Založ si blog

Absurdná úvaha, ako dať tomuto štátu ešte šancu

Upozornenie! Obsah môže byť kontroverzný, šokujúci,  iracionálny. Pokúša sa dospieť k riešeniu, ako z tohto marazmu vyviesť štát skôr, než pomrú v chudobe a katastrofálnych verejných službách ďalšie dve generácie na odvrátiteľné úmrtia, v ktorých je tento štát v EÚ lídrom. Pred ďalším čítaním odložte akékoľvek predsudky, vedomosti, pocity, dojmy a iste aj oprávnené vulgárne adjektíva. Úvaha sa venuje kauzálnym súvislostiam a otázkam rozkrádania verejných zdrojov a ako z toho von. Situáciu demonštruje základná rovnica: Skutočné náklady štátu + korupcia verejných činiteľov = vyzbieraná suma verejných zdrojov. Kto je v tejto rovnici navyše a bez koho by boli náklady menšie? Úvaha zaberie asi 15-20 minút vášho času a za každý odôvodnený názor budem vďačný.

Zrod defektnej demokracie na Slovensku

Pre porozumenie záveru je nevyhnutné prečítať tento široký úvod. Ak disponuje čitateľ schopnosťou uvažovať nad názorom, s ktorým súhlasiť nemusí, sláva. Kritické myslenie je nevyhnutné. A to nás ako spoločnosť posúva ďalej. Dá sa logicky dôvodiť, ale aj invektívne bez myšlienok útočiť. Každý, na čo má.

V 1989 sme dali tomuto národu všetci spoločne šancu na lepší začiatok. Nezvládli sme to. Aby sme lepšie pochopili, čo sa stalo a čo sa stať môže, je potrebné povedať si na úvod zopár faktov.

Pri zániku socializmu a nastoleniu demokracie stálo množstvo intelektuálov, ktorí boli doslovne prevalcovaní podpriemernou vrstvou agresívne ambicióznych politikov a úradníkov, ktorí zacítili šancu vstúpiť do politiky a finančne zabezpečiť svoje rodiny minimálne do treťej generácie. Politika sa tak nestala privilégiom úspešných a vzdelaných ponúknuť svoje schopnosti verejnosti za účelom skvalitnenia štátu, ale naplnením túžob priemerných a podpriemerných, ktorí nedokázali uplatniť inde. Zistili, že prostý ľud sa im vie na ich papalášizmus nielen poskladať, ale ešte aj umožňuje vytvorenie akéhosi šedého medzipriestoru, kde sa korupcii mimoriadne darí.

(Pozn.: ak teraz začnete polemizovať o tom, že takí politici nie sú a všetkým politikom predsa nejde o prachy, ale o boj s korupciou o zvýšenie zamestnanosti, o blaho ľudu, tak je to dôkazom o (a) hraničiacej alebo rozvinutej mentálnej retardácii, alebo (b) o ospravedlniteľnej sladokorúžovej naivite, nevedomosti a neskúsenosti).

Na druhej strane spoločnosti, v pozadí popriemernej masy politikov stáli individualisti- podnikatelia, ktorí vstúpiť do politiky nikdy netúžili. Stáli však za mnohými štátnymi zákazkami, ktoré získali iba vtedy, ak splnili podmienky politikov. Tieto individuality vedeli hromadiť kapitál, z ktorého si politici chceli vždy ukrojiť. Boli to nielen podnikaví jednotlivci, ale aj detičky komunistov, ich spriaznené osoby, ktoré sa k nim pridali a vďaka svojmu vzdelaniu a intelektu vedeli v biznise plávať ako ryba vo vode. Jednoducho priznajme si, že defektná demokracia stvorila slovenských biznismenov, z ktorých sa neskôr vyprofilovali rôzne typy oligarchov. Z niektorých  sa stali finančníci, z iných developeri, z ďalších zase podnikatelia so zdravotnou starostlivosťou či producenti tradičných slovenských produktov. A mnohí ostali v úzadí v šedej zóne, neprehľadne obchodovali so štátom, bohatli prisatí na štátnom cecku potichu a bez zrakov verejnosti.

Vytvorenie korupčného podhubia

A keďže na jednej strane biznismeni túžili vytvárať zisk a politici si túžili z tohto zisku ukrojiť, biznismeni museli prijať pravidlá hry politkov, ak chceli zákazky získať. Slovenské defektné prostredie vytvorilo korupčné podhubie, ktoré žiaľ v rôznych formách trvá dodnes. Korupčné podhubie je akousi systémovou šedou vrstvou, kde politici, ich nominanti, spriaznení úradníci, priatelia a sympatizanti vytvárajú prospech pre seba a svojich blízkych,  na úkor všetkých ostatných.
Áno, do politiky vstúpili aj osoby a osobnosti so zdravo nastaveným morálnym kompasom, ale tí skôr či neskôr pochopili, že na toto žalúdok nemajú a buď ich agresívni kolegovia vypudili, alebo odišli sami.

Korupčná šedá zóna sa nachádza niekde medzi pracujúcimi občanmi a zdaňovanými formami, ktorí sa na chod štátu a jeho služieb skladajú a politikmi, ktorí o použití týchto peňazí rozhodujú. Inými slovami, cieľom politikov je, aby zo sumy, ktorú štát od obyvateľov a podnikateľov vyberie, ostalo v korupčnej šedej zóne čo najviac peňazí a zvyšok pokryl náklady na verejné služby, ktoré štát poskytuje občanom. Dôsledkom je žalostné zdravotníctvo, žalostný sociálny systém, predčasne umierajúci ľudia v žalostných podmienkach štátnych nemocní, ktoré sa ani po 30 rokov nestali prioritou ani jednej z vlád. Teda iba na papieri.

Korupcia ako bežná súčasť spoločnosti. Chceš niečo? Zaplať!

Ak chce niekto získať od štátu veľkú stavebnú zákazku, zabudnite na transparentnú súťaž. Zákazka je nastavená tak, aby ju vyhral vopred určený podnikateľ. Ak nie v 100 % prípadoch, tak v 99 % určite. Niežeby to bolo správne, ale podstatné je niečo iné. Každá takáto zákazka je predražená tak, aby vytvorila „finančný podiel“ pre politikov a ich chobotnicu, ktorý ostáva v korupčnej šedej zóne. Či už ide o stavbu diaľničného tunelu za stámilióny. Nie, nenakupujú sa tehly za dvojnásobnú cenu. Predraženie vzniká sofistikovane. Na zemných prácach, na odvoze stavebného odpadu, na inštalácii nepotrebných technológii a tzv. prácach naviac, spôsobených neočakávaným výskytom vopred neznámych okolností, alebo neúplnou projektovou dokumentáciou. A to je len jeden z mnohých príkladov.
Alebo staviate jeden či päť rodinných domov ako mikrodeveloper. Vždy sa stretnete s prieťahmi, s nefungujúcim úradom, s úradníkom, ktorý nedodržuje lehoty, dožaduje stanoviská iných úradov, na ktoré zo zákona nemá nárok. A iste ste pochopili, že je potrebná „odmena“a všetko je vyriešené (tu sa bavíme o stavebných úradoch, ktorými sú obce, ako aj okresných úradoch, príslušných vo vodoprávnom konaní a pod.). Národným športom v tomto nefungujúcom štáte je hľadanie „známych“ všade, kde sa dá. Na úrade, v nemocnici. Vybavovači skorumpovaných politikov a úradníkov vytvorili samostatnú formu podnikania a fungujú v podstate ako pokladníci skorumpovaných verejných činiteľov, ktorí majú na rôznych úrovniach neoficiálny cenník novodobého výpalného.

Celý systém tejto defektnej demokracie bol nastavený tak, aby umožňoval podpriemerným politikom a ich úradníkom:

a) minimálne sa prisať na mnohomiliónové štátne príspevky za úspech vo voľbách, ktoré lídri jednoosobových strán prepierajú cez náklady na chod politickej strany tak, aby nimi mohli disponovať na svoje osobné účely, okrem poslaneckých či ministerských platov a výhod pre svojich ľudí

b) ideálne umožniť ovládnuť všetky úrovne štátnej správy tak, aby bol vytvorený účinný korupčný systém, ktorý by títo politici ovládali a ktorý by umožňoval, aby korupčná chotnica na každej úrovni mala svoje chápadlá, živila systém lojálnych úradníkov, vedúcich úradov, vedúcich odborov, sekcií, ktorých život bytostne závisí na tom, kto bude pri moci a či sa im podarí udržať si dobre vynášajúce pracovné miesto (pretože ak si niekto myslel, že politici a úradníci majú veľa peňazí preto, lebo dobre zarábajú a nie preto, lebo kradnú, je idiot).

A kam spejeme dnes? Doťahujeme to v súčasnosti do dokonalosti. Nová éra ustiela etrémistom s veľkými papuľami, ktorí síce v živote nikdy nič nevytvorili, ale zato vedia povedať ľuďom to, čo chcú počuť. O rozvrátenom zdravotníctve, o sociálnej nespravodlivosti, o korupcii a neschopnosti. A či už sú to mafiáni, fašisti, depehačkari alebo komedianti, to je jedno. Aj oni vidia príležitosť, že sa prisajú na existujúci korupčný systém, ktorý doslovne vypaľuje občanov a podnikateľov. Chceš bizniz? Zaplať. Chceš povolenie? Zaplať. Chceš  podnikať v tej alebo inej oblasti? Zaplať. Chceš dosahovať zisk a meniť legislatívu? Zaplať!!! Ak nie ty, tak to využije niekto iný. Tak si vyber.

Vráťme sa k tým oligarchom

Mnohí na nich nemajú pekného slova. Vyštudované decká papalášskych kádrovaných rodičov dostali po Nežnej príležitosť a štarovaciu čiaru, ako nikto iný. Bez ručenia získali stámilióny na svoj biznis, ktorý úspešne rozvinuli a dnes sú významnými zamestnávateľmi. Tešia povesti úspešného developera či IT podnikateľa, ale pamätníci by vedeli tiež čo-to pripomenúť.
Morálny dlh voči spoločnosti však ostal, ako s hnevom pripomínajú občania.
V každom prípade, minulosť nezmeníme. Vieme zmeniť budúcnosť? Vieme sa cez niektoré veci preniesť, racionálne uvažovať a nastaviť pravidlá, ktoré raz a navždy zmenia tento štát k lepšiemu?

Všade sa hovorí, že stoja za viacerými štátnymi zákazkami. Finančníci, biznismeni. Pekne a ticho v pozadí. Podľa pravidiel, ktoré vytvorili politici. Aby sme si rozumeli, ten finančník či biznismen si svoj zisk dosiahne tak, či onak. Problémom je korupčné podhubie, ktoré udržujú politici. Vďaka tomu sa cena zákazky predražuje, z čoho nemajú prospech ani finančníci, ani biznismeni. To sú proste pravidlá hry, ktoré tu fungujú a politici sa snažia šikovne, niekedy menej šikovne predstierať, že proti tomuto systému bojujú. V skutočnosti bojujú len o to, kto bude na konci peňazovodu… Výsledkom je značné znepokojenie a znechutenie finančníkov a binismenov, pretože ak sa niečo prevalí, nesú zodpovednosť aj oni a ohrozujú niečo, čo od istého času cieľavedomo budovali. Už to nie sú tí istí žraloci, ako za Mečiara, ale skúsení bardi, rešpektujúci trhový mechanizmus, dbajúci o svoju povesť, rešpektujúci štátne opatrenia a štátne orgány, poskytujúci maximálnu súčinnosť štátnym orgánom a tužiaci zbaviť sa zovretia politikov, ktorí majú verejnú moc a vedia tak život biznismenom znepríjemnovať (rozumej vydierať prostredníctvom povolení, kontrol, zákazov). Dosiahli určitý spoločenský a majetkový status a nikdy predtým netúžili po pokojnom živote vo funkčnom demokratickom štáte bez korupcie tak, ako dnes.

Faktom je, že mnohí z týchto biznismenov museli v minulosti prijať prísne pravidlá hry, aby sa prispôsobili nielen podnikaniu na slovenskom trhu, ale najmä v zahraničí. Organizujú prísne a transparentné výberové konania na dodávku napr. služieb projektantov, stavebných prác, dodávateľov techniky, služieb manažmentu ľuských zdrojov, ale i na obsadenie jednotlivých pracovných pozícií. Vyberajú si najuznávanejších svetových HR manažérov, špičkové svetové architektonické a projekčné kancelárie a erudovaných projektantov či architektov so zvučnými menami. Spolupracujú s nadnárodnými stavebnými spoločnosťami a dodávateľmi IT techniky pre svoje projekty vo výrobnej sfére, zdravotníctve, poľnohospodárskej výrobe. Ako je možné, že pre nich pracujú tí najlepší? Lebo ich vedia zaplatiť. Súčasne majú nastavené tie najpríspejšie podmienky a pravidlá hry. Podozrenie? Letíš na ulicu! Škoda? Žaloba na krku! Nikto si nedovolí úmyselne ani jednu pochybnú myšlienku. Napriek špičkovým technológiám, napriek drahým projektantom či napriek nadnárodnej stavebnej firme sú ich stavby lacnejšie, ako tie štátne. Navyše včas dokončené, s minimálnym množstvom zlyhaní. A ešte dokážu svojim vlastníkom vytvoriť zisk. Oni dokážu, štát nie. Tu niečo nie je v poriadku.

Štát má proti súkromnému sektoru dvojnásobné množstvo zamestnancov, obrovské množstvo peňazí, meter štvorcový stavby stojí o 30-50% viac, než oligarchu. Termíny štátnych zákazok sa nestíhajú, štát podpisuje nevýhodné zmluvy, slovenský rozpočet (a teda občan!) prichádza o ohromné množstvo peňazí kvôli chybám, za ktoré nenesie nikto zodpovednosť. Nikto nie je prepustený. Nikto nesedí v base. Nikto neplatí škody. Lebo všetci mali dobrý úmysel, ale dopadlo to ako vždy.

Trpezlivosť. Blížime sa k záveru úvahy

Neustále počúvam, že za mnohými štátnymi zákazkami sú finančníci, „žraloci“, alebo rôzni iní slovenskí biznismeni.
Ak je tomu tak (a ja to vôbec nespochybňujem), potom si kladiem otázku, prečo dokážu títo finančníci spĺňať tie najprísnejšie kritériá na efektívnosť, hospodárnosť účelnosť a účelovosť využitia svojich vlastných finančných prosriedkov?
Prečo dokážu zamestnávať najlepších z najlepších, spĺňať naprísnejšie zákonné a kvalitatívne normy a ešte tvoriť zisk? Prečo dokážu implementovať najmodernejšie technológie a štát má množstvo výhovoriek, prečo to nedokáže?
A to pri ako svojich vlastných, tak aj pri štátnych projektoch, kde sú údajne v pozadí?

A prečo sa toto nedarí vládam, ktoré sa tu striedajú každé 4 roky, rozdávajú trafiky podpriemerným a nekvalifkovaným kamarátom? Prečo nakupujú predražené tovary a služby? Prečo nevedia dokončiť stavbu nemocníc? Prečo za zlyhanie nikto nie je potrestaný a zlyhania sa opakujú ako na páse?

Odpoveďou je, že finančníkom sa darí dosahovať úspech nie vďaka politikom, ale napriek politikom. Oni by totiž svoj zisk dosiahli vždy. Napríklad nemocnica Bory. Stojí za ňou finančná skupina Penta. Teda jeden z jej partnerov. Ako je možné, že tá nemocnica stojí, je nabitá najmodernejšou technológiou, má kvalitný manažment a stála zlomok z toho, čo plánuje na Rázsochy minúť štát? Ako je možné, že Rázsochy za desiatky rokov ešte nestoja a nikto za to nenesie zodpovednosť? Ako je možné, že dokáže ponúknuť výhodnejšie platové podmienky? Ako je možné, že dokáže poskytovať zdravotnú starostlivosť za tých istých podmienok, ako  štát? A ešte dokáže akcionár vytvoriť zisk. Ak má mať človek kvalitnú zdravotnú starostlivosť, je mi jedno, či mi ju za tých istých podmienok poskytne nemocnica, ktorú vlastní štát, alebo Penta. Ako je možné, že J & T dokážu spolu s PPF rozbehnúť tretí jadrový reaktor a pripravovať štvrtý? Ako je možné, že realitné divízie finančníkov (JT-RE, PENTA-RE, HB REAVIS a pod-) dokážu stavať rýchlo, s kvalitnými dodávateľmi, lacnejšie ako štát? Ako využiť potenciál slovenských biznismenov, nech už sú akokoľvek za svoju minulosť kontroverzne vnímaní, v prospech toho, aby sa tento štát zbavil politických parazitov a aby všetky procesy boli transparentné, hodnota za peniaze starostlivo posudzovná a aby štátne inštutúcie viedli kvalifikované, dobre ohodnotené ľudské zdroje?

Odpoveďou je známe „Corporate Social Responsibility“

Áno. Spoločenská zodpovednosť. Mnohí z finančníkov sú vo veku, kedy majú úplne iné hodnoty, ako pred 30 rokmi. Striktne dodržiavajú pravidlá hry, aby neohrozili svoje pozície. Zamestnávajú desiatky tisíc zamestnancov a úspešne zrealizovali stovky projektov. Majú funkčných desiatky, stovky a možno aj tisíce firiem, ktoré platia dane. Iste nemajú svätožiaru a využívajú optimalizáciu nákladov, ako všetci ostatní. Ale keďže vedia, že sa na nich štát neustále pozerá a zasiahne pri akomkoľvek zaváhaní, ako aj to, že spoločnosť negatívne vníma každý kontroverzný krok, dávajú si veľký pozor a nejdu do pozícií, ktoré by ich ohrozovali.

Mnohí na Slovensku stále žijú. Majú tu svoje rodiny. Majú toľko prostriedkov, že by si mohli kúpiť vlastný ostrov, alebo si jednoducho zabezpečiť pohodlný anonymný život v akomkoľvek inom štáte, v ktorom už teraz majú svoje nehnuteľnosti. Ich deti študujú na prestížnych školách a vnímajú stav a vyspelosť spoločnosti v iných štátoch, ako aj na Slovensku. Deti finančníkov vedia, ako má vyzerať moderná spoločnosť a vedia to aj ich rodičia, ktorí v očiach svojich detí nechcú vidieť sklamanie. A ak máme čo i len štipku rozumu, zamyslíme sa. Ak má totiž Slovensko byť reálne v dohľadnom čase modernou a úspešnou ekonomikou, je potrebné odstrániť korupčné podhubie, ktoré tu existuje len vďaka politikom – novým, alebo kariérnym (opozeraným).

Preto základným princípom úspechu je, ak v politike nebudú tí, ktorí sú tam dnes. Iba vtedy dokážeme vykynožiť korupčné podhubie. A ak sa nepodarí podpriemerných kariéristov z politiky eliminovať úplne, tak nech je časť z nich v koalícii s niekym, kto bude garantom transparentnosti a dodržiavania prísnych pravidiel a kto nebude závislý na príjmoch z politického pôsobenia. Pretože všetky politické omyly-pokusy počas uplynulých 30 rokov majú spoločného menovateľa. Politikov. Vďaka nim sa v spleti defektného systému strácajú desiatky percent verejných zdrojov a ocitajú sa vo vreckách politikov a ich spriaznencov. A to sú miliardy. Vďaka nim nefungujú úrady, vďaka ich nekvalifikovaným nomináciám nedosahujeme dobré výsledky, negarantujeme právne istoty, nedoržiavame lehoty a ani rozpočty. Vďaka politikom počúvame, ktorá neznáma firma je za akou zákazkou, kto čelí podozreniam.

Ako Slovensko vytiahnuť z marazmu

J & T, HB REAVIS, ale aj iné významné spoločnosti, ktoré dlhoročne pôsobia na Slovenskom trhu by mali spojiť svoje sily a s odvolaním sa na spoločenskú zodpovednosť ponúknuť štátu riešenie. Majú na to prostriedky, kapacity, znalosti. Vďaka tomuto štátu vytvorili majetok a stali sa z nich úspešní podnikatelia, ktorí však nezanikli, neodišli a dokázali vytvoriť ešte viac. Majú istý morálny dlh voči spoločnosti a mohli by ho vo veľmi krátnej dobe splatiť. Musia však sami chcieť. To sa môže stať za predpokladu, že nebudeme natoľko sprostí, že im to znechutíme. Pretože mnohí, nielen finančníci, do politiky ísť nechcú práve vďaka tomu, že si vedia na svoj pohodlný život pohodlne zarobiť vďaka svojej vysokej kvalifikácii. Nemajú dôvod vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a čeliť osobným útokom agresívnych a skorumpovaných populistov- politikov a ich nevzdelaných a mentálne nevyzretých priaznivcov. Kvalifikovaný človek pre politikov predstavuje reálnu hrozbu, že ich odstaví od tučného peňazovodu štátnych príspevkov a korupčného podhubia.

Vyššie opísané skutočnosti vedú k nasledovnej úvahe: 

Podnikatelia (finančníci, developeri, producenti, vývojári, vedci a iní, ktorí na Slovensku stabilne pôsobia, zamestnávajú desiatky tisíc ľudí, ale i výrobné spoločnosti vlastnené zahraničným kapitálom) vedia, čo je efektívne a hospodárne podnikanie. Majú dostatok príjmov a kapitálovo silné a rodinné  zázemie na to, aby ho riskovali pre hlúposti. Toto však súčasne môže byť dôvodom na to, aby nevyvíjali žiadnu spoločensky prospešnú aktivitu a nevystavovali svoj biznis hrozbe a seba diskomfortu. Je potrebné dosiahnuť opak a zapojiť ich v mene spoločenskej zodpovednosti a morálneho dlhu k obyvateľom do projektu, ktorý vytvorí reálne kroky na vyvedenie Slovenska z periférie defektnej demokracie, štátu, rozkrádajúceho vlastné zdroje a trpiaceho samodeštrukčnými sklonmi.

Do politiky by vstupovať rozhodne nemali, ale mali by transparentne stáť za vytvorením akéhosi politického hnutia s otvorenými, tvrdými a transparentnými pravidlami fungovania, aké tu ešte neboli a zbaviť spoločnosť tzv. politikov, ktorí nám ponúkajú svoju neschopnosť, nízku kvalifikáciu, žiadnu prax a skúsenosti, nízku morálnu integritu.

Hnutie by malo mať pod verejnou kontrolou kreované pracovné skupiny s konkrétnymi úlohami pre každú oblasť – hospodársku, finančnú, sociálnu, zdravotnú, súdnu, obrannú, policajnú či environmentálnu atď. Pre každú oblasť by mal byť stanovený okruh kvalifikovaných osôb, ktoré by sa podieľali na urgentnom spracovaní riešení a výstupov v podobe rezortného plánu, ktoré budú predmetom implementácie v prípade získania výkonnej moci. Hnutie má vytvoriť priestor pre transparentné zapojenie sa tých najlepších z najlepších!

Každý rezortný plán by bol recenzovaný odbornou verejnosťou bez ohľadu na politické preferencie. Akademická pôda a súkromný sektor ponúkajú dostatok kvalifikovných ľudí, ktorým záleží na osude tohto štátu a mienia prispieť k zmysluplnej činnosti, ktorá má cieľ a aj reálny výstup. Okruh recenzentov je možné rozšíriť i o študentov vyšších ročníkov s excelentným prospechom. Veď ide najmä o ich budúcnosť. Výstupy by mali byť prístupné nielen odbornej verejnosti, ale aj tým subjektom mimovládnemu sektoru, ktoré sa aktívne zapájajú do tématiky ľudských práv, právnych predpisov, riešia ekonomické témy, témy týkajpce sa verejného obstarávania, zdravotníctva a pod.

Z takýchto pracovných skupín by mali vzísť lídri, budúci nositelia zodpovednosti za implementáciu – ministri rezortov, štátni tajomníci, riaditelia sekcií, odborov. Nominácie by nemali byť robené podľa toho, kto je koho kamarát, kto najviac hulákal a kto sa pripútal reťazou o strom, ale podľa kvalifikácie, t. z. dosiahnutého vzdelania, referencií z praxe a osobných kompetencií, preukazujúcich podľa doterajších úspechov vhodnosť nominanta. Činnosť takéhoto odborníka bude podliehať neustálej verejnej kontrole a jeho rozhodnutia bude posudzovať pracovný skupina, ktorá rezortný plán a operatívne opatrenia kreovala. Je nevyhnutné už vopred predstaviť návrh legislatívy, ktorá bude tieto princíopy garantovať.

Každý člen pracovnej skupiny by mal byť za svoju činnosť honorovaný. Pre podnikateľov by nemal byť problém vytvoriť rozpočet na činnosť takýchto pracovných skupín. Experti sú živitelia rodín a je potrebné kompenzovať stratu ich príjmu z predchádzajúcej zárobkovej činnosti.

Transparentnosť a otvorené dáta musia byť prioritou. Utajovanie, úmyselné nezverejňovanie je živnou pôdou pre korupciu. Verejné zdroje musia byť pod verejnou kontrolou a kto nemá čo tajiť, nemá čo skrývať. K tomu musí byť vytvorená účinná legislatíva, k vytvoreniu ktorej sa tímy zaviažu.

Kvalifikovaný ľudský zdroj musí byť v štátnej funkcii dostatočne ohodnotený. Pochopme, že príjem špičkových odborníkov je bežne  10-15 tisíc EUR + bonusy za úspešné zvládnutie projektov mesačne bez akéhokoľvek rizika, že budú musieť čeliť osobným útokom zo strany podpriemerného poslanca či člena vlády, ideálne nejakého hlupáka s kúpeným diplomom bez praxe.
Vzdajme sa závisti a pochopme, že ak má niekto riadiť 1000 ľudí a miliardový rozpočet, tak za to musí byť adekvátne ohodnotený. Je vecou spoločenskej dohody, či mu bude mzdu transparentne dorovnávať hnutie na základe zákona, ktorý bude bezodkladne prijatý a bude verejnosti poskytovať maximálny rozsah kontroly, alebo sa zmenia platové náležitosti členov vlády – ministrov a mzda bude navýšená tak, aby si štát zaplatil kvallitný ľudský zdroj rovnako, ako si ho zaplatí súkromný sektor.
(Samozrejme, ďalšia možnosť je dohodiť trafiku nekvalifikovanému kámošovi, lebo má dobré srdce a dôveruje mu predseda…Máme s tým vyše 30 ročné skúsenosti, krachujúce zdravotníctvo, chudobné mladé rodiny a dôchodcov, nezvládnutú zonáciu, nefungujúci systém podpory prvovýroby atď… )

Ak dokáže súkromný sektor postaviť nemocnicu a zarábať na zdravotníctve, tak to dokáže aj pre štát. A bez politikov. Veď ak platí, že v pozadí sú finančné skupiny, tak tam jednoducho budú stále. Ale ten RTG nebude stáť 2 milióny, za čo ho kupuje štát, ale len milión, za čo ho kupuje Penta. A systém nemusí živiť skorumpovaných politikov, ktorí predražujú výdavky štátu nielen kvôli korupcii, ale aj kvôli neschopnosti. Veď drvivá väčšina z nich nikdy nepodnikala, neriadila ani jednoosobovú s.r.o. Ale chcú rozhodovať o miliardách.

Transparentná legislatíva a transparentné financovanie je základ pre fungovanie na každej úrovni verejnej správy. Jednoducho štát musí obstarávať kvalitne, transparentne, efektívne hospodárne. Musí dodržiavať lehoty. Žiadne výhovorky. Pre štát musia pracovať tí najlepší. Do štátej služby sa nesmie ísť oddychovať, zašívať, ani „upratať“ neschopných kamarátov. Ak tak zamestnanec nevykoná, okamžite s ním bude skončený pracovný pomer. Je preto dôležité stanoviť jasné pravidlá, učiniť ich transparentnými, dať verejnosti kontrolu a možnosť vidieť a kritizovať všetky procesy tak, aby nikto nemohol spochybniť činnosť žiadne úradníka či člena vlády.

Sprísniť zákon o štátnej službe, trestný zákon. Ak je raz úradník či minister dobre zaplatený a sú vytvorené prísne pravidlá, ktoré musí rešpektovať, nič okrem klientelistického a korupčného správania nie je dôvodom, aby sa od pravidiel odchýlil. A ak tak učiní, musí čeliť Trestnému zákonu. Zamestnanec musí byť nielen postihovaný, ale dostatočne motivovaný k tomu, aby nekonal nezákonne.
V súčasnosti je právna norma tak vágna, že napriek tisíckam nezákonných konaní niet ani jedného odsúdeného úradníka.

Výsledkom hnutia musí byť verejná zmluva s občanmi, ktorej ustanoveniami budú výsledné tézy pracovných skupín, ktoré budú súčasne obsahom koaličnej zmluvy a implementačnou stratégiou jednotlivých ministerstiev.

Na konci dňa a pred voľbami bude teda transparentne a exaktne jasné, kto a čo bude od prvého dňa vo výkonnej funkcii robiť, kto na to bude dozerať, akú bude mať zodpovednosť a aká bude výška jeho ohodnotenia. A najmä aké dôsledky a zmeny k lepšiemu z toho plynú pre občana.

Verejnosť už nebude otravovaná tlačovkami a rozhovormi s podpriemernými neschopnými indivíduami, ktoré tajnostkársky pred očami verejnosti špekulujú a kšeftujú s miestami na kandidátke, bez škrupúľ si verejne dojednávajú zvoliteľné fleky a funkcie. Nepreberajú za nič zodpovednosť, argumentujú neexistujúcimi pravidlami či utajovanými analýzami, nerešpektujú vlastné kontrolné útvary hodnoty za peniaze. A k tomu všetkému posilňujú extrémistické zoskupenia, ktorých členovia ešte nedávno hádzali dlažobné kocky do davu, pľuli na ľudí iného etnika a dnes si s nimi „demokratické“ strany podávajú ruky a dojednávajú spoluprácu. Občania majú právo zbaviť sa vplyvu tých, ktorí už šancu mali a zanechali po sebe okrem rozvráteného zdravotníctva, chudoby a prazdnej kasy len svojich kámošov s plnými vreckami peňazí.

Vytriezvenie

Pripúšťam značnú infantilnosť takejto úvahy – pokusu, ako nastaviť prísne pravidlá, ako sústrediť a zaplatiť tých najlepších, ako raz a navždy od počiatku nastaviť legislatívu tak, aby existovala hmotná a trestnoprávna zodpovednosť, transparentnosť, verejná kontrola. Aby sa činnosť finančných skupín stransparentnila, aby vyšli do popredia, boli viazaní pravidlami.
Stratégia má všetky predpoklady, ako by pod kreovanými prísnymi pravidlami a historicky prvou kontrolou verejnosti Slovensko raz a navždy vykročilo úspešnou nohou vpred a zanechalo za sebou pach socializmu a spoločenský úpadok.

O jej úspešnosti tejto úvahy nepochybujem preto, že by ju menované korporátne zoskupenia nezvládli, ale preto, lebo tento národ úspešným nič neodpustí, udusí sa v závisti a nedokáže sa zbaviť socialistického premýšľania, ktoré bráni kriticky premýšľať, tvoriť logické úsudky, chápať procesy a rozhodovať sa racionálne. Obávam sa, že rovnako, ako po minulé voľby, zvíťazí ten, kto uvarí najlepší guláš,  naplní lacno žalúdok voliča, upečie šťavnatú klobásu a zapchá ňou hulákajúcemu nespokojnému voličovi ústa.

Bolo by zázrakom, keby niekto dokázal schopných zmobilizovať, v priebehu pár mesiacov spracovať konkrétne opatrenia a ponúknuť spoločnosti jediné racionálne riešenie, založené na transparentnosti, verejnej kontrole prísnych pravidlách a najmä kvalite ľudských zdrojov. A následne sa usilovali o registráciu získaním minimálne 10.000 podpisov.
Ale väčším zázrakom by bolo, keby finančníci a biznismeni pocítili spoločenskú zodpovednosť a túto výzvu prijali. Nie niekde v pozadí politickej strany, ale transparentne, pod verejnou kontrolou, tvárou k spoločnosti a úprimnosťou svojho konania.

Pretože inak sa budeme topiť ďalšie 4 roky s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou v ešte väčšom dezolátnom marazme, v akom sa topíme už dnes. 

 

(Upozornenie. Konštatácie vyššie sú úvahou. Môžu sa zhodovať s realitou, ale nemusia. Záver si na základe vlastných poznatkov musí vytvoriť sám čitateľ.)

 

Svätci Korčok a Pellegrini

24.03.2024

Pošle Korčok slovenských vojakov na Ukrajinu? Amnestuje Pellegrini spriaznené a blízke osoby ako kedysi Mečiar a Kováč?

2. pilier: Ako sme sa mohli mať, ale nemáme

18.03.2024

Malo to byť veľkolepé, dopadlo to ako vždy. Namiesto sľubov sa miliardy eur presunuli do rúk špekulantov.

Aké práva majú deti v rakúskej nemocnici

04.03.2024

Nepochybujem, že sme čiernou dierou Európy. Akýmsi totalitným skanzenom, kde ľudské práva a právne istoty mnohokrát existujú len na papieri.

Kirjat Šmona / Izrael / Libanon /

Izrael čelí rozsiahlemu iránskemu útoku. Teherán útočí dronmi a raketami, Netanjahu sľúbil odpoveď

13.04.2024 22:23, aktualizované: 23:47

Izrael ohlásil uzavretie svojho vzdušného priestoru, USA židovskému štátu vyjadrili plnú podporu.

NEPOUZ, letisko, lietadlo, cestovanie

Jordánsko sa rozhodlo dočasne uzavrieť svoj vzdušný priestor pre všetky lietadlá

13.04.2024 22:20

Opatrenie prichádza v čase očakávaného odvetného útoku Iránu na Izrael.

polícia páska

V Prešove do osemmetrovej šachty spadol človek, vytiahli ho

13.04.2024 21:47

Osoba sa nachádzala v ťažko prístupnej šachte hlbokej až osem metrov.

Orenburg

Hladina rieky Ural v Orenburgu dosiahla historický rekord. Pod vodou je viac ako 3 500 domov

13.04.2024 21:08

Podľa úradov bolo za posledných 24 hodín zaplavených ďalších vyše 800 domov a 2600 súkromných pozemkov.

clovek

Iba človek. Jeden z milióna. Netvrdí, že má patent na pravdu. Je človek z mäsa a kostí a robí chyby, mýli sa. Pomenuje to čo vidí a čo si myslí. Oslovuje tých, ktorí odmietajú násilie a preferujú konštruktívnu diskusiu. Váži a rešpektuje človeka, bez ohľadu na farbu, výšku, akúkoľvek príslušnosť. Ak niekoho kritizuje, neznamená to, že si ho neváži alebo nemá rád. Napíše, čo momentálne cíti a vôbec netvrdí, že nezmení názor pod ťarchou argumentov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 379220x
Priemerná čítanosť článkov: 3646x

Autor blogu

Kategórie