Človek.

Dnes sa mi opäť zdvihol žalúdok po tom, ako som si prečítal vyjadrenia jedného z našich politikov – mediálnych celebrít.

Predseda strany SaS Richard Sulík ľudstvu dáva na známosť, ako morálne a možno aj inak pohŕda Mikulášok Dzurindom. (http://hnonline.sk/stlpceky/c1-54429750-nulovy-koalicny-potencial)

Tento článok je ďalším dôkazom politického zúfalstva slovenskej politickej scény, keď sa slovenské politické celebrity snažia ľuďom vysvetlovať všemožne a hocičo, no v podstate ide stále o diskusiu o tom istom: ako ostať pri koryte.

Popri boji o koryto sa dočítame stále tie isté vymývanie mozgov v podaní toľkej Sulíkovej principiálnosti. Tvrdí, ževraj neotočili. Ako však nazvať hlasovanie za euroval v roku 2010 a hlasovanie proti eurovalu v roku 2011 teda neviem. Asi budem jediný, kto toto môže nazvať všelijako, ale „neotočením“ alebo „principiálnosťou“ iste nie.

Zúfalosť slovenských politikov v strachu o koryto sa prejavuje, ako aj u R. Sulíka, vymýšľaním si vlastných príbehov, ako ich ľudia chcú, ako ich politici chcú, ako sú žiadaní všetkým a všetkými. No na roztrhanie. Stačí si pozrieť archív slovenských médii a dočítame sa, že SaS má nulový koaličný potenciál. No toto by bolo pre každého predsedu strašné čítať, nieto ešte počuť. Preto prichádza topiaci sa SUPERMAN, aby sa chytil slamky a zdôrazňoval, že si vlastne bez neho nikto, vrátane SDKU, nevie predstaviť svoj život.

SDKU ako stará a skúsená strana zasadila Sulíkovi a jeho strane mnoho smrteľných úderov. Vymáchali mu čumák ako pán svojmu šteňatu v kaluži vlastného moču v podobe Miškovových káuz, Galkových Káuz, Krajcerových káuz, Nicholsonovej káuz a nakoniec ani R. Sulík nie je výnimkou (snaha odstupujúceho predsedu NR SR o miliardový tender na právne zastúpenie, pozemky obyvateľov Bratislavy, o ktoré prišli za nízku cenu a ktoré si R. Sulík predal v podstate sám sebe, keď ako riaditeľ OLO predával a jeho firma kupovala, aby o malú chvíľu zinkasovala od ďalšieho kupujúceho podstatne vyššiu cenu…). Klincom do rakvy SaS bola samozrejme kauza Lubomíra Galka v podobe nekontrolovaných odposluchov, prepisov nahrávok. Smiešne preto vyznieva výpočet káuz SDKU z úst Sulíka a ešte smiešnejšie je jeho mlčanie o vlastných kauzách.

Že sa zrazu mediálne pred voľbami objavila kauza Gorila, je dôsledkom. Kauzy SaS bolo treba prekričať a SaS to urobila skutočne obratne. Zaplnila stránky médii kauzou Gorila, ktorá nech je akokoľvek pravdivá, slúži nie na boj proti korupcii a nie je transparentných konaním, ale obyčajným politickým predvolebným nástrojom, snahou zamiesť škandály SaS pod koberec. Spisom Gorila disponujú politici vyše roka a snáď je každému jasný dôvod, prečo sa spis medializuje.

Nevoľno môže prísť aj z vyhláseníR . Sulíka, že pre neho nemá Dzurinda hodnotu. No iste nemá hodnotu pre mohých ostatných, ktorí ho úporne kritizujú. Kritika od človeka, ktorého topánky bolo donedávna vidieť trčať z istého Dzurindovho otvoru, vyznieva falošne a nie je nič iné, než ľudsky potupnou pomstou za „vymáčaný čumák“ a prejavom nízkeho sebavedomia a sebareflexie.

Voľby ešte ani necítiť a pán Richard Sulík už zostavuje vo svojom článku koalíciu.

Mňa pán Richard Sulík presvedčil. Presvedčil ma, že politika je o falošných priateľstvách založených na peniazoch, o osobných záujmoch, o okydávaní, podvodoch a faloši a v prvom rade o boji o moc a o koryto. Presvedčil ma, že politik dokáže so skalnou tvárou hovoriť o princípoch, s ktorými si utiera zadok. Presvedčil ma tiež o tom, že dopolitiky dnes môže vstúpiť podnikateľ, ktorý sichce všetko v politike kúpiť, herec, torý tam hrá, moderátor, ktorý len komentuje či analfabet, ktorý nerobí vôbec nič, stačí, keď je politickým nominantom a má dôveru strany. Tak SaS pochopila, o čom politika je. Aj v minulosti to pochopili strany, ako ANO, SOP…