Človek.

Unikli prvé informácie. V preklade do slovenčiny: niečo sa už deje, len sa o tom ešte nesmie hovoriť nahlas, aby sa to náhodou nestihlo zastaviť.

Igor Rattaj má podľa všetkého prvé stanoviská a plánuje veľký projekt: prepojiť Štrbské Pleso a Jasnú. Nie pešo, nie autobusom, nie vlakom. Niečo „moderné“, čo znie draho už len tým, že to má cudzí názov.

A pozor – štát už údajne predal prvé pozemky. Má to byť vládna investícia, čiže investícia, na ktorú sa poskladáme všetci. Najvtipnejšia časť? Vraj bežný občan to prepojenie nebude môcť používať. Klasika: zaplať, sleduj, buď rád, že sa môžeš pozerať.

Momentálne beží proces na Enviroportáli – posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Presne teraz je ten čas, keď sa má do zisťovacieho konania zapojiť čo najviac ľudí. Lebo keď to ľudia prespia, potom už budú iba počúvať, že „je to rozbehnuté“ a „to sa už nedá“.

Všetko vraj pôjde rýchlo. Lebo „strategická investícia“. A obstarávanie? Pekne potichu.

Celé to má ísť expresne. Zapája sa Ministerstvo hospodárstva SR. Minister Ráž ml. tvrdí, že to bude strategická investícia a po skúsenostiach s diaľnicami to vraj pôjde „veľmi rýchlo“. Slovenský humor je úžasný v tom, že ho často ani netreba písať – on sa píše sám.

A aby to bolo kompletné: obstarávanie má ísť v utajenom režime cez Ministerstvo obrany SR, pod gesciou ministra Kaliňáka. Čiže keď sa to bude pýtať občan, dozvie sa „všetko v správnom čase“. A ten správny čas je zvyčajne presne vtedy, keď už je neskoro.

Technológia: Alweg alebo Schwebebahn. Jednokoľajový zázrak z Tatranskej nostalgie.

Podľa prvých návrhov má ísť o systém typu Alweg alebo Schwebebahn – jednokoľajová dráha, buď zavesená, alebo na jednej koľaji.

Pamätníci si pamätajú, že Alweg sa vo Vysokých Tatrách kedysi projektoval, ale investícia ani nezačala. Teraz sa však všetko pripravilo „v tichosti“ tak ďaleko, že to bude vraj neskôr takmer nemožné zvrátiť. Také to slovenské „nič sa nedeje“ – až kým sa nezistí, že sa deje všetko. Jedno je isté: projektovú dokumentáciu odkúpil Igor Rattaj za závratnú sumu.

Trasa: HUB na Štrbskom Plese, Tichá a Kôprová dolina, Bešeňová, Tatralandia, koniec v Jasnej.

Na Štrbskom Plese má vzniknúť prestupný HUB. Už len to slovo je krásne – lebo keď niečo nazvete HUB, znie to, akoby sa bez toho nedalo žiť.

Trasa má viesť pod Tichú a Kôprovú dolinu, s medzistanicou Bešeňová a ďalšou medzistanicou Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. Je zrejmé, že TMR chce poprepájať centrá svojich aktivít a vytvoriť „jedinečnú“ turistickú infraštruktúru, v ktorej sa návštevník presúva z jedného zážitkového bodu do druhého – ideálne bez kontaktu s niečím takým rušivým, ako je spontánnosť.

Dráha má zatiaľ končiť v Jasnej. Smerom na Chopok sa nepodarilo vykúpiť pozemky pod dráhou, takže tento úsek zatiaľ nevyšiel.

Problém č. 1: Štrbské Pleso sa „upraví“, priesaky sa „zastavia“, ryby dostanú „migráciu“ a všetko bude „v poriadku“.

Trasa má viacero problémov a jeden je priamo na Štrbskom Plese.

Jazero Štrbské Pleso sa má zo severnej strany upraviť násypom a zúžením a smerom k južnému brehu rozšíriť – aby sa vraj nezmenila celková plocha. Čiže: „nič sa nemení“, len sa to presunie a premodeluje.

Hydrogeologické posúdenie malo preukázať priesaky smerom k príjazdovej komunikácii pri hoteli Kempinski. Je pravdepodobné, že práve tieto priesaky spôsobovali každoročný pokles hladiny Štrbského Plesa.

Riešenie má byť technicky elegantné a ľudsky jednoduché: v časti násypu sa dá hydroizolačná nopová fólia, ktorá priesakom zabráni.

A aby bolo splnené aj ekologické „amen“, riešenie malo prejsť cez orgány štátnej správy vôd a rybárstva pod MŽP – po pripomienkach Národného ichtyologického centra. Podmienka: drenáž na západnú stranu má umožniť migráciu ohrozených druhov drsnokožných rýb a lúčoplutvovcov, ktorých výskyt sa mal po rekonštrukcii hotela Kempinski dramaticky znížiť.

Takže zhrnutie: fólia zastaví vodu, drenáž pustí ryby, a papierovo je príroda spokojná.

Problém č. 2: bezzásahové zóny. Riešenie: estakáda – lebo keď je to na pilieroch, tak je to „šetrné“.

Ďalší problém sú bezzásahové zóny Tichej a Kôprovej doliny. Projektová dokumentácia v stupni „stavebný zámer“ počíta s vybudovaním estakády, aby zásahy boli čo najšetrnejšie.

To je tá typická logika: keď niečo postavíte „nad“ prírodou, tak ste sa jej vlastne „nedotkli“. Príroda si zvykne. Veď si zvykla už na všeličo.

Chalety: 20 % Kôprovej doliny na luxus. Prístup bez áut – len Alwegom. Ochranári zrušili zastávku hlukovou štúdiou.

A teraz to najlepšie: návrh, aby sa v rámci zonácie vyčlenilo 20 % Kôprovej doliny na výstavbu luxusných chaletov.

Igor Rattaj argumentoval, že prístup bude riešený bez motorových vozidiel – výhradne Alwegom po estakáde, s jedným prestupovým HUBom. Čiže žiadne autá, len monorail k luxusu. Znie to ako ekologická utópia v katalógu pre bohatých.

Lenže tento návrh neprešiel cez nezávislú pracovnú skupinu a prizvaných environmentálnych aktivistov. Tí predložili hlukovú štúdiu, podľa ktorej prevádzka Alwegu dosahuje hraničné hodnoty hluku pri brzdení a to znamená prekročenie limitov.

Takže zastavávka nebude, chalety zatiaľ stopka. Nie preto, že by to bol zásah do doliny, ale preto, že by to mohlo byť príliš hlučné.

Toto nie je hoax. Toto sú „fuckty“.

A teraz dôležitá poznámka: toto nie je hoax. Toto sú „fuckty“ postavené na princípe, že racionálne informácie ľudí otravujú a ich pozornosť získa až tá najväčšia kolosálna sprostosť, ktorá sa šíri sociálnymi sieťami. Ako napríklad tá, ktorú ste si prečítali. A verím, že sa v nej našiel aj pán Kiča.

A na dôveryhodnosti to naberá vtedy, keď populistické komentáre preberú mienkotvorné médiá. Potom zrazu „možno na tom niečo je“.

Podstata: jasné pravidlá hry, merateľné ukazovatele, NO-GO zóny, kompenzácie. Nie nálady úradníkov.

O čo ide v skutočnosti?

O zadefinovanie jasných pravidiel v zonácii na základe vedeckých faktov a širokého konsenzu. Nie o vojnu „opoziční politici vs. zlí developeri“.

Potrebujeme:

• merateľné ukazovatele,

• jasné hranice rozvoja,

• zrozumiteľné NO-GO zóny,

• vopred nastavené kompenzačné mechanizmy pri aj minimálnom zásahu,

• a pravidlá rozvoja cestovného ruchu pre všetkých: obec, obyvateľov, turistov, návštevníkov, investora.

A áno – dohliadať na to majú aj environmentálni aktivisti. Nech kontrolujú. Ale nech kontrolujú podľa pravidiel, nie podľa pocitov.

Prečo dnes vládne bordel: pečiatka je moc, úradník „cezo mňa to neprejde“ a trestnoprávna zodpovednosť je impotentná.

Dnes sa roky čaká, lebo jedno potvrdenie podmieňuje druhé. Úradník s pečiatkou dokáže pozastaviť proces na mesiace až roky – často bez toho, aby vedel svoje negatívne stanovisko odborne a zákonne obhájiť.

Áno, vždy sa povie: „chránime životné prostredie“. Isteže. Lenže niežeby takí úradníci neexistovali – ale skôr zbadáte hada cúvať alebo koňa grcať, než uvidíte systém, kde sa rovnakým metrom meria každému.

Stačí sa rozhliadnuť: koľko stavieb sa povolilo aj v územiach, kde by podľa rozprávky mali ružové motýle prdieť voňavú dúhu? Napriek opatreniam, napriek limitom, napriek všetkému. Ako sa hovorí: „za peníze v Praze dům“. Len u nás to má tatranskú prirážku.

A prečo sa to deje? Lebo trestnoprávna zodpovednosť úradníkov je impotentná a systém je nastavený tak, že sa dá „jednému vybaviť“ a druhému robiť peklo. Jednému sa ustúpi, druhému sa vysvetlí, že „to nejde“, lebo „príroda“. A niekde sa tvári úradník, že chráni prírodu presne tam, kde predtým povolil množstvo stavieb a atrakcií.

Keď to skončí na súde, štát zaplatí škody – a úradník? Ten je v pohode. Z cudzieho krv netečie. A tak sa točí kolotoč.

Pozorne počúvajte, kto najviac vreští. Tomu sa totiž berie hračka.

Jasné pravidlá = rýchlejšie procesy = nižšie ceny. Aj skipasy nie sú drahé „len tak“.

Ak nastavíme pravidlá, procesy sa skrátia. Dnes trvá investícia od nuly po spustenie často 10+ rokov. Investor financuje cudzie zdroje cez úroky a hádajte, kto to nakoniec zaplatí. Občan.

A potom sa nečudujme, že služby sú drahé. Aj skipasy. Je v nich premietnuté všetko: nekonečné roky konaní, špeciálnych povoľovaní, ktoré by pri normálnych pravidlách išli zvládnuť za týždne.

Riešenie: profesionálna verejná správa, menej ľudí, lepšie platených, a reálna zodpovednosť.

Verím, že raz budeme prijímať do verejnej správy erudovaných mladých ľudí za nadštandardné platy a sprísnime zodpovednosť – aj trestnoprávnu.

Úradníkov bude menej, ale budú kvalifikovaní, čestní a dobre platení. Jeden gramotný úradník zvládne prácu za desať neschopných alebo skorumpovaných. Verejnú správu máme prebujnelú – a často aj personálne poskladanú štýlom „koňa, brata, synovca“. Ak nastavíte prísne pravidlá, ostane možno desatina profesionálov. Ale konečne by to fungovalo.

Oligarchovia? Politici? Koryto? Miešačka? Realita je jednoduchá.

„Zlí oligarchovia“? To, ako zbohatli, už nevrátime. Pravidlá nastavili politici, ktorých ste si zvolili – od kupónovej privatizácie po štátne zákazky.

Máme dve možnosti: buď budeme fňukať a hejtovať v krčme všetkých a všetko, alebo sa pozrieme pravde do očí a nastavíme pravidlá.

Finančníci dnes podnikajú v krajinách, kde sú pod auditmi a kontrolami. Dovolím si povedať, že finančné toky vo veľkých skupinách sú niekedy transparentnejšie než na okresnom úrade. A vlády? Striedajú sa ako huby po daždi a systémová korupcia sa nemení. V politike často nejde o nič iné než o koryto a kľúče od miešačky.

Záver: netransparentnosť je sestra korupcie. A problém často nie je investor. Problém je medzičlánok.

Vrátim sa k pointe: netransparentnosť je sestra korupcie. Nastavme transparentné pravidlá hry, čerpajme benefity, kontrolujme. Sprísnime, ale zjednodušme a precizujme stavebné zákony, zákon o účtovníctve, zákon o DPH a zákon o dani z príjmu FO a PO.

Mne sa skôr zdá, že transparentnosť neprekáža oligarchom, finančníkom alebo občanom. Prekáža zopár úradníkov – medzičlánkom, prisatých na verejné zdroje.

A v tom medzičlánku sa stráca strašne veľa peňazí. Úradníkovi sa na to často nepríde, podnikateľ to zahrnie do nákladov, a zaplatí to občan. A keď sa občan hnevá, medzičlánok vie, čo urobiť: ukáže na „zlého podnikateľa“. Lebo dymová clona je lacnejšia než transparentnosť.

Takže milí volení zástuzpcovia, pôlitici, vláda. Ak nechcete pomôcť, aspoň neprekážajte a choďte nabok. Mnohí z vás sú medzičlánkom a obyvatelia či podnikatelia neprežívajú v tomto štáte vďaka vám, ale napriek vám. Ak už si chcete tento korupčný systém s možnosťou parazitovania udržiavať pre vlastný blahobyt, aspoň neprekážajte. Nechajte erudovaných odborníkov, aby si pravidlá nastavili sami. Nechajte na pokoji občanov a podnikateľov. Necpite sa medzi racionálne zmýšľajúcich a kvalifikovaných zamestnancov a zamestnávateľov, z ktorých tento štát žije.

A všetkým politikom, ktorí neotravujú verejnosť populistickým ironizovaním, sarkazmom, hejtom a neustálym bojom s niekym, ale prinášajú diskusiu, riešenia, vediať prijať kompromis, len tak ďalej.

Mimochodom, oligarchovia vo vláde? Absurdita, ktorou som sa zaobral ešte v roku 2023