Človek.

Rómska otázka musí byť veľmi výnosnou témou. Ľudia okolo Nicholsonovej sú prisatí na dotácie už roky. Workshopy, štúdie, chlebíčky, pekné kancelárie v Bratislave. Až sa zdá, že rómsky problém musí byť živý i naďalej. Veď z čoho by žili jeho riešitelia a pofidérni politici, ktorí sa rómskou otázkou oháňajú?

Lucia Nicholsonová napísala až podozrivo úprimne pri miere jej lživosti blog, že svoje dieťa by vedľa čistého Róma posadila, ale vedľa špinavého by s tým mala problém.
Nasleduje veľmi vtipná konštatácia pani Nicholsonovej, podľa ktorej za všetko môže štát, ktorý sa na papiery zaviazal nesegregovať, ale neurobil nič, aby tomu tak bolo. Štát nechal rozkradnúť peniaze určené Rómom namiesto toho, aby decko z osady umyl.

Prečo vtipná?

Pretože ten štát reprezentovala aj pani Nicholsonová ako štátna tajomníčka ministerstva, zodpovedného za tento stav!
Čo urobila ona, aby tomu tak nebolo? Ignorovala rómske komunity a vyberala si z ich tie spriatelené. Na jej adresu sa negatívne vyjadrilo niekoľko predstaviteľov rómskych organizácii.

Na ministerstvo boli počas jej pôsobenia dosadené osoby , ktoré úspešne žili z rómskych projektov. Európske peniaze, určené úradníkom, aby pomáhali odstraňovať žalostný sociálny stav Rómov v osadách, dostávalo okrem mnohých poctivých úradníkov aj zopár vyvolených. A išlo o desaťtisíce eur. Asi pre niekoho málo. Ale pre niekoho, kto nemá „blávácí“ prizvuk, nie je rozmaznaný poslaneckým platom a poslaneckými výhodami, sú tieto peniaze astronomické.

Počas pôsobenia Nicholsonovej sa „rómska otázka“ riešila vskutku „efektívne“. Ako pre koho. Úradníci, dosadení bez výberového konania za pôsobenia Nicholsonovej, si dopomáhali veľmi efektívne. Redaktori STV spracovali reportáž, kde odhalili, že úradníčka na vedúcej pozícii podala v čase, keď nebola vo funkcii, žiadosť o eurofondy, ktoré jej boli schválené. Teda združeniu, v ktorom pracovala. V čase, keď už na Fonde sociálneho rozvoja pracovala, sa mal jej projekt prehodnotiť a navýšiť rozpočet. Aké štedré! A to ste mali vidieť tú úpornú snahu pani Nicholsonovej a jej poskokov, ako toto navýšenie obhajovali. Zrazu boli novinári tí zlí.
A takýchto prípadov, keď sa zázračne darilo niektorým osobám, je viac. Ak teda pani Nicholsonová hovorí o rozkrádaní peňazí, iste vie, o čom hovorí.

Áno, mnohé z projektov boli nezmyselné. Súhlasím. Dokonca si myslím, že aj protipovodňové opatrenia, ktoré stáli cca 44 miliónov eur, boli akýmsi bielym koňom, pretože kdesi som čítal, že na nezamestnaných sa minulo asi 11 miliónov a zvyšok išlo na konzultantov a stavebné firmy. Nehaním protipovodňové opatrenia, iba si myslím, že boli niekoľkonásobne predražené.

Vrátim sa však k tvrdeniu, že štát mal decká z osady umyť. Čo ste preto pani Nicholsonová urobili okrem toho, že ste si užívali ministerského platu štátnej tajomníčky, ministerských výhod? Koľko detí ste umyli? Tliachať o korupcii, klientelizme niekoľko rokov je jedna vec. Aké populistické. Ale niečo urobiť, keď na to máte všetky nástroje a moc, druhá.

Takže ako čítam aj dnes, pani Nicholsonovej ide azda najlepšie zo všetkého tliachanie. Niektorí ľudia proste „rómsku otázku“ k svojmu životu nevyhnutne potrebujú.

Ja si naopak myslím že Rómom treba rozumieť. Akceptovať ich kultúru a zvyky. Umožniť tým, ktorí chcú zotrvať, aby zotrvali a ktorí chcú ísť študovať a bývať na internát, aby išli. A nevracať ich do osady, ako chce Nicholsonová s argumentom o kanadských Indiánoch.

Kým iní tliachajú, splnomocnenec Pollák koná. Rómovia zísťujú, čo je to vlastníctvo. Nelegálne osady sa vysporiadavajú, Rómovia získavajú vlastnícke práva, splácajú pôžičky, stavajú a rekonštruujú si príbytky. Začínajú žiť zodpovednejšie, na vyššej sociálnej úrovni. Rastú hygienické návyky, zlepšuje sa zdravotný stav. Dá sa to aj bez reklám a tliachania.