Človek.

Koho voliť? A prečo?
Slovenská politická scéna je veľmi jednoduchá. Poskytuje obraz náročnosti priemerného slovenského voliča. Preto strany vsadili na populistický politický marketing a nie odbornosť.

Tento príspevok nemá ambíciu poskytnúť široký analytický prierez politickými stranami, ale skôr zjednodušenou formou prispieť k politickej diskusii. 
Pri snahe identifikovať ideálnu politickú stranu, ktorej odovzdám svoj hlas som si prešiel politické programy, ktorými sa strany usilujú o sebe niečo povedať. Mnohé povedali viac, než dosť.

V zásade sa dá politická scéna rozdeliť na nasledovné strany:
b) principiálny koniec
c) povinná stabilná jazda
d) veľké otázniky bez garancie

Žiadna deľba na stredoľavé, stredopravé či konzervatívne nemá opodstatnenie. Navyše majú mnoho spoločného.
V zásade prevažna väčšina strán svoj program zúžila na formálne heslá, ktoré tu počúvame už 30. rok. A v zásade sa nič nové nedeje. Noví v snahe získať politickú moc bojujú proti korupcii. Áno, už 30. rok. Dzurinda proti Mečiarovi, Fico proti Dzurindovi, Radičová proti Ficovi. Úroveň spracovania volebného programu je hodná stredoškolskej prezentácie. Žiadna práca s dátami. Žiadna analýza štátneho rozpočtu. Žiadne preukázanie odbornosti. Žiadny reálny program, ktorý by zadefinoval, kde usporiť, ako, akou zmenou legislatívy, čo podporiť, ako transparentne. Žiadny časový harmonogram. Proste nič. Iste, jednoduchý volič bude vidieť pomenovanie problémov a rámcový návrh riešenia ako dotačujúci, odborne založený volič bude chcieť poznať časový výhľad, finančné krytie a zdroj, legislatívne opatrenia.

Po 30 rokoch politického marazmu by priemerne inteligentný a vzdelaný volič očakával, že aj dlhodobo pôsobiace strany a politici vyvíjajú činnosť k tomu, aby sa zodpovedne pripravili na prevzatie vlády. Že svoj program budú prezentovať v kvalite, ktorá poskytne odpovede na otázky, kedy sa ľudia budú mať v krátkodobom horizonte lepšie. Kedy nebudú zomierať na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť v biednych podmienkach. Ako si vláda poradí s výzvami v oblasti vzdelávania a sociálnych veciach? Tieto otázky mal zodpovedať kvalitne pripravený volebný program, ktorý mal byť nielen ako základ pre koaličnú dohodu a programové vyhlásenie vlády, ale i pre okamžité začatie činnosti jednotlivými členmi vlády – ministrami a zákonodarcami, tvoriacimi legislatívny základ pre úspešnú implementáciu stratégie. ŽIADNA VŠAK NIE JE.

Politické strany pochopili, že slovenský volič je nevďačný a jednoduchý. Že si odbornosťou jeho pozíciu nezískajú a že tých pár percent náročnejších voličov výsledky volieb neovplyvnia. A tak sa rozhodli variť volebné klobásy a volebnú kapustnicu. Veľmi smutné. Pozriete si posledné mesiace aktivít strán a čo vidíte? Okrem toho, že všetci chcú bojovať proti Kočnerovi a za slušnosť, takmer nič. Žiadne predstavenie konkrétnych cieľov a ich splnenie. Prázdnota. Iba jednoduché vyhlásenia o boji s mafiou.

Ale isteže. Mafia musí byť porazená. Ale zúžiť snahu vládnuť do tejto jedinej aktivity a nepredstaviť verejnosti výsledky svojej práce a stratégiu oživenia slovenského zdravotníctva, vzdelávania, infraštruktúry, je dôkaz o nepripravenosti vládnuť a prevziať zodpovednosť.

A. Principiálny koniec

V tejto skupine sa ocitli strany, ktorých predstavitelia mali dostatok času ukázať, že okrem dobrého vedia predchádzať zlému. Nepreukázali.

SMER-SD, SNS, MOST-HÍD, ĽSNS a všetky ich odnože, vrátane Druckera, Simona. Mali možnosť, zlyhali. Uskutočnili mnoho pozitívnych krokov, ktoré sa však pod ťarchou bezbrehého plytvania s finančnými prostriedkami stali bezcennými. Dať obedy zadarmo a zaplatiť advokátskej kancelárii dvojnásobnú sumu, alebo dať vlaky zadarmo a kúpiť štadión za 100 miliónov EUR… A to sme len pri bezvýznamných sumách. Ak by sme zrátali úniky stámiliónov eúr na predražených zákazkách pri výstavbe diaľnic, mýtneho systému, pri stavebných zákazkách, v zdravotníctve…
V týchto stranách pôsobí mnoho kvalitných ľudí, ktorí však nemajú vplyv a ani šancu veci pozitívne ovplyvniť.
Zákazky však ovplyvňujú rôzny oligarchovia, ktorí majú podelené rezorty poľnohospodárstva, obrany, zdravotníctva, školstva, hospodárstva, témy cestovného ruchu a pod. Bežní ľudia a regionálne štruktúry stratili akýkoľvek vplyv na chod strany rezortov.
Jediným riešením je zánik takejto strany. Snaha navliecť žraloka do kože milej čivavy neskončí nijako inak, než že sa predátor prederie opäť von zo zovretia a neprirodzeného prostredia úzkej kože čivavy. A opäť tu budú Žigovia, Blanárovia, Rašiovia.
Darmo nás pan predseda vlády svojím sympatickým prejavom presviedča. Je v zovretí rovnakej železnej oligarchie, ako bol a je jeho predchodca. Pomôže len stranu demonštratívne spáliť a vybudovať z popola. K tomu ale nikdy nedôjde, nakoľko kontroly nad stranou sa oligarchovia nevzdajú. Príliš investovali… A platí to pre SMER, SNS, MOST a rovnako aj pre Druckera, ktorý servilne mlčal a vykonával pokyny strany.
O ĽSNS sa nediskutuje. P. Kotleba je múdry a vzdelaný muž. Vie ovplyvniť jednoduché jadro voličov cez nacionálne reči. Ak si pozrieme, kde má jadro podpory islamská radikálna teroristická organizácia, zistíme, že to bude v prostredí jednoduchých a zväčša sociálne slabších. Sú ľahšie manipuľovateľní, ľahšie prijímajú falošnú nádej. Ako sa hovorí, s teroristami sa nevyjednáva. Ale ani s ĽSNS.

B. Povinná stabilná jazda

Nikdy by som si nemyslel, že napíšem k tomuto člověku nasledovné slová.
Do tejto skupiny som subjektívne a z presvedčenia zaradil Matovičovu OĽaNO. Matovič čelí kritike za svoj prejav. Začal som ho však chápať. V spoločnosti jednoduchého voliča, ktorý nie je ochotný ani len volebný program prečítať a nepozná rozdiel medzi národným výborom, okresným  a obecným úradom, je asi expresívna komunikácia nevyhnutná. Je to ako s deťmi. Vnímavé dieťa postrehne samo, rozptýlené a nevnímavé je potrebné niečim upútať. A ako Matoviča registrujeme, robí to dobre.
Počúvam kritiku k daňovým únikom a podobne. Čo si o tom myslím? Že snahou každého podnikateľa je maximalizovať zisk, minimalizovať daňovú povinnosť. Iba farizej povie inak. Áno, aj on chcel asi usporiť. Ale zákonne. Bolo snahou obviniť podnikateľa Matoviča z daňových únikov v čase, keď všetky zložky ovládal jeho politický nepriateľ. Ministerstvo vnútra, prokuratúru, Finančnú správu. Matovič však vyhral, obhájil sa. Bez ďalších diskusii. (Mimochodom, keď sa firmy prepisujú na biele kone, účtovníctvo už nikdy nenájdete. Matovič to svoje predložil…) Po tomto všetkom už inteligentný človek nediskutuje. A hlupáka nikto nepresvedčí.

Cením si jeho názorovú konštantnosť. Nech ho ktokoľvek nazve akokoľvek, môže si byť istý, že ten človek je 10 rokov rovnaký.
Mohol na všetko kašľať a dopriať svojej rodine konfort. Namiesto toho vyšiel z komfortnej zóny, vytrhol z nej aj svoju rodinu. Aby poukazoval na to, že mnohí z našich blízkych mohli žiť, nebyť rozkradnutého zdravotníctva.  Pribudli mu šediny, keď stál v čase jednofarebnej vlády proti vládnej moci. Jeho obvinenia, hoci mali šťastný koniec, ho zrazili na kolená, bol mnohokrát zlomený. Normálny človek by ostal doma a lízal by si rany. Na návrat by nepomyslel. Ibaže Matovič naozaj nie je obyčajný – normálny človek. Chce dosiahnuť správnu vec nielen pre svoje deti, ale pre všetkých z nás. Preto stabilná jazda.
Ten človek má moju úctu a pre potreu dosiahnutia rovnováhy je jeho účasť v NR SR a prioritne vo vláde povinnou jazdou.
Často počuť, že je nestabilným prvkom. No áno. Z pohľadu špekulatívnych politikov a pravidelne stranícky pišúcich novinárov áno. Ale z pohľadu občana je prvkom absolútne najstabilnejším. Môžem sa spoľahnúť, že keď zacíti zlodejinu, zasvietia na verejnosti všetky červené kontrolky. A tomtu veľmi rád pomôžem.
Príjemným prekvapením je, že začína budovať stranícku štruktúru odborne zdatnejších kandidátov.
Nedávno prišiel s možnosťou ovplyvniť znenie vládnych priorít, ak bude pri kreovaní vlády. A čudujme sa, že s výstižnými témami. A čo budúci partneri? Majú výhrady. Zdá sa, že pre nich je dôležitý hlas voliča len vo voľbách, ale nie jeho vôľa po nich. Predsa ako vždy. Matovič ponúkol zmenu aj v tomto. Ibaže pri delení vládnych postov po voľbách by sa asi vzťah k voličovi prehodnotil a preto sa nejako páni do záväzkov voči voličovi nehrnú.

C. Veľké otázniky bez garancie

PS/SPOLU?

Veľký otáznik. Objem finančných prostriedkov, ktoré p. Štefunko ako sympatizant SMERU získal vzbudzujú oprávnené otázky, ako sa zachová, keď bude mať vplyť na zdroje financovania. Reči o eurofondoch a p. Beblavom, jeho účasť vo vláde (v strane), ktorá ma na svedomí privatizáciu strategických podnikov a bánk spôsobom, aký prebiehal, ma nepresviedča o schopnosti odolať záujmom lobistov a zahraničných partnerov. Takáto strana by musela poskytnúť iné personálne záruky a pripustiť svoju transparentnú kontrolu zo strany takých partnerov, akými je Matovič. T.z. taký človek, s ktorým sa na „protislužbe“ nedohodnete. Je to však jeden z adeptov na účasť v koalícii. Inej voľby, ako zle a horšej na Slovensku nemáme. Neskromné vyhlásenia o poste premiéra a delenie si koláča, ktorý ešte upečený nie je, je trpkým poznaním honby za politickou mocou s podozrením na celkom iný úmysel. Čítajúc politický program, určený výsostne pre skormných a nenáročných čitateľov, značne znepokojuje otázkami o reálnej pripravenosti tejto strany a ľudí v nej prevziať zodpovednosť nad krajinou a realizovať prvé opatrenia od prvých dní. Žiadnych cvičných 100 dní neprichádza do úvahy. Toto nie je súkromná eseročka a sme už 30 rokov po funuse. Do politiky preto musia vstupovať pripravení ľudia, ktorí sa angažovali odborne už vopred a pripravili analytiku zdrojov tak, aby preukázali, že svoje plány vedia financovať.
Žiaľ, nič také strana nemá… A ostatné detto. Strana však bude tolerovateľnou pochybnosťou, pretože na slovenskej politickej scéne na výber nemáme. Slovensko totiž od čias Štefánika na politikov šťastie nemá.

Za ĽUDÍ?

P. Kiska už raz v boji uspel, ale v osobnom zlyhal. Zabudol, že Poprad je malé mesto a všetci o všetkom vedia. A veľmi škrípali zubami, keď počúvali, ako p. exprezident vysvetľoval, ako sa dostal k pozemkom MUDr. Franca a ešte viac v sebe dusili zlosť, keď ich odmietol vydať a odporučil poškodeného na súd. Tak to totož robili fakturanti, ktorí vedeli, že niečo spáchali a platiť napriek tomu nechceli. V tomto prípade to však chápem ako komunikačné zlyhanie na ja jeho mieste vymením toho „stratéga“, čo mu to poradil. Ale čo sa čudujeme, keď ten „stratég“ je taký istý a trestuhodne získal verejné vlastníctvo (byt) za cca 2% jeho trhovej ceny, čím zrejme poškodil občanov tejto krajiny a obyvateľov mesta.
P. Kiskovi slúži ku cti založenie mimoriadne úspešného dobročinného projektu. Aj keď ho síce zneužil pre získanie preferencií, ale OK, zaslúžil si. Vybudoval ho s partnerom sám. Mimochodom, ja sám som od jeho vzniku prispievateľom. Mnoho pozitívneho však Kisku čiastočne rehabilituje na adepta šičšej koalície. No ale ego a pokora mu chýbajú. Uspieť v kandidatúre na prezidenta vďaka najdrahšej kampani v dejinách slovenských volieb na prezidenta zase nie je terno. Politická minulosť je v podtate nepopísaná a nárokovať si na post predsedu vlády alebo vyhlasovať, že sa uspokojí s predsedaním parlamentu, je riadne kšeftovanie s flekmi na plné ústa.
Čo sa mi už menej páči, je prítomnosť Šeligu. V čase, keď mala byť platforma Za slušné Slovensko apolitická, bola vnímaná veľmi citlivo a vysvetlovala, že jej vznik nezneužíva smrť dvoch nevinných ľudí a neslúži pre nikoho ako výťah do politiky. O to prekvapujúce je vystúpenie tohto človeka z platformy a pridanie sa do strany p. exprezidenta, využívajúc prepojenia na platformu pre popularizáciu vlastnej osoby. Obavy sa preto naplnili. Ťažko možno tvrdiť niečo iné, keďže iné aktivity, prax a činy u tohto pána známe nie sú. Ale OK, toto je proste politika. Netreba preukáať skúsenosti a odbornosť, ale získať hlasy jednoduchého voliča.

SME RODINA?

Tak pán Kollár robí čistý politický marketing. Prináša populizmus horší, ako SMER. SMER dáva zadarmo vlaky, Kollár autá. SMER dáva zadarmo obedy, Kollár byty. Ak to takto pôjde ďalej, zadarmo bude asi všetko. Čaro spočíva v tom, že zadarmo nie je nič. Kupuje sa to z verejných peňazí, teda z peňazí nás všetkých.
Pochopil, o čom je biznis a uplatňuje ho aj v oblasti volieb. Poňal to ako produkt, výsledkom ktorého je spoločenské postavenie, príjem zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur, rozpočet na administratívu. Ako bizisman vie, aké ťažké je dosiahnuť takýto zisk. Protihodnota: zopár verejných vystúpení, kortešačky. Nedá sa mu nič vyčítať. Kde je dopyt, tam je ponuka. Kollár ju vytvoril a profituje. Otáznik spočíva v jeho minulosti. Ak sa dostane k silovému rezortu, aká je záruka, že sa cez neho nedostanú k vplyvu všetci tí, ktorí sú s ním na verejne publikovaných kontroverzných fotkách? Mnohí sú síce mŕtvi, ďalší zavretí…Tí čo zostali, sa asi napravili…

KDH?

Experiment Hlina. Nič viac. Žiadna odborná téma, iba testosterón. Porovnávanie (sa) si s Kotlebom.

SaS

O p. Sulíkovi len toľko. Azda ako jeden z mála vie, o čom pri ekonomických témach hovorí. Strana prešla refornou, otrasmi. Nemám síce Nicholsonovú rád (preto, lebo v honbe za vlastnou politickou popularitou preukázala dvojitý meter a nemyslela to s bojom proti korupcii a kradnutiu úprimne, ale politicky), ale som ochotný ju pre vyšší záujem tolerovať. A tolerovať aj Sulíkove rozhodnutie získať prostredníctvom nej potrebné hlasy. SaS má predsalen ten program trochu viac prekopaný. Ale na mieste budúcich koaličných partnerov by som si na jeho niektoré časti dal pozor, pretože aj keď je to liberálna strana a presadzuje menej štátu, tak sa môže stať, že to bude znamenať aj menej výhod zamestnancom, menej obmedzení pre subjekty, ktoré parazitujú na zdravotnom a dôchodkovom poistení a rozhodli sa, že budú podnikať s postencami, ktorých im zabehzpečuje zákonmi štát.
SaSkári sa neprejavujú militantne a Sulík zrejme vie urobiť chlapskú dohodu a držať slovo.
Prítomnosť ľudí ako Droba a Gröhling napovedá, že výsledky sú.

Každý máme pochopiteľne svoj subjektívny názor na politické strany, ich lídrov. Zdá sa však, že strana, zložená výhradne z odborníkov, s prepracovaným ozdravným plánom slovenskej ekonomiky s priamym citeľným dopadom na zdravotníctvo, školstvo a atď. nie je. Všetky strany svoju predvolebnú snahu zúžili len na snahu získať ppolitickú moc. Zodpovednosti sa chcú venovať až potom, keď si rozdelia korytá. Ibaže na to nie je čas. Nie je čas, aby sa strany rok hádali a ďalší rok robili „analýzy“. Tie už mali byť hotové. Ak tvrdia, že majú odborníkov, mohli na nich pracovať z verejných zdrojov. Čiže existuje obava, že ani po 34 rokoch sa nebudeme venovať ničo inému, len písaniu čiernych kníh. Moja osobná preferencia nie je Matovič. Ale ten človek si jednoznačne zaslúži adekvátne percentá a silnú pozíciu v koalícii, ak teda bude. Pretože v tomto je transparentne a principiálne šialený a verím, že kolegu na úkor občana kryť nebude.

PS: s odstupom času musím konštatovať v prípade OĽaNO svoj hlboký omyl a vnesenie viac emócii, než rácia do tvorby názoru.
I. Matovič nie je schopný uniesť zodpovednosť, vyplývajúcu zo zákonodarnej moci, ani výkonnej moci. Riadiť štát je náročná úloha, vyžadujúca kvalifikáciu, kompetencie a prax. Politickí nominanti, tešiaci sa z trafík a papalášstva to nikdy nedokážu.