Človek.

Toľko moralizovania v spojitosti s verejným činiteľom Borisom Kollárom.
Čítame o jeho kriminálnej minulosti, o jeho kontaktoch s podsvetím, o jeho spôsobe života. A pritom ide len o jeho nepochopenie. Nepochopili sme, že koná úprimne a od srdca. Myslí to úprimne. Inak myslieť nevie. Tento článok je vo všeobecnosti o „Borisoch“.

Nepochopili ste

O čom asi premýšľa taký jednoduchý chlapec:

„Keď raz niečo chcem, tak si to buď kúpim, alebo vezmem. Videl som, že moji šéfinkovia to tak robia. Majú veľké autá, pekné domy, veľa ochotných čajočiek. A pritom sa zopár krát len s niekým stretnú. Inak sú stále v reštauráciách, alebo na svojich lodiach v prímorských letoviskách. Ak sa to nedá, tak vymyslím jednoduchý a ľstivý spôsob, ako sa k tomu dostanem. Ale chcem to. Úprimne a z lásky. Hoci aj k peniazom.
Prečo by som to mal robiť poctivo a komplikovane, ak to ide jednoducho a rýchlo a ľudia mi veria?
A je jedno, či som na trhovisku Miletičova, v Národnej rade, v nemocnici. Keď to raz chcem, tak to dostanem. Aj ja som musel ponížene skákať, teraz skáčte vy, lebo ja mám na to vizitku, preukaz, papier. Hoci aj kúpený, no a čo. Robte, čo vám hovorím, ja som tu šéf. Lebo keď nie, tak potom …“

Každý máme iný vzor.
Niekto vagabunda so zlatou reťazou, so slovnou zásobou 350 slov, ktorý si rešpekt založil na prepotenom tielku, nasypanom bicepse a s chlapcami za chrbtom.
Iný zase vzdelaného, rozhľadeného a spoločensky angažovaného odborníka, ktorý svoju autoritu získal sám, prirodzene a bez vynútenia.

Jedného aj druhého spoznáme podľa jeho spôsobov a je úplne jedno, či má na sebe oblek, alebo tepláky.

Socializácia

Aby sme pochopili Borisov, pomôžme si definíciou pojmu „socializácia“ podľa Wikipédie:
„je postupné začleňovanie sa jednotlivca do spoločnostiprostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v základnej rodine (nukleárnej), ďalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledok sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným spoločenským úlohám a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sa spoločenských úloh.“

Čo z nás vyrastie

Čo z nás vyrastie a aké spôsoby zvolíme za účelom dosiahnutia cieľa, je teda vecou hodnôt, ktoré získavame v procese socializácie už od raného detstva.
Príkladom sú rodičia, ktorí systematicky vedú svoje dieťa k poznaniu prostredníctvom vzdelania, vštepujú mu základné morálne hodnoty a s radosťou sledujú plody svojej práce v podobe samostatnej entity, ktorá získava uznanie svojho okolia rozsahom svojich vedomostí, schopností, významu pre spoločnosť a tvorbou konkrétnych hodnôt v podobe moderného produktu, alebo efektívnejšej technológie, výrobného procesu, alebo zjednodušenia procesov v štátnej správe, z čoho profituje všeobecná verejnosť.
Existuje veľká pravdepodobnosť, hraničiaca s istotou, že podobné rodinné a kvalitné zázemie poskytnú takéto deti svojim deťom.

Iné alternatívy

Rôzne spoločenské asymetrie v správaní a vnímaní morálky spôsobili, že rozvíjajúca sa slovenská spoločnosť ignorovala nebezpečnú fázu svojho vývoja, kedy v zápale boja s totalitou nepostrehla a v zárodku neutlmila zrod rôznych spoločensky chorých javov.
Tieto javy spôsobili zrod takého typu osôb, ktorými vyspelé spoločnosti (vyznačujúce sa napr. vyššou pridanou hodnotou nielen v hospodárstve) opovrhujú, vytláčajú ich mimo spoločenského diania a takéto osoby sú buď vyčlenené, alebo prinútené zvýšiť svoju spoločenskú kvalitu. Vo vyspelých spoločnostiach tak funguje samoočistný mechanizmus, kedy majú ľudia na rôznych sociálnych a vzdelanostných stupňoch zdravo a efektívne postavenú hierarchiu hodnôt.
Vedia, kto kam patrí.
Vedia, že sedliak je vážený a užitočný, pretože si zarába v prvovýrobe a ťažko pracuje pri produkovaní poľnohospodárskych plodín. Ekonóm zase posudzuje možnosti prerozdelenia financií tak, aby dosiahol spravodlivú rovnováhu a efektívne zhodnotenie. Sudca na súde, aby bolo spravodlivosti zadosťučinené. Atď. pekár, predavačka, upratovačka, daňový poradca.
Vedia tiež to, že vagabund patrí tam, kde ho nikto nevidí, pretože spoločnosť sa za týchto ľudí hanbí.

Vagabundom sa na Slovensku darí

Na Slovensku sa rôznym pochybným entitám vždy darilo. Tomu vždy zodpovedali aj výsledky volieb a zodpovedá stav krajiny, v akom sa nachádza.
Úspechy našich odborníkov nedosahujú vysokú čítanosť a ani celospoločenský záujem. Spoločnosť je nastavená a hltá informácie typu kto, s kým, ako, kde a za koľko. Je jasné, že reč nie je o mozgu, ale iných orgánoch.
O vedcoch, vzdelaných podnikateľoch, ktorí sa vypracovali na základe dosiahnutého vzdelania a/alebo poctivou prácou a zveľadili svoj majetok, počuť málo. Spoločnosť o nich tuší, ale popularizuje skôr iné „vzory“.

Spoločnosť by si mala zadefinovať jasné kritériá na človeka, ktorý tvrdí, že ich chce reprezentovať, narábať s verejnými financiami a rozhodovať o prioritách ako zdravie, vzdelanie, sociálna situácia, životné prostredie a hospodárstvo krajiny. Volič musí byť prísny a vyžadovať kvalitu. Cez úvodné sito posúdenia adekvátneho vzdelania, kvalifikácie, osobnostných kompetencií a preukázaných skúseností nesmie NIKTO prejsť. Inak bude kvalita Národnej rady SR a vlády taká, akú už 30 rokov s malými výnimkami vidíme a bude viesť ak nie k rozkrádaniu verejného majetku, tak ku škodám pre neschopnosť riadiť krajinu. Pretože štát sa riadiť ako jedno alebo dvoj-osobová s.r.o. nedá.

Jednoduchšia, ale väčšinová spoločnosť hľadí na každého s pochybnosťami, keďže sme si zvykli a prijali fakt, že svoje ekonomické postavenie na Slovensku verejne demonštrujú najmä tí, ktorých majetok pochádza z  pašovania drog, vykrádania štátu prostredníctvom DPH, z korumpovania verejnej správy, prostredníctvom ktorej primitívnym spôsobom majetok nás všetkých lacno kúpili a iným drahšie predali. Rozdiel, teda zisk, však nebol použitý na modernizáciu nemocníc a tak naše matky a otcovia doposiaľ nedostávajú adekvátnu liečbu v adekvátnych podmienkach. Paradoxom je, že všetkých týchto vagabundov považujeme za celebrity.

Skutoční odborníci, ktorí by našu krajinu v krátkom časovom úseku nasmerovali spôsobom, aby sme za každý cent pocítili zmenu, do verejnej politiky vstúpiť nemajú odvahu. Pretože kvôli rôznym vagabundom a grázlom, ktorí s požehnaním štátnej moci prezentujú svoje statky, v ľuďoch vyrástla závisť a nenávisť k úspechu čestných ľudí, ktorých spoločnosť od vagabundov jednoducho nie je ochotná odlišovať.
Riešením je pochopiť, o čom sú ľudské hodnoty, o čom je kvalita človeka. Vedieť kvalitu oceniť a nekvalitu principiálne odmietať.

Nikto by predsa nechcel, aby operáciu srdca jeho matky vykonával vyučený inštalatér, hoci by nás presviedčal, že on chce úprimne pomôcť. Môže byť akokoľvek pracovitý a milý, ale srdce svojej matky by sme mu asi nezverili… Prečo však srdce krajiny vieme zveriť do rúk hocikomu, je záhadou.

O Borisovi

Pochopenie Borisov vyžaduje komplexnejší pohľad. Oni skutočne úprimne veria tomu, že nikdy neurobili nič zlé. Tak boli vychovaní, v takom prostredí vyrástli, také hodnoty prijali. Ľudia k nim boli iste zlí rovnako, ako on je dnes zlí k podriadeným. Ako sa hovorí, zabudol vôl, že teľaťom bol. Ľudia , vyrastajúci v prostredí Borisov vedia, že môžu rozkazovať, ponižovať. Kúpiť si, alebo jednoducho vziať. Že všetci sú aj tak hlupáci, lebo oni majú a tí druhí nie. A veď predsa všetko je to len a len o peniazoch.

Ale v kútiku duše každého Borisa čupí malý Borisko, ktorý túži po láske, uznaní. Stále však nepochopil (a nikto mu to zjavne nedokázal vysvetliť), že existuje niekoľko spôsobov, ako sa stať lepším človekom. Napríklad, vzdelanie sa dá získať len štúdiom, nie kúpou. Láska sa dá získať ak človek dáva, nie vyžaduje. Rešpekt a úcta sa dá získať len rešpektom a úctou.
Aj Puzov krstný otec pomáhal chudobným, aby pocítil uznanie. Ale bez zmeny myslenia je to opäť len kupovanie uznania a nie jeho prirodzené získanie.

Pozorný čitateľ pochopil, že toto sa netýka výhradne nášho druhého najvyššieho ústavného činiteľa Borisa Kollára, nech je akokoľvek desivé, že človek jeho kvalít a minulosti má vplyv na inštitúcie, ktoré majú prístup k utajeným informáciám o obyvateľoch SR, ako aj spoluzodpovedá za bezpečnostnú situáciu štátu.

Ako človeku mu želám veľa zdravia a úspechov.

Či sa človek dokáže zmeniť, alebo nie, o tom je mnoho polemík, múdrostí a bájok. Jedna z nich je o škorpiónovi a žabe… V tomto prípade je žabou štát. Škorpiónom vieme kto.

Kto by ju nepoznal: