Človek.

Spoločnosť sa zabáva, zatiaľ čo podstata uniká. Riešime tresty za korupciu, zatiaľ čo korupčný systém zostáva nepovšimnutý.

Za prvé. Fakt číslo jeden: drakonické tresty korupciu, či násilné a majetkové trestné činy nijako neeliminovali. Naopak.

Za druhé. Skutočne v porovnaní s Nemeckom, Rakúskom, Českom pôsobí naša spoločnosť defektne? Pretože protestami proti zosúladeniu výšky trestov so zvyškom EÚ deklarujeme, že si nie sme s ostatnými národmi rovní. Že sme národ so zvýšeným sklonom ku kriminalite a ostatní sa musia mať pred nami na pozore.
V ostatných štátoch verejná diskusia a protestné nóty za sprísnenie trestov neprebiehajú. Len na Slovensku. Ak sú nízke tresty problémom, rozhodne to nie je problémom len Slovenska.

Za tretie. Odporcovia úpravy trestného zákona neponúkajú vysvetlenia, v čom sa zástancovia navrhov zmien mýlia. Všeobecné frázy o ohrození demokracie, o únose štátu, o promafiánskom zákone sú tak hrubým populizmom, že je až zarážajúce, že sa s takouto kvalitou argumentácie bratislavská protestujúca uvedomelá občianska spoločnosť dokáže uspokojiť.

Za štvrté. Opozícia ponúka zjednodušené príklady trestania trestných činov v pôvodnom a navrhovanom znení zákona. Čo sa týka korupcie a ochrany verejných (teda aj európskych!) zdrojov, úplne však odpútava pozornosť od podstaty problému. Tou sú príčiny korupcie. Ak ponecháme systém produkovať korupčné možnosti, diskusia o výške trestov je len populizmom. Ak je systém netransparentný, bez pravidiel a umožňuje beztrestné korumpovanie verejných činiteľov. Koľko verejných činiteľov bolo doposiaľ za páchanie trestných činov odsúdených? Minimum. A tým nemyslím len známe kauzy vysokopostavených úradníkov. Systém toleruje svojvoľné konanie úradníkov na úradoch. V praxi to poznáme.

Jeden príklad za všetky:
Úradník požaduje pri vydaní stavebného povolenia doklad, ktorý požadovať nesmie. Stretli sme sa s tým snáď všetci. Úradník vykonáva štátnu správu, preto musí postupovať len tak, ako mu zákon ukladá. Pri posúdení žiadosti o stavebné povolenie chráni verejný záujem, ktorým je o. i. ochrana životného prostredia. Ide teda o plnenie dôležitej úlohy v správnom konaní s dopadom na existenciu  práv a povinností osôb.
Ak úradník požaduje doklad, predložením ktorého podmieňuje svoje ďalšie konanie (a ktorý si má buď obstarať sám, alebo ho nesmie požadovať vôbec), koná nezákonne.
Ak pri výkone svojej právomoci hoci aj z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy tým, že správne konanie zastaví, spôsobí zásah do ústavou chránených právnych istôt stavebníka, ktorý legitímne očakáva, že ak splní zákonné podmienky, štát bude konať a stavebné povolenie bude vydané.
Takéto konanie je z pohľadu trestného zákona trestným činom, ktorý sa trestá prísnejšie, ak svojím konaním úradník spôsobí značnú škodu.

Aká je prax?
Poznáte vo svojom okolí odsúdeného úradníka stavebného úradu? Ja nie. A tu je kameň úrazu. Mnohí úradníci konajú netransparentne, nevedia odôvodniť svoje požiadavky, konania svojvoľne a nezákonne zastavujú. Hoci prípady sú identické, úradník niekomu stavbu povolí, inému zase nie.
Občan v snahe nepohnevať si úradníka mlčí. Vie, že úradník má všemohúcu pečiatku a môže sa mstiť spôsobovaním prieťahov a stavebné povolenie nezíska.
Prípadne ponúkne radšej „kávičku s čokoládkou“ (developer ponúkne napr. zľavu na byt), aby získal to, na čo má podľa zákona nárok.

Za piate. Odstránenie korupčnej pôdy je prioritou. Procesy výberových konaní, správnych konaní, hodnotení projektov sa musia maximálne stransparentniť, aby nezáležalo od úvahy jednotlivca, či vznikne právo na niečo osobe, ktorá podľa právnych predpisov niečo žiada a podmienky splnila. Vždy je možné nastaviť kvalitatívne a kvantitatívne parametre transparentne a jednoznačne tak, aby nebolo pochýb pri sťažnosti a spätnom overovaní, či boli podmienky splnené, alebo nie. Ak chýba transparentnosť, vzniká korupčná pôda.
Ak k pochybeniu došlo, musí nasledovať trest. Trestný zákon musí byť stanoviť trest dostatočne prísne a odstrašujúco, pokiaľ ide o narábanie s právami a povinnosťami osôb, rovnako aj v prípade nakladania s verejnými zdrojmi. Zákon nesmie byť vágny ako teraz, pretože úradníci necítia hrozbu trestu a robia si dobrý deň dokonca aj z protestov a upozornení prokurátorov, ktorí ich upozorňujú a namietajú ich nezákonné postupy.

Za šieste. Diskusia okolo majetkových trestných činov (krádež auta, podvody) sú sekúndárne. Poškodených nezaujíma výška trestu, ale v prvom rade to, či im škoda bude nahradená. Poškodený musí splácať úver a zaujíma ho to, ako sa dostane k svojim peniazom. Čo z toho, že páchateľ dostane 3 mesiace, ale 5 rokov. Poškodený svoje peniaze na rekonštrukciu a/alebo kúpu bytu nemá a banka splátky požaduje. Ak poškodený neplatí, banka siahne na mzdu, prípadne na založený iný byt. Napríklad rodičovský. Banku ani poškodeného nezaujíma, či páchateľ dostane 3 mesiace, alebo 5 rokov. Chcú svoje peniaze. Čo za 3 roky ponúkla opozícia pre ochranu peňazí poškodených? Ako znížila páchanie podvodov? Nijako. Preto slová o snahe ochrániť poškodených vyznie neúprimne a populisticky.

Riešenie?

Venujme sa podstate. Tou je tolerancia existencie korupčnej pôdy a korupčného správania kdekoľvek v štátnej správe. Precizujme zákon o správnom konaní, precizujme zákony, podľa ktorých vznikajú osobám práva a povinnosti, posilnime trestný zákon, sprísnime kvalitu vo verejnej správe. Ak úradník svoju úlohu nesplní, koná nad rámec zákona alebo nekoná včas, a to ani napriek upozorneniu, musí nastať represia. Od vôle úradníka nesmie závisieť to, či niekomu právo alebo povinnosť vznikne, alebo nie. Ak má úradník takú moc, musí niesť aj vyššiu mieru zodpovednosti a následkov za svoje konanie. Nesmie byť nejednoznačným zákonom motivovaný k páchaniu trestnej činnosti, skrývajúc sa za vetu: „Ja mám iný právny názor“.

Doposiaľ sa táto živná pôda korupcie neriešila. Pritom aplikačná prax v konaniach pred orgánom verejnej moci poukazuje na toľko prípadov, že ak by sa len časť z nich vyriešila, miera korupcie by významne poklesla, pretože by pre korupciu nebol vytvorený priestor, aký existuje dnes. A nemuseli by sme viesť populistické polemiky o tom, či 3 rokov za krádež 35.000 eur je veľa alebo málo. A najmä vtedy, ak poškodenému trest peniaze nevráti. Transparentnosť, jasné kvalitatívne a kvantitatívne pravidlá sú kľúčom.