Človek.

Nechcem, aby to vyznelo všeobecne, ale ochrana životného prostredia sa zdá byť skvelý biznis. Nie sú to len desiatky milióny eur schválené rôznym ekologickým aktivistom z Budajovho okolia, ktoré boli „efektívne“ minuté na odmeny za prechádzky v prírode a pod., ale aj rozhodovanie o tom, kto stavať bude a kto nie.

Poďme pekne poporiadku. V denníku N vyšiel článok o tom, ako „Najväčší zdroj pitnej vody na Slovensku prichádza o zvýšenú ochranu. Mohol by zásobovať tri milióny ľudí“.

Bullshit. Budajova snaha chrániť vodný zdroj je asi tak dôveryhodná, ako jeho snaha odstrániť Vrakunskú skládku, z ktorej toxíny prenikajú vďaka Budajovi a jeho tímu do podzemných vôd aj naďalej. Kto nemá predstavu o tom, prečo by mal Budaj, jeho vedúci sekcie vôd a spol. čeliť vyšetrovaniu, nech si prečíta stručne článok tu.

Táto kauza opradená korupčnými podozreniami sa vležie od roku 2015, kedy si niekto zmyslel, že treba rozšíriť ochranné pásma na ochranu vodného zdroja. Všetko bolo ale inak. Do istého momentu išlo všetko developerovi, ktorý chcel vybudovať v strede poľa novú štvrť s tisíckami obyvateľov, ako po masle. Projektovanie, vyjadrovanie dotknutých orgánov, získaval súhlasy a postupoval ďalej. Roky o tom, čo sa ide stavať  zainteresovaní „ochranári“ vedeli. Vedeli o tom nielen z konania, ale aj z územného plánu, ktorý sa ďalšie roky v minulosti prijímal. A od istého momentu sa zrazu začali vynárať ochranári, ich náhla nespokojnosť a ich boj za ochranu vodného zdroja. Človek by si až pomyslel, že ide o ochranárov typu „Slávici“, ktorí síce vo všeobecnosti požadujú environmentálne riešenia, ale za „príspevok“ na svoju činnosť sú ochotní prehodnotiť intenzitu svojich environmentálnych princípov. A možno sa žiadny príspevok nekonal a preto toľko kriku, ale to už sú len dohady.
Iné konšpirácie napovedajú, že ochranári boli len zneužití, pretože niekto si v BVS neprišiel od developera na svoje. A keďže má tu zákonnú moc iniciovať konanie na rozšírenie ochranných pásiem a zakázať stavebnú činnosť, nuž prečo by si tieto esá neponechali. Tu však ide o revolucionárske slová pána Budaja a jeho novodobý prívlastok environmentalista.

Do hry vstupuje BVS, a.s.

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (BVS) je subjekt verejného práva. Vlastnia ju územné samosprávy. Prevádzkuje vodné zdroje. BVS požiadala okresný úrad Bratislava (OUBA) o zvýšenie odberu vody a rozšírenia ochranných pásiem. OUBA má totiž kompetenciu na základe zákonného postupu rozhodnúť o určení ochranných pásiem vodného zdroja. Zákonne! A tak OUBA v apríly 2021 ROZHODOL určil, kde budú ochrané pásma a zákazal akúkoľvek stavebnú činnosť v týchto ochranných pásmach. V praxi to znamenalo, že kto chcel stavať rodinný dom, NEMOHOL. Paradoxné je, že OUBA v rozhodnutí kapacitu odberu nenavýšil, pretože BVS existujúcu kapacitu nevyčerpala a k jej maximu sa ani len nepriblížila. OUBA však rozhodnutie vydal a určil ochranné pásma aj tam, kde to nemalo žiadnu logiku a zmysel.

OUBA vedel, po akom tenkom ľade chodí a preto rozhodol o výnimkách z tohto zákazu, ktoré platili len pre tie rodinné domy, ak stavebník predložil hydrogeologické posúdenie, že činnosťou nedôjde k ohrozeniu vôd (čo je celkom správna a logická podmienka) a tiež rodinný dom sa musel nachádzať medzi dvoma existujúcimi stavbami. Čo sa považuje za stavbu, o tom nám hovorí stavebný zákon. V praxi však išlo najmä o to, aby sa v obci Hamuliakovo neobmedzovali obyvatelia v zastavanej časti a aby sa zabránilo novým výstavbám stavbám osamotených štvrtí niekde v strede poľa.

V praxi sa však začali diať iné podozrivé veci, smrdiace korupciou.
BVS začala výdavať súhlasné stanoviská aj napriek týmto zákazom. A to stavbám doslovne v strede poľa. Konkrétne napríklad v Hamuliakove v rozpore s týmto zákazom OUBA vyrástla škola. Ostatným okresný úrad Senec a Bratislavská vodárenská spoločnosť vydávali zamietavé stanoviská, ale našlo sa pár „šťastlivcov“, ktorí súhlas dostali. Keďže ide o verejných činiteľov, príslušnosť pri podozreniach s korupcie a inej trestnej činnosti verejných činiteľov by mala mať NAKA.

V týchto dňoch Ministerstvo životného prostredia ako odovolací orgán nad OU BA rozhodlo. Po rokoch. Zdá sa, že Budaj bol iba brzdou zákonnosti. A svoje rozhodnutie zákonným spôsobom, kvalifikovane odôvodnilo. OUBA totiž konal a rozhodol v apríly 2021 nezákonne.  Navyše, vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu. OUBA svojim rozhodnutím síce zabránil dočasne výstavbe, ale súčasne vystavil štátny rozpočet a verejné zdroje mnohomiliónovým škodám z dôvodu nezákonného zásahu do práv vlastníkov pozemkov. Niekomu však uvedený stav vyhovoval a bol pánom územných a stavebných konaní. Do úvahy pripadajú OÚ Senec a BVS. Iba tieto dve inštitúcie vydávali záporné stanoviská k výstavbam rodinných domov a v podstate tak zastavili výstavbu. Nie však všetkým. Našli sa takí, ktorí súhlas podivuhodne dostali. A ako to na Slovensku chodí, vieme všetci. Za peníze v Praze dům.

OUBA bude mať príležitosť opätovne, ale tentokrát zákonným a transparentným spôsobom odôvodniť a určiť potrebu vytýčenia konkrétnych hraníc ochranných pásiem. Ale nie tak, že si niekto v kancelárii nakreslí čiaru do mapy fixkou, ale preukázateľným spôsobom a odborným konsenzom zúčastnených strán. Nie ako za socializmku, keď si straníci v tichosti za zavretými dverami v tajnosti rozhodli a s verejnosť bola vylúčená a jej pripomienky neakceptované.

Vodu a jej zdroje treba chrániť. Zákonným spôsobom. Nie vyhovením rôznym záujmovým skupinám, ktoré majú, alebo si vytvárajú z takýchto akože „environmentálnych“ rozhodnutí pôdu pre osobný prospech.
Pozrite si (odkaz vyššie), kam až zasahuje toxicita Vrakunskej skládky. Zamoruje spodné vody. Tu už bojovať s developermi netreba, všakže.  Riešenie sme mali na dosah, keby ho Budaj so svojím „tímom“ nezmaril a nepresunul peniaze na iné, zrejme environmentálne spriaznenejšie projekty. Také su teda snahy environmentalistov typu Budaj o ochranu vodných zdrojov.