Človek.

Že je s odstupom času, kedy som študoval ja, taký bordel na vysokých školách, tak to som si ani len nepredstavoval.
Toľko ignorácie a arogancie som dlho nezažil. Ľutujem tých študentov, v ktorých je pestovaný pocit nezáujmu. Až mám pocit že cielene. Proste prvým ročníkov vojdi, piatym vypadni. Na nič sa nepýtaj. Nemáme na teba čas. Takých, ako ty, sú tu tisíce. Nezaujímaš nás. Nepáči sa ti, vypadni. O čo ide?Zaujala ma skúsenosť študenta na matke všetkých fakúlt – fakulty pedagogickej, ktorá je súčasťou výkladnej skrine nášho vysokého školstva – Univerzity Komenského.

Študent je po ukončení strednej školy plný očakávaní zo zvoleného študijného odboru, ktorým si chce splniť sen byť učiteľom. A to napriek počiatočnému odhováraniu príbuzných od tohto počinu nielen z dôvodu finančného, ale aj z dôvodu stavu, v akom sa školstvo nachádza.

Všetko začína a končí pri komunikácii a ochote

Už pri prvej návšteve fakulty študent získava pocit, že študentovi treba vštepiť pokiaľ možno čím skôr, že je otravný, keď sa pýta. Veď predsa schopný študent má byť pripravený už v prenatálnom štádiu. Má si zisťovať sám a nemá zaťažovať otázkami študijné odd. fakulty. Po niekoľkých ďalších skúsenostiach získava študent nepríjemný pocit, že stav nášho školstva je súčasťou vzdelávacej osnovy štúdijného programu.

Život na pedagogickej fakulte plynie akosi zvláštne… A neviem prečo, ale mám pocit, že sa vedenie fakulty o tento stav ani len nezaujíma. Študijné oddelenie akoby vymrelo. Vedelo by veľa ozrejmiť, veľa pomôcť. Ale chýba ochota.

Bordel zvaný AIS

Štúdium každého štúdijného programu má osnovu predmetov, ktoré na seba logicky nadväzujú nielen náročnosťou, ale aj obsahom. Iba tak dokáže byť štúdium efektívne. Pedagogická fakulta však ponúka študentom príklad, ako dokáže vysoké školstvo zlyhať. Podstatné sú kredity. Nič viac. Ziskaj a vypadni ďalej. Nezavadzaj…

Študent sa v prvom ročníku zoznamuje s AIS-om. Systémom, kde si volí predmety, prihlasuje sa na prednášky, na skúšky. Študent plný ambícii si preto zvolí presne podľa stručného písomného pokynu predmety, ktoré má v prvom ročníku študovať. Má to predsa svoju logiku a postupnosť. Zvládnutie predmetom v prvom ročníku zakladá predpoklad zvládnutia predmetov v 3. ročníku, však? Logika nepustí. Nie však na pedagogickej fakulte.

Študent zisťuje, že sa na prednášky zvolených predmetov prihlásiť nedá. Prečo? Lebo. Lebo sú miesta zaplnené. Študijné oddelenie nereguje na dotaz osobný, ani telefonický. Ak niekto zdvihne, podráždene študenta odbije. Nemá vraj na študenta čas. Nech to rieši s prednášajúcim. WTF?… Načo tam asi zamestnanec študijného oddelenia je?

Fakulta presne vie, koľko má na predmet prednášajúcich. Vie, koľko má študentov a vie, koľko ich musí predmet absolvovať v prvom ročníku. NAPRIEK tomu sa na prednášku prihlásiť nedá, pretože počet miest je limitovaný… WTF/2
Štúdijné odd. opäť nereaguje. Ak sa v duchu pýtate, ako je to možné, že fakulta nevytvorí podmienky, aby mohli študenti navštevovať predmet a prednášky, ktorý by ako povinný predmet a logicky viazaný na 1. ročník mali navštevovať, tak sa pýtate zbytočne. Odpoveď sa nedozviete.

Kredity dajú odpoveď na všetko

A tak si študenti skladajú svoj minimálny počet kreditov, ktorý musia získať za úspešné zvládnutie prvého ročníka, z predmetov, ktoré by mali mať v druhom, alebo treťom ročníku… A toto už nepotrebuje snáď žiadny komentár. Pretože ak prváčik sedí na prednáške s tretiakom, ktorý sa pripravuje na záverečné skúšky, tak si iste viete predstaviť, aký význam také štúdium má. Vyplašený prvák síce netrpí žiadnym stupňom debility ani demencie, ale predsalen, je prvák a pokiaľ niečo nie je obsiahnuté v predpisoch, ale sa riadi anarchicko-historickými zvyklosťami, nemá sa to ako dozvedieť. Teda pýta sa.  To je zrejme tiež problém.
Problém je, ak sa má student dostaviť na štúdijné oddelenie a v rovnakom čase má prednášku. Inokedy nemôže, lebo štúdijné nie je otvorené celú večnosť… iba limitovaný čas. Pri prosbe o radu, ako to časovo vyriešiť si študent vypočuje kvalifikovanú odpoveď: váš problém.

Výsledok úspešného zvládnutia prvého ročníka je, že študent má síce počet kreditov potrebný pre splnenie zápisu na štúdium v 2. ročníku, ale bez akejkoľvek odbornej kontinuity v predmetoch.

Veľmi sa čudujem, že na toto nikto nepoukázal. A možno sa bál poukázať, pretože dnes sa postihuje za názor rovnako, ako kedysi. Alebo poukázal a nič sa nedeje.
Pritom stačí tak málo. Aby sa eliminovala arogancia a preferovala ochota. Aby študijný program garantoval štúdium tých predmetov, ktoré v danom ročníku študent študovať má.

Záverom veľké poďakovanie. Aby ste si nemysleli, že tam nepracujú milí ľudia. A to patrí tým pedagógom a zamestnancom študijného odd., ktorí fakultu držia nad vodou, hoci sú nútení z rôznych dôvodov pretrpieť neschopnosť niektorých svojich kolegov.
Verím, že čoskoro príde nielen k diskusii, ale aj k zmenám. Pretože stačí veľmi málo a procesy môžu fungovať korektne, čo zjednoduší prácu nielen študentom.