Človek.

Veľmi som sa snažil pochopiť, čo sa udialo na pohotovosti. Pochopil som. Výsledkom je presvedčenie, že budem rázne vystupovať proti plošnému a generálnemu zvyšovaniu platov v zdravotníctve. Pretože výsledok práce aj, hoci nielen v zdravotníctve, musí byť merateľný. Ďakujem vybraným zdravotníkom z Ružinovskej nemocnice, že mi pomohli pochopiť, prečo si ich vážiť nebudem… 

Mám ťažko chorého príbuzného. Vek sa blíži k 90. Doposiaľ lekára nepotreboval. Ibaže … Nádor.

Tí, ktorí ste to zažili, iste viete, čím pacient prechádza. Okrem rôznych problémov vyčerpanie, únava. Ale totálna. Ani chodiť, ani jesť, ani piť. Z čulého čiperného dôchodcu sa zrazu stane človek, odkázaný okrem príbuzným najmä na lekárov a i keď nemá silu, v očiach možno vyčítať prosbu o pomoc.

V prípade príbuzného a vzhľadom na vysoký vek by operácia či chemoterapia znamenali trápenie a predčasný koniec. Liečba sa sústredila na liečbu, založenú na zmierňovaní príznakov ochorenia. Vedľajším negatívnym dôsledkom ochorenia je voda v brušnej dutine. A keď je tej vody veľmi veľa, tlačí na orgány a treba ju  aspoň čiastočne jednoduchým zákrokom vypustiť.

Poučení o postupe v prípade potreby pomôcť uľaviť sme sa dostavili na centrálny príjem, kde sme popísali diagnózu a tiež na aký zákrok k internistovi ideme. Zdôraznili sme, že si príbuzného chceme po zákroku odviezť domov, pretože ho chceme mať pri sebe a nechceme ho „odkladať“ na lôžko do nemocnice. Milá pani na recepcii nám ochotne ukázala, aby sme išli pred ordinácie a čakali.

Vediac, že na centrálnom príjme je mnoho práce, pokorne sme čakali a úsmevom sme podporovali zdravotnícky personál pri každom očnom kontakte veriac, že pri pohľade na sklesnutého a vyčerpaného príbuzného nie je treba vysvetľovať, že každá minúta navyše je neúprosne vyčerpávajúca. Keďže sa nás nikto nič nepýtal, boli sme uspokojení dufaním, že o nás internista z oddelenia vie a hneď, ako bude môcť prísť, príde a poskytne pomoc.

Po hodine sme sa s malou dušičkou spýtali pani recepčnej na centrálnom príjme, či o nás „hore“ na internom vedia. Odpoveď milej pani nás v rozpakoch čiastočne upokojila. Vraj sme v systéme a vedia o nás.

Nuž skrátim to. Po takmer 4 hodinách čakania bez akejkoľvek otázky, pozdravu, dotazu, proste absolútnej ignorácie mladá lekárka, možno ešte medička zavolala príbuzného do ambulancie na vyšetrenie. Vyšetrovala ju zľava, zprava…. Bola veľmi milá, pýtala sa detailne na všetko. Pribuzný z posledných síl povedal, čo ho okrem toho podstatného, kvôli čomu sme tam prišli, ešte trápi. Udrel si dávnejšie ruku… Šup papier na rontgen a von z ambulancie… V šoku sa pýtame, kde je internista? Vraj oni majú svoje postupy a ešte ho volať nebudú… OK. Po 4 hodinách sme už zufalí, ideme na RTG.

Iste si viete predstaviť totálne vyčepaného už v čase príchodu na centrálny príjem, takmer 90 ročného starého rodiča, ako po 4 hodinách čakania ide na ďalšie vyšetrenie. A stále bez riešenia primárneho problému, kvôli ktorému sme boli nútení vyhľadať pomoc. Na stol na rontgen už nemal silu vyliezť. Bolo to veľmi vyčerpávajúce. A nehovorím o čakaní na výťah, z toho dva pokazené.

Po návrate do ambulancie centrálneho príjmu ďalší šok. Krv sa zrazila a treba ju odobrať opäť. No skvelé. Znechuteniu pridáva nervózna sestrička, ktorá sa snaží dať všetkým otrávenou mimikou, gestami, zvukmi a slovami najavo, ako ju to otravuje, že jej to nejde… Krv odobraná a následuje šokujúca informácia: čakajte 1,5 asi tak hodiny!

Pýtam sa kde mám čakať, keď príbuzný nevládze už ani na stoličke sedieť?! Pokrčené ramená. Nevie. Klopeme a prosíme o toho internistu. Nezavolajú. Až keď budú výsledky z krvi. Vysvetľujeme, že sme poučení lekárom a pre takýto prípad máme rovno žiadať internistu. Nepomáha. Lebo postupy. Odutá tvár a prevracajúce oči. Ďakujeme pani lekárka. Pomyslíme si. A tieež to, prečo radšej nejde robiť napr. kvetinárku. Tak to prevracanie očí tak nebolí.

Po cca hodine otvára dvere iná, zrejme, medička. Oznamuje, že výsledky sú na ceste a že na ceste je aj internistka. V jej príchode vidíme spásu. Prichádza, je milá. Snažíme sa pacienta premiestniť na vyšetrovací stôl. Je to náročné, ale zvládame. Odtiaľ späť do vozíka a opäť na posteľ, lebo zabudli EKG. Našťastie, sestrička je veľmi milá a pomáha. Internistka oznamuje, že príbuzného treba hospitalizovať, pretože ešte nepočula o tom, aby sa punkcia vody z brušnej dutiny robila ambulantne. Cítíme sa hlúpo, lebo sme boli poučení, že áno. Pozerá na nás ako na hlupákov a ešte to píše aj do správy. Vzhľadom na blížiaci sa víkend a vyjadrenie internistky, že punkciu robiť najbližší deň určite nebudú, so zdesením sa snažíme pochopiť, prečo má imobilný starý rodič, odkázaný na pomoc blízkeho, tráviť v nemocnici takmer 5 dní bez akéhokoľvek významu.

Kapitulovali sme. Berieme príbuzného po 6 hodinách preč. Je na pokraji zrútenia z vyčerpania. Koniec. Ružinovská nemocnica už nikdy viac.

Na druhý deň sa vyberáme do Národného onkologického ústavu. Sme v šoku. Milé tváre. Milí ľudia. Ochota na každom kroku. Smätkujeme, nevieme nájsť internistu. Nevadí. Opäť úsmev a rada. Prichádzame do ambulancie internistu. Veci majú rýchly spád. Kontrolné vyšetrenie, sonografia a punkcia vody z brušnej dutiny. Ambulantne. Zrejme rovnako ako my, prekvapene by pozerala aj ružinovská internistka. Áno, robí sa ambulantne. Pacientovi sa uľavilo, ideme domov.

Záver.

Všetko by som chápal. Stres, zhon, argumenty o nedostatku peňazí. Nechápem a neakceptujem však ignoráciu, nezáujem, necitlivosť a konanie proti logike, ktorým si zdravotnícky personál situáciu len sťažuje a zaťažuje aj pacientov. Toto  neodpúšťam. Pretože namiesto 6 hodín sme mohli mať v prípade trochy záujmu RTG a výsledky krvi po 1,5 hodine aj s hodinovým čakaním a po 2 hodinách sme mohli odcházať domov. Resp. sme mohli odísť hneď, keďže punkcia sa ambulantne v ružinovskej nemocnici evidentne nerobí. To by však musela fungovať elementárna logika a záujem o pacienta. Stačilo zopár otázok. Žiaľ nie. Postup otázky totiž nepovoľuje. Je jedno, ako sa pacient cíti a s čím prišiel. Postup je postup. 6 hodín čakania? Nevadí. Postup.

Preto ak budú lekári a zdravotnícky personál požadovať zvýšenie platov, vďaka Ružinovskej nemocnici budeme rozhodne proti plošnému zvyšovaniu. Zvýšenie výhradne iba za okolností, že bude o lekárovi spätná väzba a bude za výkon úmerne hodnotený individuálne. To preto, aby vyhľadávaní lekári a sestry nezarábali rovnako, ako ich menej výkonní, menej kvalifiovaní a menej schopní kolegovia. Vo svete to funguje. Bude aj u nás. Zrno musí byť od pliev oddelené.