvrdenia o tom, akí sú tí druhí zlí a oni dobrí.
To bolo principiálnosti a kecov o eštébákoch, o tom, že treba posilniť práva občana, právnu vymožiteľnosť, dodržiavanie zákonov sa týmto aktom spláchli do záchoda.
A pravdupovediac, od Galkovho ministerstva by to málokto čakal.

Po Sulíkovom tendri na advokátsku kanceláriu vo výške niekoľko desiatok miliónov, po Galkovom tendri na nákladné autá vo výške niekoľko desiatok miliónov eur, po Galkovom neransparentnom nákupe sanitiek bez verejnej súťaže, po Nicholsonovej zlyhaní na ministerstve práce, po návrhu Sulíka na zvýšenie platov poslancov a ministrov, toto bol posledný kliniec do rakvy politickej strany SaS, ktorá končí obdobne, ako jej predchodcovia SOP, ANO.

Táto mladá strana si získala pozornosť bojom proti proti všetkému zlému. Asi ako všetky ostatné strany, ibaže o tom viac hovorila. Ako vidieť, reči sa jedia, chlieb sa je. Úprimne ľúto mi ostane len tých, ktorí v tej strane niečomu verili a chceli úprimne dosiahnuť. Za takýchto okolností by som sa čudoval aj môjmu susedovi-skladníkovil, ak by vôbec uvažoval o tom, že by svoj hlas dal opäť strane SaS. Najmä, aj sa tieto správy potvrdia bez ohľadu na snahu predstaviteľov SaS sa od nich dištancovať.

Záver bude ale pre stranu SaS trochu optimistický: Skutočne to bude pre stranu SaS znamenať zánik?
Pretože na Slovensku sa traduje, že každý škandál trvá tri dni a potom je všetko tak, ako pred tým.

PS: Pamätáte si, keď sa konal výber dodávateľov odpočúvacích zariadení? Vtedy sa mnohí politici vyjadrili, že je neštandardné, že predseda národnej rady, R. Sulík, chcel sedieť v komisii…..Vtedy sme nechápali, že prečo. Dnes už asi chápeme…

PS 2: Prečítal som si argumenty pána Galka typu: „priatelia, ešte mnohé veci budú na mňa vyťahovať, ale ja sa nevzdám“…Skutočne revolučné. Jedného času niečo podobné bez štipky sebareflexie tvrdil jeden bývalý politik, vyšetrovaný za korupciu.

Resuscitácia a Nobelova cena pre SaS

Videl som to v priamom prenose. Zúfalec sa snažil resuscitovať mŕtvolu. A vzápätí sa snažil získať Nobelovu cenu. Slovenský volič dokáže stráviť asi aj klince.

Všetci ste hlupáci, len ja nie!

Aj takto by sa dalo interpretovať posolstvo Richarda Sulíka, ktoré dnes oznámil v TV diskusii a na svojom blogu (pripájam odkaz v závere). Na blogu verejnosti odkazuje, že len on má pravdu a len on pozná riešenie, ktoré jediné je správne. „LenOn“. Už som to niekde počul…

O aké riešenia ide? O populistické. Richard Sulík nehovorí nič nové. Len to, čo mnohí pred ním. Zarážajúce je, akosi dokáže protirečiť.

Pacient je chorý? Nezachraňovať!

Tak takto si Richard Sulík predstavuje riešenie krízy.
Celý svet má problémy. Celý svet hľadá riešenia a zmierňuje škody. Sulík ale má riešenie okamžité. Tak si prosím zakryte uši, oči a ústa. 
Tram ta da dááá: Vyriešené! Ale pozor! Oči neotvárať, ústa nechať zavreté a nepočúvať. Inak bude riešenie neúčinné…

Fakt si nemyslím, že je múdre, ak riešime problém tak, že ho odignorujeme. 
Pritom nikto, ani Ivan Mikloš, netvrdí, že EUROVAL je riešenie. Ide len o zmiernenie škôd. Nespochybňujem odbornosť Richarda Sulíka, ale povedať, že EUROVAL je neúčinný, pretože nič nevyriešil hneď a zrazu, je trochu diletanské a populistické tvrdenie. Predsa nikto nepredpokladal, že sa príjme EUROVAL a vysloví tajomná formulka „abraka-dabra“.
Považuje  za zbabelé tvrdiť, že problém „sa“ vyrieši tak, že nič neurobíme. Euro pomaly hynie a stráca a my mu máme pomôcť tak, že ho necháme skapať a nepokúsime sa o liečbu? Prípadne o resuscitáciu? Naproti tomu pán Sulík koná v prípade svojej strany presne opačne. SaS dlhobodo stráca preferencie. Mal by ju snáď pán Sulík nechať skapať? Nie. Príliš veľa času a peňazí investoval, aby jeho dieťa rástlo. Má zodpovednosť voči členom strany. Preto nie je možné, aby sa nepokúsil stranu resuscitovať. Aj keby mala byť už mŕtva. Veď prípady prežitia klinickej smrti sú známe. Prečo má teda k Európe a k euru opačný postoj?
Znamená to, že sa budeme s mocnými kamarátiť, len keď bude všetko v poriadku? A keď nastane problém, odkážeme im, že nie sme zakomplexovaní Slováci, aby sme si nechali od niekoho diktovať? Svoj názor som priblížil tu……. a hneď v mojom prvom článku tu …..

Riešenia na Nobelovku? Asi nie…

Je pravdou, že Brusel je preplnený byrokraciou, že niektoré štáty porušovali maastrichtské kritériá, že je centralizácia nevhodná (mimochodom, kde bol pán Sulík, keď sa prijímalo euro a z NBS sa stal štatista?)? Áno, je. Načo nám to pán Sulík pripomína? Že by opäť naplnenie definície populizmu a hovorenie toho, čo chcú ľudia počuť?

Je pravdou, že je nutné pozastaviť plnenie dlhodobých cieľov? Nie. Ak sú cieľmi zamestnanosť, konkurencieschopnosť, vedomostná ekonomika, znižovanie sociálnych rozdielov, tak rozhodne nie! Ciele sú správne.

Zreálnenie cieľov, ako tvrdí R. Sulík? Mlátenie prázdnej slamy a čistá demagógia. Ciele a sľuby sú len plánom. A aj treťotriedny rozpočtár vie, že plán sa od reality môže odchýliť. Preto ak by sme hovorili o prehodnocovaní a vyhodnocovaní, súhlasím. Opäť sa však pýtam, o čom sú tieto reči? Na tú Nobelovku to asi nebude.

Nehovorte za mňa!

Pán Sulík nehovorí v mojom mene a preto si neprajem, aby sa tak prezentoval. Preto nech na svojom blogu láskavo nepoužíva nás občanov SR, ktorí s ním nesúhlasíme, ako svoj štít. 
Pán Sulík sa na svojom blogu pýta: „ My – obyvatelia inej krajiny EÚ akou je  Nemecko, či Francúzsko – sa oprávnene pýtame, či sú všetky ich rozhodnutia vždy aj na prospech Slovenska“.
A ja sa pýtam: „Sú všetky rozhodnutia, ktoré boli alebo sú v prospech Slovenska, aj v prospech obyvateľov Nemecka a Francúzka?“.
Ak má byť Európska únia o takýchto úvahách, no tak to aby nás čím skôr vykopli a začali importovať od Rumunov či Bulharov. Niežeby boli horší, ale sú asi viac spoľahliví, ako my.

Návrh na likvidáciu slovenského poľnohospodárstva

Bravó, pán Sulík. Prečítali sme si bravúrnu úvahu, hodnú ekonomického a politického supermana. Ževraj treba na niekoľko rokov zmraziť pomoc zaostalým regiónom a poľnohospodárom. O poľnohospodároch, ktorí sú v likvidačnej situácii píšem v inom článku…..(Nebudeme mať čo žrať)

Takéto riešenie by pochovalo slovenské poľnohospodárstvo. Ale áno, nechajme ho skapať. Veď aj to je riešenie. Ale pre koho?

Ako tak pozerám, neubránim sa dojmu, že pán Sulík ponúka paradoxné riešenie vo viacerých prípadoch: Nič nerobiť, nestarať sa, dať od toho ruky preč. Veď keď je hojno, tak sa usmievajme, keď je zle, utekajme. Zbabelé a podlé.

Záver blogu pána Sulíka je už viac vtipný, ako vážny. Pokúsim sa ho prerozprávať po svojom: Až tak mi záleží na Európskej únii, že do nej budem kopať, čo sa do nej zmestí a keď bude kapať, ako prvý utečiem. Ale inak mi na Európe v podstate záleží….

Slovo principiálnosť mi z úst pána Sulíka znie už akosi nedôveryhodne. Na jednej strane chce raneného zachraňovať (SaS), na druhej strane ho chce nechať zhynúť (EUR).
Hovorí o šetrení a nerozhadzovaní a pritom navrhol zvýšenie platov poslancov a ministrov (Minister má nárok na erotickú masáž).

Neviem, aký bol Ruchard Sulík ako chlap pred vstupom do politiky, ale teraz mu rozhodne neverím. Verím len tomu, že robí všetko preto, aby zachránil stranu. Úplne všetko. Pochybujem však, že je to spravodlivé a solidárne.

Blog s článkom R. Sulíka: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/281043/Bolavy-navrat-k-vznesenym-cielom.html