Človek.

Výsledkom vyšetrovania nesmie byť smrť, ani spôsobenie psychickej alebo fyzickej bolesti. Vyšetrovanie musí spieť k spravodlivému objasneniu, nie k politickej pomste.

Čas na zmenu ústavy?

Niekto si asi želá zásadnú zmenu ústavy. Spoločenská klíma nepripúšťa polemiku o právach niekoho, koho niekto označil za podozrivého. A čím väčšia brutalita, tým väčší prejav demokracie. Aby ostatní videli, že my sme tí správni. Aby nám nenadávali voliči, ktorí nám z frustrácie dali svoje hlasy. Preto tie preteky v hlúposti prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach, zverejňovaných iniciatívnymi idiotmi, ktorí dostali výnosnú trafiku alebo zvoliteľné miesto na kandidátke. Tí by to zjednodušili. Porazených postaviť k múru a zastreliť. Pretože treba ukázať, ako tí dobrí bojujú so zlými. Čím raznejšie a za účasti TV, tým lepšie. Potom môžeme dodatočne aj vyšetrovať, ale to už nikoho nezaujíma. 
Ak je to tak správne, zmeňme ústavu. Každý porazený bude mat nárok len na smrť. Víťaz predsa berie všetko. Tak prečo nie aj život? Naozaj je toto cieľom spravodlivosti? Demokracie? Toto má byť výsledkom spoločenských zmien?

Dvojitý meter a hra na demokraciu

Slovensko sa dlhodobo radí ku krajinám tretieho sveta, kde demokracia a právo ostávajú len na papieri. Hráme sa na moderný národ, prirovnávame sa k vyspelým demokraciám, ale podvedome vieme, že realita je niekde úplne inde.
Korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo. Nátlak, zneužívanie verejných funkcií na dennom poriadku.
Kamarátom, vodcom, koaličným partnerom tolerujeme podvody a porušovanie zákonov, ale v prípade oponentov moralizujeme, až sa Panenka Mária červená od hanby.
Kde sú tie bohorovné statusy, plné morálky, v ktorých by aspoň náznakom občan odmietal nesúhlas s prideľovaním miliónov EUR bez transparentnej súťaže? Už korupcia neprekáža?

Kde konci spravodlivosť a kde začína vytĺkanie politického kapitálu? 

Jednoduchý volič vždy meria dvojitým metrom. Svojho vodcu počúvajú extrémisti z každého politického tábora rovnako. Argumenty, kritické myslenie netreba. Pravda je to, čo vodca povedal.
A politický oponent? Síce zvyšky príčetnosti pripúšťajú logicky odôvodnené pochybnosti, ale keďže vodca povedal ako povedal, tak žiadna úvaha sa nepripúšťa. Niet divu, že mnohí stáli za totality v radoch aj vtedy, keď nevedeli prečo. Videli, čo robia ostatní, postavili sa do radu aj oni. Veď dav sa predsa nemýli.
Od pádu železnej opony uplynulo len 30 rokov a dnes robia ich deti, ktoré majú v súčasnosti 30-45 rokov, to isté. Bez úvah, bez snahy kriticky obsah pochopiť a pokúsiť sa formulovať svoj vlastný názor.
Jednoducho tak boli rodičmi vychované. Ak sa nič nezmení, zdá sa, že až vymretím druhej generácie začnú ľudia, tretia generácia vo veku okolo 20 rokov a mladší kriticky myslieť, uvažovať, túžiť po poznaní, odôvodňovať, vytvárať závery a formulovať vlastný názor. Skutočne vlastný názor a nie prevzaté tvrdenie, ktoré za vlastný názor mylne niektorí považujú.

Je túžba po politickej moci viac, ako ľudský život?

Čo dokáže pre získavanie politických bodov v čase klesajúcej popularity spáchať politik?
Ako na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov pôsobia premotivované vyhlásenia politikov o spoločenskej objednávke za každú cenu väzniť mediálne označeného človeka napriek prezumpcii neviny s tým, že kto nebude zatvárať do basy, je automatický rovnako skorumpovaný?
Neustále statusy politikov, chváliacich sa prácou iných (OČTK) hovoria len o jednej snahe: dostať sa na úroveň predvolebných preferencií. Frustrácia, že ich neschopnosti verejnosť nastavuje zrkadlo v podobe markantného prepadu obľúbenosti tento tlak na medializované zatýkania len stupňuje. Je len otázkou času, kedy to vzdelaní a inteligentní štátni zamestnanci odhalia. Uvedené potvrdzujú zmienené statusy, v ktorých sa obvinený, doposiaľ nevinný človek považuje napriek prezumpcie neviny za vinného a vopred politicky odsúdeného.

Všetci merajú hodnotu človeka cez sumu, ktorú vedľa jeho mena vidia. Žiadne práva, žiadny súd. Stačí napísať meno a sumu.
Ak je niekto verejne označený vodcom, je verejne odsúdený, spoločensky vyčlenený. Ostrakizovaný, ako v staroveku. Pretože vodca povedal.

Príklad: Ostrakizovaný gen. Milan Lučanský

Hodnota človeka sa na Slovensku odvíja od novinového titulku. Vhodným príkladom je gen. Milan Lučanský.
Človek, ktorý svoj život zasvätil boju so zločinom. Toto nespochybňuje ani Matovič, ani jeho bývalý kolegovia. Mal vysokú objasnenosť trestnej činnosti. Riešil závažné kauzy, závažné vraždy, závažnú ekonomickú činnosť. Človek, požívajúci v odborných kruhoch úctu a rešpekt. Desiatky rokov prinášal spoločnosti prospech. Uväznením zločinca možno zachránil život práve niekomu, kto mu teraz cynicky odkazuje cez sociálne siete, že si to zaslúžil.
Zabudlo sa. Stačil jeden titulok. Hlúpe statusy politických vodcov. A občania, podporovaní politickými vodcami vyriekli rozsudok. Prezumpcia neviny? Iba na papieri. V mysliach extrémistov je titulok v médiách rovný rozsudku smrti.
Vrátili sme sa do stredoveku. Ostrakizácia je prejav jednoduchosti, davovej psychózy. Bez úvah, bez snahy o objektívnu analýzu. Dôkazom sú historické omyly, ktoré nedokonalý ostrakizmus spôsobil a škody, ktoré na ľuďoch napáchal.
Štátne orgány a inštitúcie sú jednoznačne pod tlakom týchto spoločenských, politicky stimulovaných nálad namiesto toho, aby vec posudzovali striktne z právneho hľadiska.

Netvrdím, že M. Lučanský nepochybil. Tak, ako sa to nedá tvrdiť o Matovičovi a jeho pokusoch o zníženie daňového základu, kedy mal štát prísť o viac peňazí, než bola suma, mediálne uvádzaná pri mene M. Lučanského.
Súdiť ho však mali súdy na základe dôkazov a nie politici a ich extrémistickí sympatizanti, zverejňujúci svoje vyhlásenia na sociálnych sieťach. Čo všetko spoločnosť, teda aj vyšetrovateľ, prokurátor a sudca zohľadňujú pri posudzovaní dôveryhodnosti človeka? Desiatky rokov práce? Alebo výpoveď človeka, ktorému hrozí niekoľkoročné väzenie? Alebo novinový titulok?
Na základe čoho má vyjadrenie iného obvineného (hoci nevieme, či pravdivé) vyššiu právnu silu, než doterajšia dlhoročná služba spoločnosti?

Vyšetrovanie smrti M. Lučanského ukáže, či zotrvávame v staroveku, alebo sme schopní náznakov demokracie, odbornosti, transparentnosti

V demokratickej spoločnosti je možné zasiahnuť to ústavných ľudských práv občana na nevyhnutný čas, nevyhnutným spôsobom len v odôvodnených prípadoch. Napríklad ak existuje obava, že obvinený:

a) ujde, bude sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu

b) bude pôsobiť na spoluobvinených alebo svedkov, alebo mariť dôkazy

c) bude pokračovať v trestnej činnosti

Nikde sa v zákone nehovorí o nátlaku, znížení ľudskej dôstojnosti, nepriaznivých podmienkach, ako aj o tom, že cieľom takejto väzby má byť vynútenie priznania pod psychologickým a fyzickým nátlakom. Prečo sa to teda deje a spoločnosť to toleruje? Ako je vôbec možné, že takéto šokujúce praktiky pretrvávajú? Prečo už neboli adresované podnety európskym inštitúciám na vykonanie hĺbkovej kontroly vo veci dodržiavania základných ľudských práv a slobôd obvinených a odsúdených?

Ak má vyšetrovateľ dostatok DÔKAZOV, z ktorých plynie odôvodnený predpoklad, že trestný čin bol spáchaný, prokurátor predkladá súdu návrh na vzatie obvineného (teda nevinného) do väzby.  Z tvrdenia jednej osoby podľa subjektívneho názoru mnohých expertov (weblink nižšie) takýto predpoklad vyvodiť nemožno, pretože v opačnom prípade by vo väzbe musel skončiť ihneď a zaraz každý, kto bude kýmkoľvek verbálne obvinený zo spáchania tr. činu a my sa verejne vyjadríme, že sa nič nestalo, pretože toto je zákon a zadržaný sa má možnosť brániť a protestovať. Ibaže vo väzbe. Prax zdedená socialistickým súdnictvom na Slovensku je taká, že takýto návrh sudca obvykle skúma len z hľadiska formálnych náležitostí, t. z. tomu zodpovedá aj kvalita takého formálneho odôvodnenia návrhu na vzatie do väzby.

Návrh na väzbu obvineného sa teda nesmie akceptovať na základe úvah či rôznych konštrukcií, hoci aj logických, orgánov činných trestnom konaní, ale len na základe preukázania konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že sa obvinený pokúsi újsť, vyhýbať tr. konaniu, ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v tr.činnosti. Ak by toto stačilo, analogicky je možné odôvodniť verbálne čokoľvek a akokoľvek a ak to dá logickú súvislosť, tak vo väzbe môže skončiť na jednej strane ktokoľvek, koho tam chceme mať, na druhej tam neskončí ten, ktorý nechceme, aby vo väzbe skončil (ako sa kladie za vinu iným obvineným).

A ak existujú takto vágne nastavené pravidlá, nevypovedá to o demokracii, ale o vysokej pravdepodobnosti zneužitia štátnej moci a priestore, ktorý sa môže politikmi zneužívať na akt pomsty. Ak dnes počujeme od politikov, že rozviazali ruky polícii, znamená to, že na ňu evidentne vplyv majú. Je teda otázne aký a čo znamená rozviazať ruky. Vyšetrovateľ a prokurátor nie je stroj, Cíti, čo od neho spoločnosť vyžaduje, číta mediálne vyjadrenia a ohlasy. Číta diskusie. Je motivovaný odmenou, je motivovaný kariérnym rastom, dokazovaním svojich kvalít nadriadenému. Spolu s tlakom na preukazovanie výsledkov sa často dopustí nesprávneho úsudku, ktorý ma na zdravie, život a rodinu podozrivého alebo obvineného fatálne následky.

Potom je tu aj ďalšia zásadná otázka nastavenia systému:

– ak sa vyšetrovateľ rozhodol odporučiť vzatie obvineného do väzby a takýto návrh prokurátor sudcovi predloží, pričom sa neskôr preukáže, že bol návrh neodôvodnený, vyšetrovateľ či prokurátor trestne stíhaný nie je s odôvodnením, že je to jeho právny názor.

Na strane druhej:
– Občan XY sa rozhodol znížiť daňový základ a odôvodnil to tak, že konal na základe svojho právneho názoru. Prečo je teda trestne stíhaný pre krátenie dane, ak je to jeho právny názor, ktorý sa neskôr ukázal ako nesprávny (rovnako ako v prípade vyšetrovateľa)?

Zamestnanec štátu a občan si nie sú rovní pred zákonom a orgánu činnom v tr. konaní dáva legislatíva právo zasiahnuť do ústavou garantovaných ľudských práv občana. O to viac prísnejšie treba posudzovať návrhy OČTK, podrobiť ich kontrole, nastaviť transparentné pravidlá, aby nedochádzalo k fatálnym zlyhaniam a pochybnostiam.

Obmedzenie základných ľudských práv má trvať NEVYHNUTNÝ ČAS, počas ktorého dôjde napr. k vopred pripravovanému vypočutiu osôb, aby sa zamedzilo ich ovplyvňovaniu. Vyšetrovacia väzba nemá teda slúžiť na získavanie dôkazov, podporujúcich  odôvodnenosť väzby. Po 30 rokoch od „nežnej“ je na mieste vyžadovať kvalitu a transparentnosť aj v procese trestného konania.
Ak totiž vyšetrovateľ z rôznych dôvodov nevykonáva úkony, bude obvinený vo väzbe 36 mesiacov? A ak sa preukáže, že dôkazy nezabezpečil, obvinenému povieme PARDÓN za zničený život? Po 3 rokoch väzby, počas ktorej je každých 30 minút budený, nemá prístup k rodine, je na cele 4 m2 sám, nesmie sa pravidelne sprchovať? Aký dôvod majú vlastne tieto totalitné praktiky zamerané na zníženie ľudskej dôstojnosti, psychické a fyzické týranie? Vynútiť si priznanie? Otázne je, či sa pod takýmto tlakom obvinený neprizná aj k tomu, čo nespáchal, alebo nespácha samovraždu, čo je vraj úplne bežné, ako sme sa dopočuli od odstupujúceho šéfa väzníc. Ak je to bežné, potom je to dôsledok nedemokratického systému a zlyhania štátu, pretože účelom väzby obvineného nemá byť jeho smrť!

ČIŽE K ČOMU PRESNE NA SLOVENSKU SLÚŽI ÚTEKOVÁ, KOLÚZNA A PREVENTÍVNA VÄZBA? K SEBEVRAŽDE, ALEBO K PRIZNANIU POD PSYCHICKÝCH A FYZICKÝCH TÝRANÍM? ČO MÁ SPOLOČNÉ UPRETIE PRÁVA NA KAŽDODENNÚ HYGIENU S OBAVOU PRED ÚTEKOM? SKUTOČNE SME DEMOKRATICKOU SPOLOČNOSŤOU? JE POUŽÍVANIE NEHUMÁNNYCH PROSTRIEDKOV PRE ZVÝŠENIE UTRPENIA OBVINENÉHO, KTORÉ S OBĽUBOU KRITIZUJEME U RUSKÝCH ČI BALKÁNSKYCH TAJNÝCH SLUŽIEB V PORIADKU? CHÁPEME VÝZNAM TOHO, ŽE OBVINENÝ JE STÁLE NEVINNÝ?

Vyšetrovanie smrti gen. M. Lučanského prinesie možno mnohé prekvapenia. Napr.:
– aké úkony viedli k záveru a potrebe väzby obvineného,
– aké úkony boli vyšetrovateľom vykonané počas väzby,
– aké úkony boli pripravené vopred tak, aby ich vykonal vyšetrovateľ počas nevyhnutného času väzby obvineného,
– ako s ním bolo vo väzbe nakladané,
– aké práva mu boli umožnené a aké upierané,
– bol trestný spis v deň úmrtia obvineného odňatý a zadokumentovaný jeho obsah?
Pretože vziať kohokoľvek do väzby s tým, že sa prípadu kvôli nadchádzajúcim vianočným sviatkom kompetentní nebudú venovať, nevykonať úkony, nechať obvineného v nedôstojných ľudských podmienkach, neriešiť závažné pochybosti o spôsobe zranenia a neumožniť dôstojnú rozlúčku so zomierajúcim otcom a manželom nesmie ostať OBJEKTÍVNE nevyšetrená. Čas plynie a skúsený vyšetrovateľ vie, že páchateľ získava každým dňom nekonania výhodu.

Po 12 rokoch marazmu sme všetci čakali na zmenu. Zmenu k lepšiemu. O tom však súčasné pochybnosti nevypovedajú.

Generála M. Lučanského som osobne nepoznal. Je mi však ľúto ľudského života. Bol to otec, manžel, kolega. Ospravedlňujem sa za emotívnejšie slová v predchádzajúcich riadkoch, ale udalosť je  šokujúca a závažná, najmä s ohľadom na priebeh a odôvodnenia za posledné týždne. A keď čítam cynické statusy v diskusiách, chápem, prečo je Slovensko tam, kde je.

Niektoré články odborníkov o tom, ako sa kolúzna väzba nevinných využíva pre psychický a fyzický nátlak.

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a909-k-naduzivaniu-trvania-koluznej-vazby-v-trestnom-konani

https://plus7dni.pluska.sk/domov/cesky-odbornik-trestne-pravo-pripade-lucansky-koluzna-vazba-mala-pouzivat-menej

https://www.topky.sk/cl/10/2026855/Advokatska-komora-bije-na-poplach–Vazba-pravnika-Ribara-je-podla-nej-protiustavna

http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a448-koluzna-vazba-a-nepripustnost-zostrovania-podmienok-vazobneho-stihania