Človek.

Áno, hrá sa o charakter štátu. Vyšetrovatelia NAKA, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), Špecializovaný trestný súd (ŠTS). Uzavretý kruh, ktorý drží v rukách veľkú moc. A kto tomuto kruhu vládne, ten ovláda celý štát. A stačí jedna pochybnosť a viera v právny štát sa rozplynie.

Ako si to predstavujeme?

Najlepší z najlepších. Elitní vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Nezávislí, transparentní. Zvažujú a vykonávajú  všetky dôkazy. Nielen tie, ktoré svedčia v neprospech, ale aj tie ktoré svedčia v prospech obvineného. Profesionálne a bez emócii, prísne v súlade s právom a najmä s demokratickým pravidlom, že až do právoplatného rozhodnutia je osoba nevinná. Ak existuje podozrenie, má byť citlivo, dôkladne, s rešpektom k ľudskej dôstojnosti preverené. Právne istoty sú aj o legitímnom očakávaní, že ak sa niekto niečoho dopustil, bude čeliť spravodlivému procesu, na konci ktorého bude buď nepreukázanie viny, alebo jej preukázanie.
Účelom trestného konania nesmie byť boj s konkrétnou osobou (nech si o nej myslíme čokoľvek), ale boj za občana štátu, za charakter štátu, za princípy, ktoré ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy. Štát a jeho orgány musia svojim postupom ubezpečovať, že zákon bude naplnený, ak budeme, alebo nebudeme konať to, čo zákon od nás vyžaduje. Štátne orgány nás musia svojim konaním ubezpečovať, že ak niekto bude konať proti nám (jednotlivcovi, ale aj spoločnosti) nezákonne, štát nás ochráni.
Súčasne chceme veriť, že s každým bude štát konať spravodlivo a ľudsky. Ak sa teda štát riadi princípmi d, že do ľudských práv sa musí zasahovať iba výnimočne a v nevyhnutnej miere, potom tak musia tí, ktorí sú elitou a majú v rukách verejnú moc, konať. Prísne podľa zákona. Je to ale skutočne naozaj tak? Skutočne sú dodržiavané práva obvinených? Sme demokraciou, kde sa ľudské práva rešpektujú? 

Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj EĽSP niekoľkokrát rozhodli a odôvodnili, že nie je. Preto existujú pochybnosti a nikto iný, ako NAKA, ÚŠP a ŠTS tieto pochybnosti nemôžu rozptýliť. Ako? Dodržiavaním princípov právneho štátu. Tolerancia nezákonného postupu orgánov verejnej moci je zarážajúca. Ak si uvedomíme, že prípravné konanie je neverejné a teda obsah uznesenia vyšetrovateľa, prokurátora, zápisnice z výsluchu svedkov alebo obvinených je predmetom tajomstva a na Slovensku sú ešte aj fotokópie zo spisu zverejňované médiami skôr, ako sú doručené obhajcom obvinených, akú dôveru požíva verejná moc na Slovensku? 

Vyšetrovateľ NAKA je v nezávideniahodnej situácii. Nie je bezemočný stroj. Vníma, čo od neho nadriadení, politici, časť spoločnosti očakáva. Ak by mal byť neovplyvniteľný, musel by byť izolovaný od akýchkoľvek podnetov a preukázateľne by tieto podnety nemohol vnímať. A to veru nie je a vníma. Samozrejme, vypočujeme si frázy typu: “vyšetrovateľ koná nezávisle” a podobné floskuly.
Nuž nie je nezávisle, ako nezávisle. Do činnosti vyšetrovateľa a smerovanie, akým vedie vyšetrovanie, vstupuje mnoho faktorov. Je motivovaný vlastným kariérnym rastom, ale aj obavou pred zlyhaním a reakciou verejnosti, nadriadených, politikov. Pracuje pod tlakom a vníma tiež internetové statusy svojich nadriadených. Prezidenta PPZ či ministra vnútra. Súčasne vníma postoje dozorujúceho prokurátora a väčšinou sa s nimi stotožní. Veď kto by si v dnešnej dobe chcel narobiť nepríjemnosti. Aby ho v prípade nekonania  podľa predstav politikov niekto označil za “nášho človeka”? To by tak bolo. Práca verejných činiteľov na exponovaných prípadoch je preto nezávideniahodná a my, ako verejnosť sa pokúsme dodržať zásadu nekomentovať prácu vyšetrovateľa, alebo prokurátora, pokiaľ nedisponujeme dostatočnými podkladmi, aby sme vedeli posúdiť obsah spisu a nemáme na posúdenie kvalifikáciu. A ďalšia zásada, negeneralizujme. Za konkrétnym úkonom je jednotlivec. Biľag sa zvezie na inštitúciu, pre ktorú pracuje, ale zodpovednosť nesie v konečnom dôsledku sám.

Pokiaľ sa jedna o politicky exponované osoby, je potrebné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o ovplyvňovaní vyšetrovania.
Páni Fico a Kaliňák boli obvinení o.i., že zneužili svoje funkcie, získavali údaje o podozrivých páchateľov trestnej činnosti, ktorí boli súčasne verejnými činiteľmi a oboznámili o týchto zisteniach verejnosť. Dnes o tom svedčia tí, ktorí im tieto podklady zabezpečovali, zneužívajúc svoju funkciu.
Konali zákonne? Mali v pôsobnosti na základe zákona právomoc takéto informácie získavať? Súviseli získavané informácie s výkonom verejnej funkcie pánov Matoviča alebo Kisku? Išlo o verejný záujem publikovať zistenia, že sú páni Kiska a Matovič podozriví zo spáchania daňového podvodu? Ako tento verejný záujem páni Fico a Kaliňák odôvodnia? Toto sú otázky, ktorými sa bude musieť vysporiadať vyšetrovateľ NAKA, ako aj prokurátor ÚŠP a budú musieť odôvodniť, čo konkrétne svedčí v prospech obvinených a čo v ich neprospech. Keďže ide o charakter štátu a dôveru v orgány činné v trestnom konaní, budú sa musieť s dôkazmi a odôvodnením vysporiadať logickými úvahami a nie floskulovitými citáciami z Trestného poriadku a zákona.

Druhá vec je nadkvalifikácia a mediálny balast.
Vyšetrovatelia NAKA, prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) budú musieť verejnosti vysvetliť podozrenia, že okolnosti spáchania trestného činu opísali tak, aby došlo k nadkvalifikácii trestného činu z dôvodu, aby bol dozorujúcou prokuratúrou práve a opäť Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd (ŠTS) bude musieť odôvodniť, prečo sa s tým stotožnil. V uniknutých dôkazných materiálov je zrejmé, že niektorí vyšetrovatelia NAKA v minulosti kvalifikovali trestnosť činu podľa takého ustanovenia Trestného zákona, aby prípad smeroval na ÚŠP a dokonca sa volil deň, kedy prípad mal dostať sudca, ktorý má povesť, že preferuje väzobné stíhanie napriek tomu, že princípy demokratického štátu hovoria o pravidlách nevyhnutnosti, primeranosti zásahu do ľudských práv, proporcionality.

Tvrdiť, že netreba kontrolovať a treba nechať pracovať OČTK je tvrdením politickej vypočítavosti. Dnes je predsa ustálenou rozhodovacou praxou dostatočne preukázané, že NAKA, ÚŠP, ako aj ŠTS sa vôbec nie výnimočne dopúšťajú protiprávneho konania. A preto je veľmi odvážne dnes tvrdiť, či dochádza, alebo nedochádza k protiprávnemu konaniu.

Pokusy o väzbu? Alebo pokusy o spravodlivosť?

Vyšetrovateľ NAKA a prokurátor, ktorý vyšetrovanie dozoruje a podáva návrh na väzobné stíhanie by sa v časoch spoločenského úpadku a poklesu dôvery verejnosti v OČTK z dôvodu pochybností, ktoré konštatoval nie jeden raz Ústavný súd, Najvyšší súd, Európsky súd pre ľudské práva, mal vyjadrovať na verejnosti dôveryhodne a transparentne. Musí vedieť rozplynúť pochybnosti a nevyjadrovať sa stroho a v iných prípadoch celebritne.

Nemôže sa stať, že v prípade R. Kaliňáka je navrhovaná najprísnejšia kolúzna väzba odôvodnená tým, že osoby, na základe výpovede ktorých bolo Kaliňákovi vznesené obvinenie, by mohli byť pred výpoveďou po Kaliňákovom obvinení ovplyvňované a neboli náležite pod sankciou trestného stíhania z krivej výpovede poučené. Z toho vyplývajú otázky, na základe čoho bolo teda vznesené obvinenie Kaliňákovi? Prečo neboli svedkovia vypočutí zákonným spôsobom, ak z ich výpovede NAKA získala dostatok dôkazov pre vznesenie obvinenia a žiadanie väzobného stíhania? Alebo bolo účelom vytvoriť umelo situáciu, ktorá odôvodňuje kolúznu väzbu potrebou vykonať úkon, ktorý mal byť už vykonaný? Zásady trestného konania sa odkedy neaplikujú pri politicky exponovaných osobách?(nech si o nich myslíme i to, že sú najväčšími gaunermi)…

Na druhej strane, v prípade advokáta Paru je väzobné stáhanie zamietnuté z presne rovnakého dôvodu, ako bolo sudcom odsúhlasené pre R. Kaliňáka, odvolávajúc sa na európsky judikát ESĽP Banevi vs. Bulgaria (12.10.2021). Pre účely konania boli relevantné výsluchy i pred vznesením obvinenia, hoci budú musieť byť zopakované v zmysle Trestného poriadku.

Z uvedeného vyplývajú pochybnosti o špekulácii a to podnecuje k otázkam, čo je cieľom trestného konania. Väzba obvineného, alebo záujem spoločnosti?

Platí „Padni komu padni“?

Neplatí. Ak by bolo vyhodnotené v rozpore s Trestným zákonom to, že páni Fico a Kaliňák získavali informácie od pána Imreczeho, ktorý mal protiprávne zneužiť svoje postavenie a informácie osobnej povahy, chránené osobitným predpisom nezákonne vydať predsedovi vlády SR a ministrovi, potom platí, že je v rozpore s trestným zákonom aj to, ak by novinár získaval od osoby, ktorá zneužila svoje postavenie, informácie z trestného spisu a mal byť okamžite obvinený, dokonca ako člen organizovanej skupiny rovnako, ako ten, čo mu tieto informácie zabezpečil. Ak je pravdou, že činnosť p. Fica, ktorú mal vyšetrovateľ posudzovať, posúdil v kontexte s ostatnými prítomnými v kancelárii len preto, aby odôvodnil nadkvalifikáciu a príslušnosť ÚŠP, vyvoláva takéto konanie podozrenia zo zásahov politickej moci do výkonnej a súdnej. Informácie však má verejnosť značne obmedzené a preto vyčkajme na ucelené odôvodnenie, z ktorého bude zrejmé, na akých dôkazoch vyšetrovateľ obvinenie a kvalifikáciu postavil a či vyvráti medializované podozrenia obvinených.

Voliči oboch strán si nemajú čo vyčítať.
Kým na jednej strane pretrváva nepochopiteľná obhajoba strán Smer a Hlas napriek drancovaniu verejných financií, podozreniam z korupcie a klientelizmu (pozrime sa na stav diaľnic, zdravotníctva, verejných financií), voliči súčasných strán vládnej koalície napriek kritike, moralizovaniu a odsudzovaniu klientelizmu a korupcie tolerujú svojim stranám a lídrom zmenu zákona o štátnej službe, ktorá predstavuje návrat k totalitnému kádrovaniu politických strán a dosadzovaniu si svojich nominantov bez ohľadu na výberové kritériá, ktorými by sa stanovili prísne kvalifikačné predpoklady uchádzačov a prebehla transparentná a demokratická voľba vedúceho zamestnanca na funkciu v štátnej správe. Zdá sa, že neprekážajú ani podozrenia s porušovania zákona o verejnom obstarávaní, neprotestuje sa proti predraženým nákupom, náhodným kontraktom na AG testy, marketingovým zmluvám, imaginárnym štúdiám a analýzam, za ktoré štát zaplatil stovky tisíce EUR.

Tí, ktorí dnes ovládajú NAKA, ovládajú charakter tohto štátu. A je to myslené ako v dobrom, tak v zlom. Chápem, že človek sa mení a vyvíja, menia sa mu hodnotové postoje a preto nezovšeobecňujme, ak sa bavíme o vyšetrovateľoch či prokurátoroch, ktorí pracovali kedysi pod vedením ministra Kaliňáka či prokurátora Kováčika alebo Čižnára a dnes sa vyhraňujú proti tomu, čoho boli kedysi mlčiacou súčasťou rovnako, ako bol podporovateľom vlády SMER-SD p. Korčok, či pani Kolíková.

Vždy je šanca, aby tí, ktorí majú moc nad ostatnými, konali príkladne, dôstojne, prísne a nestranne. Aby sa stali chrbtovou kosťou našej defektnej demokracie, ako slovenskú demokraciu správne nazvala prof. Radičová.