Človek.

Toľko rečí o morálke… Kiska vs. Fico. Aký je medzi nimi rozdiel?… Ide vždy o voľbu menšieho zla? O čo je jeden kandidát lepší od druhého? Ako sa pán Kiska vymedzuje ako kandidát? Mám z toho rozporuplné pocity. Chcem veriť Andrejovi Kiskovi. Podpísal sa pod veľmi ľudsky silný projekt, ktorý však neváhal použiť pre osobné ciele. Politické. Čo si mám o tom myslieť? Napĺňa si pán Kiska osobné ambície? Túži pán Kiska po moci? Po uznaní?
A mimochodom, pán Kňažko, omyl. Ide o h…o

Róberta Fica pozná zrejme každý. Jeho kauzy, jeho činy. Andreja Kisku málokto. Ľudia a ich priority sa menia. Úmerne svojim túžbam prispôsobujú aj rozhodnutia a charakter. Venujem sa práve Andrejovi Kiskovi. Nepreferujem ani jeho, ani R. Fica. Optiku, ktorou vidím morálne čistého kandidáta, mám totiž príliš citlivú.

Dobrý anjel

Od začiatku bol tento projekt skvelý. Strastiplné príbehy sociálne slabších, chorých ľudí, postihujúcich celé rodiny. Vznešená myšlienka.
Pán Kiska stál v pozadí a nikto o ňom nevedel. Nepotreboval spoločenské uznanie, ani slová vďaky… Proste takmer čistý altruista. Jedinečný človek, obdivuhodný projekt. Čo sa však stalo s pánom Kiskom?

Áno, je to jeho vlastný projekt. Projekt, vďaka ktorému aplikoval v spoločnosti silný prvok solidarity. Projekt, na ktorom sa podielajú mnohí ľudia. Dobrí anjeli- ľudia, firmy…. Teda aj ja, ako dlhoročný prispievateľ. Aj mňa zasiahla predstava trpiacich ľudí, ktorí si proste v 20. storočí (v čase vzniku projektu) nemôžu dovoliť životupotrebné lieky, alebo nemajú zabezpečené základné podmienky pre život. 

Medzičasom sa z projektu Dobrý anjel stal projekt, ktorý už nie je len a len o Andrejovi Kiskovi. Milióny eur našli svojich adresátov vďaka solidárnym ľuďom, ktorí majú dostatočnú mieru empatie, aby sa podelili o časť peňazí, ktoré vďaka tomu, že im zdravie ešte slúži, získajú za svoju prácu.

Apel na vznešený motív

Pán Kiska proste nepochybne vedel, akú obrovskú podporu má u morálne zaviazanej sociálnej skupiny ľudí, ktorá čerpá pomoc z Dobrého anjela, ako aj u tých, ktorým osudy ľudí neboli ľahostajnými.

Ako správny stratég a skúsený marketér veľmi dobre naplánoval všetky kroky vopred. Je nesporné, že pán Kiska nie je pouličný pobehaj, ktorého napadla myšlienka a večer už sedel za PC a písal e-mail… Ako sa dostat do podvedomia, ako sugestívne klásť otázky prostredníctvom komunity Dobrý anjel,  ako sa pochváliť, aby to ako chvála neznelo … jednoducho ako odkomunikovať vlastnú kandidatúru.
Neverím preto v impulzívne rozhodnutie p. Kisku „z večera do rána“, že bude kandidovať na post hlavy štátu. 

A preto sa ma trochu dotklo, že sa pán Kiska ide spýtať do tak citlivej, emóciami nabitej sociálnej skupiny, akou je Dobrý anjel, či je správne, aby on, zakladateľ Dobrého anjela, ktorý postavil projekt, vďaka ktorému my, relatívne dnes zdraví, so súcitom a solidárne prispievame tým, ktorí to šťastie nemali, kandidoval za hlavu štátu, nakoľko chce niečo robiť pre ľudí i naďalej… Kto by už v takej situácii nepovedal slová v zmysle: „Pán Kiska, Dobrý anjel je skvelý, Vy ste skvelý, kandidujte!“

Marketingový produkt „prezident“

Ak by pán Kiska ako občiansky kandidát pokračoval v získavaní  hlasov na kandidatúru i naďalej a prezentoval sa tým, čo chce a ako pre ľudí robiť, dokázal by som zabudnúť….

Ibaže „predkampaň“, kampaň, ciele i celé vymedzenie sa pána Kisku sa dá zhrnúť do dvoch slov: „Dobrý anjel“. Táto vznešená myšlienka, tento projekt, milióny eur darcov, boli zapojené do politickej agitácie a tým nadobro ukončili altruistickú púť Kiskovej osobnosti. Stali sa marketingovým nástrojom, ba čo viac, hraničiacim s populizmom, pretože nič krajšie, ako vybudovanie systému darcov, ktorý je adresný v prospech obdarovaných, ani byť nemôže a toto sa počúva za každých okolností veľmi dobre. Ale to bolo asi všetko, s čím sa pán Kiska postavil pred ľudí.

Mnohí povedia, že: „No a čo? Je to Kiskove a on to vybudoval“ … Ibaže to už dávno nie je pravda. A ani nebola. Systém budovali okrem pána Kisku mnohí ďalší. Nielen on. Systém nie je o pánovi Kiskovi, ale o darcoch, o tých, ktorí ho vytvárajú, udržujú.
V systéme sú milióny eur tisícok darcov, ktorí do systému prispievajú preto, lebo je unikátny a jedinečný a nie preto, aby ho niekto po čase použil na politické ciele ako svoj marketingový nástroj…
A ak niekto argumentuje tým, že veď do toho dal pán Kiska svoj milión EUR, tak si na rovinu povedzme, že to bol produkt, že ide o prachy, že vznešené motívy sú len fraška a nevoďme sa tu za nos ako malé deti.
To však ale nič nemení na veci, že pod tento projekt sú z historického hľadiska nezmazateľne podpísaní jeho „otcovia“: Kiska a Brossmann. A budú mať za toto moju úctu i obdiv.

Trasoruk, vencoklad – všetko pre ľudí, všetko pre všetko…

Postaviť svoje ciele na syndróme „antifico“ je síce moderné, využívajúce prvky elementárneho myslenia a pudov stáda, ale v skutočnosti nevypovedá o ničom. Ak chce pán Kiska pomáhať ľuďom, tak si to trochu poplietol. Alebo možno vôbec nie.

Kedysi niekto povedal, že prezident je „vencoklad“ a „trasoruk“. Nehaňme pozíciu najvyššieho predstaviteľa štátu. Ale s rukou na srdci si priznajme, že prezidentova úloha je v podstate len reprezentatívna. Nie sme politická mocnosť, ani hospodárska, prezident nemá červený telefón a priamu linku so Spojenými štátmi.. Fámy o tom, akú moc má prezident a že nikdy nebola dostatočne využívaná, sú pre malé deti. Zvažujúc všetky geopolitické aspekty naše milovanej krajiny, povedzme si na rovinu, že prezident v oblasti medzinárodného postavenia nemá príliš vhodnú pozíciu na vyjednávanie napr. v oblasti uzatvárania medzinárodných zmlúv. I tam je jeho pozícia skôr reprezentatívna a nezastupiteľná je funkcia ministra zahraničných vecí a iných ústavných a verejných činiteľov, vstupujúcich do tohto procesu, v ktorom na význam našej krajiny budeme vždy len sekundanti. Opäť však hovoríme skôr o reprezentatívnej úlohe.  Prezident nemá ani výkonnú, ani súdnu a ani zákonodárnu moc. Jeho pôsobnosť je preto značne obmedzená. Pán Kiska sa nijako k zahranično-politickým témam nevyjadruje. Ak, tak veľmi neobratne, nejasne, vo všeobecnosti. Nechce? Alebo nevie? Tento pasívny prístup ho značne diskvalifikuje. No je stále vhodnejší, ako odpoveď na otázku, či je za nezávislosť Kosova (Kiska: „Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu.“)…

Túžba po moci. Túžba po uznaní. Potreba exhibovať (?)

Preto si kladiem otázku, kde bol pán Kiska v roku 2012, keď sa konali parlamentné voľby? Nepomýlil sa? Nie je práve toto cesta, ako získať od ľudí dôveru, potrebnú moc na ich zastupovanie v demokratickom systéme a prostredníctvom zákonodárneho orgánu navrhovať a prijímať také legislatívne zmeny, ktoré budú v prospech nás, ľudí, ktorým chce pán Kiska úprimne pomáhať? 

Nie, pán Kiska sa nepomýlil. O toto žiaľ asi záujem nemá. Chce pomáhať ľuďom ako prezident… povedané veľmi expresívne – nijako. Funkcia prezidenta je vcelku veľmi pútavá. Taký prezident prejavuje svoje spoločenské postavenie, svoju moc na každom kroku. Ochranka, vodič s limuzínou, úrad. Požívanie najvyššieho spoločenského statusu. A toto všetko doživotne. Ego nejedného muža by poskočilo. Že sú takéto úvahy primitívne a nízke?  No z antropologického hľadiska je konanie „samca“, v mnohých prípadoch s prívlastnom „alfa“ vedené vždy nízkymi, primitívnymi ale silnými pudmi.
K tomu všetkému časté výlety, pardón, návštevy s prijatím na najvyššej úrovni, osobitý prístup už len pri prehliadke múzea … Moc je veľmi opojná a dobre sa na ňu nepochybne zvyká. Keby som bol Kiskovým oponentom, ironicky by som poznamenal, že pán Kiska má rád okázalý štýl života a luxus, veď lietadielko už má… Áno, viem, zarobil si na neho vlastnou hlavou. 

Ak teda prezident nemá dostatočný vplyv na život ľudí a jeho funcia je čisto reprezentatívna, prečo sa pán Kiska rozhodol kandidovať? Prečo pri svojej kandidatúre apeluje na vznešené motívy, deklarované a chránené projektom Dobrý anjel? Prečo nepresviedča ľudí tým, AKO mieni zlepšich kvalitu ich života, chrániť ich záujmy?

„Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrtnete z nich odkaz na Dobrého Anjela, nič neostane,“ dodáva pre TREND.sk I. Brossmann

Témy, v ktorých dominuje choroba, súcit, bolesť, chudoba, detičky a pod. sú veľmi citlivé. Pán Kiska to veľmi dobre vie aj vzhľadom na osobnú skúsenosť… Vie, že tento projekt je veľmi citlivý a nie je možné osobu pána Kisku vnímať inak ako „ten, ktorý pomáhal ľuďom“… Hoci v prvom rade si navzájom ľudia pomáhajú sami – prispievatelia poberateľom. Kiskovi patrí vdaka za zalozenie systému a jeho manažment. 
Ale že svoju stratégiu výstupu na politický vrchol založil na tejto myšlienke, ktorá mala ostať apolitickou, bude vždy čiernou škvrnou na jeho rozhodnutí.

Aký je rozdiel medzi pánmi Kiskom a Ficom? Ako sa jeden pred druhým vymedzujú ako kandidáti?

Cesta „na hrad“ je lemovaná vznešenými rečami…. 
Obaja páni idú za tým istým. Za mocou, za prezidentským úradom. Za celospoločenským uznaním. Za výsadami, za pocitom byť tak trochu nadčlovek. Pán Kňažko má pravdu, aj sa tak trochu mýli. Myslím, že nejde o nič. Už vôbec nie o ľudí. Z výšky postu prezidenta na nich obaja nemajú šancu ani len dovidieť, aj keby chceli…. Ústava im kompetencie jasne vymedzuje.  Ide len a len o kandidáta a jeho túžby dosiahnuť celospoločenské uznanie. 

Obaja majú spoločné aj čosi iné. Majú toľko odporcov, čo priaznivcov. Pochopiteľne, ľudia majú radi, ak ich sortujú napravo, alebo naľavo…do jedného stáda, do druhého stáda. Kamaráti, susedia, manželia … odovzdane každý háji pred druhým toho svojho favorita, ako keby išlo o neho samotného. Ľudia sú tak ľahko manipulovateľní a sú schopní sa pohádať na život a na smrť, zatiaľ čo ich kandidát sa na billboarde spokojne usmieva…

„Hriechy“

Obvinenia z úžery sú divné. Uznávam. Pán Kiska proste využil, že príjmy obyvateľstva sú nízke, hlad po „západnom štýle života“, ktorý objavujeme vďaka reklamám, je obrovský a penetrácia nebankových pôžičkových subjektov bola monštrózna, vzhľadom na nízke zadlženie obyvateľstva. Kdesi získal silnú podporu, dôveru a rozbehol slušný biznis. Isteže, prináša aj riziká. Platobná neschopnosť, exekúcie, vymáhanie, niekoľkonásobne poplatky, pokuty. To proste všetko patrí k podnikaniu a finančnej disciplíne. Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky. Isteže majú niektorí ťažké srdce na firmu p. Kisku, ktorej sa medzičasom výhodne zbavil.
Proste skvelý marketing spôsobil, že jednoduchí ľudia si tak ľahko brali pôžičky v už aj tak ťažkej situácii. Nemožno sa čudovať, že splácanie bolo ťažšie. Prišli o peniaze, prišli o kupovanú vec. Exekútor je nekompromisný. Nikto im nevysvetlil, že sú aj riziká. Ale žiaľ, za toto p. Kiska nemôže. 
Paralelu s nebankovkami by som nehľadal, hoci aj tam boli ľudia zodpovední za svoje konanie a nikto ich predsa nebude vodiť celý život za ručičku. Aj v nebankovke, aj vo firme pána Kisku sa našlo mnoho veľmi spokojných ľudí. Ale samozrejme neporovnávam, nebankovka nebola nič iné, ako hlúpa pyramída, kým produkt pána Kisku bol rovnaký produkt, aký existuje aj dnes a úroky boli absolútne štandardné rovnako, ako dnes poskytujú banky v spotrebných úveroch, v úročení na kreditných kartách a pod.

Pánovi Kiskovi by som podnikanie teda nevyčítal. Našiel s obchodnými partnermi na trhu dieru, vycítil hlad ľudí, dopyt po službách a využil to. Koniec diskusie. Toto je o kapitalizme, o trhovej ekonomike. Tá nie je a ani nebude solidárna, nebude prerozdeľovať spravodlivo, nepozná súcit. Toto nie je o Kiskovi.

Róbert Fico to má o čosi ťažšie. Čelí zodpovednosti za ministrov svojej vlády, za členov koalície, za oligarchov, ktorí sú napojení rovnako na každú vládnu stranu počas každej doby, jeho nevynímajúc.  Jeho meno sa spája s miliardovými kauzami. 
Svoj názor nevyhranil, „svojich“ verejne neodsúdil. Je fakt, že ak odíde z postu predsedu strany a na jeho miesto sa dostane ktokoľvek, zo strany sa stane trhací kalendár a strana stratí aj to posledné puto, ktoré ju držalo ako-tak pohromade. Preto mnohí voliči volia strategický spôsob voľby, ktorým je práve kandidát Fico, hoci antipatie sú neprekonateľné. Je to síce nie impulzívne rozhodnutie, ale efekt môže priniesť a dopad na stranu SMER-SD by bol katastrofálny.

Je tiež pravdou, že príchod A. Kisku do úradu prezidenta by bol raritný, keďže meno pána Kisku nie je v medzinárodnej politike známe, pričom naopak, je všeobecne známe, že politické dohody sa uskutočňujú práve za zavretými dverami a sú dôsledkom neformálnych vzťahov. Funkcia prezidenta je plná protokolárnych zvláštností, nevyhnutnosťou je schopnosť ovládať a čítať zahranično-politické stratégie štátov, poznať minulosť, vzťahy štátnikov, vedieť vhodne zaklopať na tie správne dvere. Z tohto hľadiska je pozícia pána Kisku veľmi nevýhodná. A ak toto niekto chce zľahčovať, zľahčuje a znižuje tak postavenie úlohy prezidenta a tvrdenia o ochrane záujmov občanov sa vyparia tak rýchlo, ako sa vyskytli.

Rozdiel medzi Ficom a Kiskom?

Veľmi zjednodušene, žiadny.

Obom ide o to isté. O úrad prezidenta. O postavenie, o moc. Ak A. Kiska tvrdí, že mu ide o ľudí, pomýlil si roky. Nie je rok ani  2012, ani 2016…. 

Kým jeden je v politike takmer 20 rokov a za ten čas sa na neho nazbieralo káuz viac , ako dosť, druhý neváhal vo svoj prospech využiť niečo, čo malo zostať panensky čisté.  A je úplne jedno, kto viac, alebo menej zlyhal, hoci je to úplne jasné. Avšak cestu menšieho zla neuznávam. Buď som principiálny, alebo falošne budem obhajovať, že vrah, čo zabil raz je lepším vrahom a menším zlom, ako sériový vrah. Je to o charaktere. O možnosti. O voľbe. Obaja preukázali, že charakter je dostatočne ohybný a účel svätí prostriedky.

Pán Kiska vsadil na antificovskú rétoriku a tým ma veľmi sklamal. Neváhal by som ho podporiť, ak by sa jasne vymedzil, ak by pomenoval svoje jasné vízie a to, čo chce dosiahnuť.
Svoju kandidatúru založil na Dobrom anjelovi a tým ma tiež sklamal. Presviedča nás, s podporou svojej dcéry (dobrý ťah!), že chce pomáhať ľuďom. Ale ako, pán Kiska? Ako chcete pomáhať ľuďom? Doteraz som totiž nepočul nič. Absolútne nič. Bude to tým, že všetci vieme, že je to nemožné a právomoci pomôcť ľuďom sú zanedbateľné.

Opäť nás to vracia späť k poznaniu, že kandidátom ide len a len o spoločenské postavenie, o moc. Nie o ľudí.

A podľa toho sa budú ľudia rozhodovať. V každom prípade, nehaním ani jeden tábor a ani druhý. Obom kandidátom želám v ich osobnom živote veľa štastia a nech dosiahnu, po čom tak veľmi túžia. Byť najvyšším štátnym predstaviteľom. BYŤ PREZIDENTOM SR.

Ak sa pravicoví voliči aspoň raz skonsolidujú,  za prezidenta SR bude zvolený Andrej Kiska. Budem mu držať palce a budem pozorne čakať, čo bude jeho cieľom vo vzťahu k rôznym krajinám sveta, ako blízko k ľuďom bude mať. Či bude využívať pôžitky prezidenta, alebo to bude prezident, ktorý ostáva nohami na zemi, medzi ľuďmi. Ale možno tam už Andrej Kiska dávno nie je…

Ak budú voliči R. Fica disciplinovaní a stredo-praví voliči budú naďalej roztrieštení, prezidentom bude zákonite Fico. Netreba ani čarovnú guľu. A budem veľmi dúfať v to, že sa R. Fico chce oslobodiť od zovretia oligarchov a uniknúť zo strany, ktorú železná ruka oligarchie uzavrela, odtiahla od voliča a nižších štruktúr rovnako, ako už predtým mnohé iné strany, čo bude znamenať pre túto stranu terminálne štádium jej politickej existencie.