V zahraničnej tlači, konkretne na spravodajskom českom serveri ma upútal článok Ako sa kradne na Slovensku…

Dnes sa mi opäť zdvihol žalúdok po tom, ako som si prečítal vyjadrenia jedného z našich politikov – mediálnych celebrít. Predseda strany SaS Richard Sulík ľudstvu dáva na známosť, ako morálne a možno aj inak pohŕda Mikulášok Dzurindom. (http://hnonline.sk/stlpceky/c1-54429750-nulovy-koalicny-potencial) Tento článok je ďalším dôkazom politického zúfalstva […]

Na našej najjagavejšej hviezde zvanej Slnko je elektrina. Musi byt, lebo sa tam predsa svieti.

Národným športom na Slovensku sa stali spravodajské hry.

Hovorí sa, že aký volič, taký politik. Zmráka sa nad Slovenskom a jeho ľudom. Na stupnici sprostosti možeme zaujať popredné miesta.

Fuj, sudca jeden zlý. Neposlušný. Za všetko môže.Čo si to vôbec dovolil?

Nemal som v úmysle písať druhý príspevok ( Odkaz na prvý: Resuscitácia a Nobelova cena pre SaS– pripájam tiež v závere). Keď som sa však dozvedel desivú správu, musím.

Videl som to v priamom prenose. Zúfalec sa snažil resuscitovať mŕtvolu. A vzápätí sa snažil získať Nobelovu cenu. Slovenský volič dokáže stráviť asi aj klince.

Už ma to fakt nudí. Stále dookola a každý rok to isté. Politickí paraziti sa vyškierajú a strúhajú v 17. dni v novembri úsmevy ako na Miss World. Myslia si, že sme sprostí.

Dnes mi prišlo nevoľno. Hneď po prečítaní správy, ktorú zverejnili denníky SME a PRAVDA.