Človek.

Farizeli, populisti, podvodníci, užitoční idioti sú v každej politickej strane, či hnutí. Hoci všade nájdeme osoby a osobnosti, ktoré môžeme zaradiť do skupiny s hodnotovým myslením, morálnou integritou, vyššou kvalifikáciou a intelektuálnym myslením, sú v drvivej menšine a na stranu prakticky nemajú žiadny vplyv. 

Raz je Heger zbabelec, potom zase hrdina, skrytý za sukňou Ursuly der Leyen. Prokurátor a politik Lipšic komentuje súdne rozhodnutia, „dozoruje“ svojich bývalých klientov, ktorých zastupuje jeho bývalý obchodný partner, ale generálny prokurátor Žilinka by sa ich mal zdržať a karhá podriadeného, aby mlčal. Súdy sú raz dobré, lebo rozhodnú pre „našich“, vzápatí skorumpované, pretože nerozhodli podľa „našich“ predstáv. Mŕtvi na Ukrajine sú zneužívaní na získavanie politických bodov prostredníctvom výziev Ficovi a Pellerginimu a tí sú zase pokarhaní novou generáciou moralizujúcich politikov, že Svidník nie je Buča. Nuž nie je. Vojna je strašná vec a ak pri nej zomierajú ľudia, je to o to strašnejšie. Konáme správne, ak ľuďom, utekajúcim do bezpečia pomáhame.
Rovnako je strašné neposkytovanie dostatočnej zdravotnej starostlivosti, neposkytovanie liečby, nedostatočná diagnostika, v dôsledku čoho zomrú ročne na Slovensku desiatky tisíce ľudí. Čo všetko robíme preto, aby nezomierali? Kde sú tie statusy, keď mamičky zbierajú vrchnáčiky a prosia o pomoc pre záchranu svojho dieťaťa? Keď príbuzní organizujú zbierky na liečbu, pretože štát sa na nich vykašľal? Kde je tá flexibilita, výjazdy ministrov, fotečky s postihnutými, pri ktorých sa desiatky miliónov mihajú zo dňa na deň, že sa im nestačia ľudia vyhýbať? Kde je to Hegerovo hrdinstvo? Toto nie je moderné tak, ako vycapiť si na profilovku farby iného štátu. Teraz tu máme predsa tému vojna a nebudeme sa predsa baviť o desiatkach tisíc ľudí, ktoré nám tu zomierajú pod nosom. 

Ale chápem. Tisícky mŕtvych Slovákov sa nedožili toho, aby nimi volení zástupcovia niečo s tým zdravotníctvom urobili. Pretože milióny, ktoré Fico rozkradol, sa nedajú zohnať zo dňa na deň. Tak nech odpočívajú v pokoji a nech ich príbuzní spomínajú s chápajúcim vedomím, že v prípade pomoci ľuďom, utekajúcim pred vojnou sa to dá a ak by to náhodou nechápali, tak im nimi zvolení politici vysvetlia, že mŕtvy človek v dôsledku vojny má prednosť pred mŕtvym človekom v dôsledku neposkytnutia dostatočnej pomoci a že ak sa jedná o pomoc ľuďom, unikajúcim z vojnou postihnutého štátu, čo všetci solidárne chápeme a pomáhame, tak sa dá leniť legislatíva, udeľovať výnimky, nájdu sa stámilióny až miliardy. Že sme na prvých priečkach v rebríčku krajín, kde ľudia zomierajú na odvrátiteľné úmrtia, sme si predsa už zvykli.
(Opäť musím opakovane a špeciálne pre sprostých, ktorí si nedokážu zapamätať to, čo pred 20 sekundami čítali uviesť, že je správne, že na peniaze pri záchrane ľudského života nehľadíme a že našim susedom pomáhame. Pomoc iným však neznamená zákaz pomoci sebe a zákaz na to poukazovať.)

Jedni, aj druhí, ste pokrytci a farizeli. Populisti ako Orbán, demagógovia ako Putin, máte skreslené videnie seba aj sveta ako Biden. Každý vidí len tých mŕtvych, ktorých chce. Ani smrť nevinných ľudí vás nevie prinútiť ťahať za jeden povraz. Všetci sa trasiete za jedno úbohé potľapkanie po pleci od „lídra“ iného štátu, pretože vaše sebavedomie a čestné úmysly dosiahuje záporných hodnôt. Čudujem sa, že pri toľkej túžbe získať pozornosť sveta (lebo babky demokratky už nie sú moderné) nenavrhnete nejakú bizardnosť. Napríklad prvú líniu zostavenú zo slovenských detí, odôvodnenú veľkodušnými slovami o tom, ako ide Slovensko príkladom.

Rozhadzujete ručičkami a moralizujete. Opozícia a koalícia sa predbiehajú v nezmysloch. Súdna mapa ostala visieť na stene Kolíkovej, daňová a odvodová reforma sa mení v Matovičovej kancelárii na deformu a zužuje sa na boj so živnostníkmi a mikro, malými podnikateľmi, ktorých Matovič považuje za chamraď a daňových podvodníkov (poznáme tie triky, účtovníctvo na povale babky, biely kôň na daňovej kontrole, všakže). Aj ľudia so vzdelaním sú blbci a mali by diplom vrátiť. Všímate si, ako „minister financií“ bojuje s daňovými podvodníkmi? S ľuďmi bez vzdelania alebo podvodne získaným vzdelaním? Tiež sa vám zdá zaujímavé, že to tvrdí práve Matovič?

Volanie po demokratickom a transparentnom obsadzovaní funkcií, po ktorom kedysi volali mimovládne organizácie a demokratické a samozrejme aj nezávislé či nestranné médiá stíchlo a na ministerstvách a úradoch sa robia také čistky, že ešte aj Putin má z toho komplex menejcennosti. Veta: „Tak ako pán kolega, doručíte výpoveď, alebo si budeme robiť problémy?“ na Slovensku celkom zľudovela.

Zo stratégie výstavby štátnych nájomných bytov sa vykluk celkom neočakávane Kollárov biznis so štátnymi miliardami, ktoré si vláda dohaduje za netransparentných podmienok, pretože detaily sú utajované. Aby toho nebolo dosť, verejné obstarávania, milióny za právne zastúpenie, ďalšie za marketingové poradenstvo, no čo si budeme hovoriť. Chodníčky sú vyšľapané, tak čo budeme meniť zabehnutý systém. Slováci sú spokojní, za svojich idolov bojujú do posledného dychu. Hejtujú sa na sociálnych sieťach. Užitoční idioti pre politikov.

Zdravotníctvo evidentne považuje zdravie človeka a ošetrujúci personál za niečo sekundárne, pretože vždy je všetko prednejšie. Ako keby na ministerstve nepracovali tisícky ľudí a všetko musel riešiť dám minister, ktorý vraj prepočívata (pardón, chcel som napísať prepočítava), z čoho by bol lepší biznis- či Rázsochy postaviť v budúcom tisícročí, ale urobiť deal s Pentou.

A komunálne voľby sa nám blížia. Budú skvelým tréningom a generálkou na tie parlamentné. Máme jedinečnú možnosť voliť rozumom. Preferovať nie cirkusantov a šašov, ani veľkohubých populistov, ale pokorných a čestných ľudí, za ktorými vidieť výsledky práce. Tých, ktorí hovoria pokojným hlasom a trpezlivo vysvetľujú. Ktorí preukážu svoj úspechy a hovoria o nich. Ale pozor! Úspech človeka sa prejavuje na tom, čo dosiahol vďaka svojej duševnej alebo fyzickej práci. Čo má pôvod v jeho práci a nie v práci iných. Nie to, pri čom sa len odfotí. Pretože tento štát sa rúti do nedôstojného konca, kde nesvojprávni voliči volia nesvojprávnych zástupcov a štát sa mení na cirkusový sociálny experiment, ktorý zabáva svet.