Človek.

Namiesto toho, aby EÚ chránila občanov a spotrebiteľov, chráni špekulantov. 

Vývoj cien elektrickej energie:

• Cena v apríli 2017: 22,- EUR/1 MWh
• Cena v marci 2020: 42,- EUR/1 MWh
• Cena v apríli  2021: 60,- EUR/1 MWh
• Cena v decembri 2021: 213,- EUR/1 MWh
• Cena v januári  2022: 120,- EUR/1 MWh
• Prvé vážne informácie o vojenských cvičeniach v pohraničí a cena rastie od januára 2022 každým mesiacom o 20,- EUR/ 1 MWh:
• Cena v aprili 2022: cca 162,- EUR/1 MWh

I v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajine (ale nielen kvôli nej, ako história ukazuje), za obdobie apríl – júl ceny dosiahli úroveň cca 330.- EUR/1 MWh.  Cena výroby a ani cena distribúcie sa zasadne nemenili. Na cenu sa nabaľoval ničím neodôvodnený zisk špekulantov s ešte nevyrobenou el. energiou.

Za august 2022 dokázali špekulanti  vystreliť cenu el. energie z 330,- EUR na 1.000,- EUR/1MWh! Pričom za 5 dní v septembri cena padla na úroveň 500,- EUR/1 MWh! Koncom septembta 2022 prekročila 610 EUR/1 MWh a tam osciluje dodnes.
Vraj sme si vydýchli. Skutočne? Nehrá sa so spotrebiteľom psychologická hra, aby sa adaptoval na tučné zisky obchodníkov-špekulantov? Veď 500 EUR je polovica zo strašidelnej ceny 1000 EUR/1 MWh a znie to tak dobre…

Zdroj: https://www.kurzy.cz/komodity/cena-elektriny-graf-vyvoje-ceny/

Otázka č. 1: Čo pôsobilo taký šialený nárast ceny elektrickej energie?

Boli to náklady na výrobu? Bol to rekordný nárast ceny práce? Nič z toho. Nerástla ani cena vzduchu pri výrobe el. energie z vetra, ani cena slnka, ani cena vody. Dokonca nerástla ani cena jadrového paliva pre výrobu el. energie z jadra. Nerástli ani mzdy. Rast ceny ovplyvnili len a len špekulanti z tepla svojich kancelárii, ktorí sa nepodieľajú ani na nákladoch, ani na spotrebe. Na ničom. Len na svojom zisku, ktorý vytiahnu z vrecák spotrebiteľa. Isteže, môžeme ich pochváliť za predvídavosť, šikovnosť, že nakúpili budúce dodávky doposiaľ ešte nevyrobenej el. energie v čase, keď už cena začala rapídne rásť a obyvateľov nemal kto pred nárastom ceny ochrániť, nemali tiež možnosť vstúpiť na trh a cenu si na určitej úrovni zaistiť.

A namiesto toho, aby EÚ chránila občanov a spotrebiteľov, chráni špekulantov. Hľadajú sa krvopotne modely, ako nárast cien preniesť na spotrebiteľa, pretože ten musí byt solidárny s obeťami vojny a znášať dopad sankcií. A rešpektovať zmluvne záväzky výrobcov so špekulantami samozrejme, pretože práva špekulantov(ergo zisky) musí systém chrániť prednostne. Zda sa však, že špekulanti- obchodníci solidárni nemusia byt absolútne s nikým a žiadne dopady znášať nemusia. 

Naopak, spotrebiteľ sa má skladať na získ, špekulantov, ktorí majú na nákup ešte nevyrobenej elektrickej energie za lacné sumy uzavreté s výrobcami kontrakty, ktoré zabezpečia špekulantom rekordné zisky bez ohľadu na vojny, sankcie, núdzový alebo výnimočný stav. Nepodieľajú sa na nákladoch, nenesú riziká. Všetko sa prenáša na spotrebiteľa.  Inštitúcie EÚ, ktoré si títo spotrebitelia platia, zrazu nemajú žiadne právne prostriedky a opatrenia, aby ich chránili rovnako, ako špekulantov, výrobcov a distribútorov.. 

Otázka č. 2: O čo teda ide? Ako sa zachovala EÚ a vlády jej členov? 

Ako chránili EÚ a vlády členských štátov spotrebiteľa?

Systém EÚ je nastavený tak, aby chránil biznis. Združenie uhlia a ocele, ako predchodca EÚ, vytvorili producenti týchto komodít preto, aby efektívnejšie umiestňovali svoju produkciu, ovládli a riadili trh. Nie preto, aby chránhili spotrebiteľov. Projekt dnešnej rozšírenej EÚ iste priniesol vďaka rozšírenému poslaniu množstvo benefitov najmä slabším ekonomikám, ktorých rast bol v zaujme tých silnejších, nakoľko slabší tiež predstavuju potenciál rastu trhu, schopného absorbovať veľkú časť produkcie z výroby EÚ a vyspelé ekonomiky vedia, že reťaz je tak pevná, ako je pevné to najslabšie ohnivko. Takže hoci si navrávame, že to robia kvôli nám, opak je pravdou. Robia to kvôli sebe, ale táto synergia spôsobuje, že z toho partnerstva máme väčší prospech, ako bez neho.

Dnešný EÚ Systém je nastavený tak, ako bol vytvorený: aby žil z peňazí tých najzraniteľnejších – zamestnancov. Podstata ostala rovnaká. Silní producenti z krajín s robustnými ekonomikami cez rôzne lobistické kanály ovplyvňujú pravidla fungovania, hľadajúc pre svoj biznis a zvyšovanie ziskov balans, aby sa systém nerozpadol, prinášal mase ľudí aspoň nejaké výhody a súčasne aby ostal z peňazí daňových poplatníkov funkčný. 

Otázka č. 3: Aké riešenie sa ponuka? 

Jednoduché. EŮ aj Slovensko prichádzajú s prepočtami, ktoré priemeruju výšku spotreby napr. za posledné 3 roky a stropujú cenu el. energie na max. úrovni, ak budeme sporiť a súčasne ak podpíšeme viazanosť a fixnú cenu na X rokov vopred. A toto ma byt akože istota pre spotrebiteľa. Áno, je to istota, ale pre dodávateľa.

Riešenie? Urobme to iste aj s maržou špekulantov. Pozrieme si percentuálny podiel ich zisku na spotrebiteľskej cene a taký podiel zisku im zastropujeme. Žiadnych 1000 alebo 500 eur. Nepodieľajú sa na výrobe, ani na distribúcii. Naklikajú si on-line svoje virtuálne špekulatívne zisky a všetko to platí spotrebiteľ, ktorého záujmy má EÚ chrániť. Niet dôvodu chrániť záujem špekulantov. 

ÚRSO?

Veď predsa máme cenovú reguláciu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví reguluje ceny oligopolov a monopolov. Vypočítavajú ich podľa preukázaných výrobných nákladov, rôznych ďalších fixných a variabilných zložiek nákladov, zahŕňa sa primeraná miera zisku a výsledná cena je pre spotrebiteľa regulovaná zastropovaná. Ako je možné, že EU nechráni spotrebiteľa a umožňuje, aby špekulanti túto cenu  navyšovali ako sa im zachce? Koho teda chráni Európska únia? Špekulantov?