Človek.

Strany s najväčšími preferenciami, stojace na opačných stranách politického a spoločenského spektra majú paradoxne mnoho spoločného. Komunikujú so svojími voličmi rovnako. Rovnako populisticky, rovnako primitívne. Už sa ani vôbec nesnažia vysvetľovať, odkiaľ na všetky tie svoje nekonečné sľuby o blahobyte získajú peniaze. Zúžili svoju komunikáciu s voličom na primitívne heslá a sľuby. Volebné programy sa tvária sofistikovane, sú však len powerpointovou prezentáciou žiaka základnej školky a zrejme ich chat GPS alebo inej umelej inteligencie vytvoril v priebehu zopár minút. Nekvalifikovaní, ale najhlasnejší politici bohorovne tvrdia, že to len oponenti nechápu, aký je práve ten ich program unikátny… Žiadne pomenovanie problému, žiadny návrh riešenia, žiadne vyčíslenie nákladov či úspor, žiadne vyčíslenie dopadov. Nič. Len sľuby a šírenie tej jedinej najsprávnejšej pravdy.

Sledoval som zopár volebných mítingov. Žiadna kritika, žiadne polemiky, len kabaretná show bez diskusie. Strana povie, sympatizant tlieska. Bez premýšľania, bez analýzy, bez odôvodnenia. Len vlna nadšenia, túžba byť súčasťou niečoho veľkého, súčasťou komunity. A to ospravedlňuje aj nezákonnosť, resp. iné negatíva. Veď ked sa rúbe les, lietajú aj triesky a účel svätí prostriedky, nie?

Nenávistné prejavy

Diskusie pod sociálnymi sieťami verne zobrazujú stav spoločnosti.
Tzv. demokratické strany (ako sami seba nazývajú PS, SASKA) ostro protestujú, ako tie „nedemokratické“ (Smer a Hlas) zvyšujú napätie spoločnosti medzi svojimi voličmi a tí sa na sociálnych sieťach prejavujú agresívnejšie. Dôsledkom boli slovné útoky voči p. prezidentke. Cez čiaru už preto, lebo ide o ženu.

Nedávno SMER na svojej tlačovke zverejnil závažné obvinenia, ktoré majú preukazovať nekalé policajné praktiky na objednávku policajtov, ktorí sú bezprostredne zapojení do vojny v policajných zložkách. Ale to, čo nastalo v diskusii na sociálnych sieťach pod článkami mienkotvorných médií, je šokujúce.
Okamžite sa sympatizanti tzv. demokratického spektra prejavili v diskusiách agresívne a publikovali príspevky, v ktorých vyslovovali súhlas s ublížením na zdraví a útokmi na  predstaviteľov SMERu.
Kde sú však lídri „demokratických“ strán, ktorí celkom správne v minulosti vyzývali SMER, aby k svojim voličom prehovoril a upokojil situáciu? Vtedy bolo toľko moralizovania a prezentovania hodnôt. Teraz nič. Svojím mlčaním schvaľujú násilné prejavy svojich sympatizantov. Aké pokrytecké!

Ako sa vyjadril jeden diskutér, o Ficovi a Kaliňákovi si môžeme myslieť čokoľvek (a vôbec by to nemusela byť nepravda), ale kde je nezávislé vyšetrovanie?! Získavanie a overovanie dôkazov pre a proti obvinenému? Kde je obžaloba a nezávislý súd? Kde je v prípade viny primeraný trest alebo zastavenie stíhania? A čo slová ako prezumpcia neviny? Alebo tí, ktorí sú proti nám a ktorých nemáme radi, sú automaticky vopred vinní?

Žiadne kritické myslenie, žiadne odôvodnenie, žiadna snaha o vysvetlenie situácie zo strany orgánov. Žiadne reakcie „demokratických“ politikov, čo majú program postavený na ľudských právach, žiadne odsúdenie nenávistných prejavov proti svojim politickým oponentom. Žiadne reakcie. Len ticho a mlčaním schvaľovanie agresie. Očakávali by sme ísť príkladom a preukázať, že reči o morálne neboli falošné.

Treba kriticky priznať, že medzi voličmi SMERu aj PS sa nachádza tolerovaná silná skupina agresívnych sympatizantov.

Samostatnou kapitolou je OĽaNO. Keď líder tohto rodinného hnutia, ktorý má hegemonistickú kontrolu nad hnutím aj štátnym príspevkom vo výške niekoľko, za ktorý si nakúpil 79 prevažne starých áut Fiat 500 a dvojtonové terénne auto s cenou začínajúcou na 60.000 eur pokrytecky obviňuje všetkých naokolo, že vedú násilnú a štvavú kampaň a pritom on sám ani raz nevyzval militantné jadro svojich voličov, aby sa v diskusiách krotili. Ale čo už, toto je príkladná politická kultúra na Slovensku.

Prašť jak uhoď

Máte plné zuby uzavretej železnej ruky oligarchie v podaní SMERu? Tak si skúste podiskutovať so sympatizantom PS. Dookola opakovanie tej istej mantry. Žiadne pripustenie polemiky o inom názore. Divné, pretože to pripomína jednu z tých bigotných náboženských spoločností. A pritom by to malo byť naopak.
Názor zdiela jednohlasne celá skupina ľudí. Nepripustia diskusiu. Ak áno, argumentácia a zákonné odôvodnenia nie sú pre nich smerodajné, pretože majú svoj názor a ak je v rozpore so zákonom, názor má podľa nich vyššiu právnu váhu.

Obe strany uznávajú a pripúšťajú len svoju ideológiu videnia sveta. Ako za socializmu. Či nebudú kradnúť nominanti politických strán a na nich napojení biznismeni? Ale áno. Budú. V prípade SMERu sme to videli za uplynulé roky, v prípade PS síce ešte nebola príležitosť na národnej úrovni, ale v komunálnej politike nám dáva odpovede na budúci obraz primátor Matúš Vallo. Na jednej strane absolútna intolerancia, až eliminácia komunikácie s drobnými podnikateľmi v prípade, ak sa domáhajú zákonného posúdenia ich návrhov, na druhej strane úzka spolupráca výlučne so zopár najväčšími developermi. Obyvatelia a drobní podnikatelia sa snažia zmeniť územný plán za 10 rokov a nič, na druhej strane sa veľkí developeri dohodnú na zmene územného plánu a „simsalabim“,dohodnuté, vybavené. A namiesto toho, aby si zmenu obhajovali veľkí developeri sami, prácu za nich robí primátor a jeho tím nadšencov na magistráte. A obhajobou toho všetkého je: máme pekný design manuál dlažieb, mobiliáru, podporu zelene, preferovanie bezpečnosti na cestách. S tým absolútne súhlasím. Ale to neznamená, že vzniká právo na netransparentné konanie na magistráte v konaniach a pri nakladaní s majetkom mesta.

Vždy je to len otázkou času a spôsobu…

Či bude v NR SR Smer, Hlas, SASKA, alebo PS, je to v podstate jedno. Ani jedna zo strán nie je zodpovedne pripravená prevziať moc. Ani jedna strana nevie, kde sú v jednotlivých oblastiach legislatívne problémy, odkiaľ vziať zdroje na reformy a stimuláciu malých a stredných popdnikateľov, na ochranu domácností a na adresné rozdávanie štátnej pomoci. Vedieť sa to dá na základe poctivej analýzy. A na jej základe odkomunikovaných variantov riešenia. K ničomu takému neprišlo a preto je dosť možné, že ak politické strany tvrdia, že poznajú problematiku, klamú. A dôležité ostáva pre nich iba to, ako sa dostať do NR SR. Prisať sa na verejné zdroje, lebo poctivou prácou sa uplatniť mnohí z nich nedokázali.