Človek.

Ak by sa voľby konali o mesiac, dva neskôr, zrejme by SMER_SSD s HLASom-SD dosiahli ústavnú väčšinu. Niektoré médiá totiž nepostrehli, že je po voľbách.

Zurian: Lučanského zavraždili

Denník N: „Lučanského zavraždili, hovorí Zurian“
Nový Čas: „Vypočúvanie Zuriana: Lučanského zavraždili! Čím ešte šokoval šéf policajnej inšpekcie?“

A teraz si vypočujte vyjadrenie B. Zuriana, kandidáta počas vypočúvania pred výborom NR SR, poslancami a verejnosťou: „Vypočutie B. Zuriana“
Kde v zázname vypočutia B. Zurian hovorí, že Lučanského zavraždili? Ak niekto také slová nájde, nech v komentári uvedie čas, kde takúto vetu započul.

Je totiž veľký rozdiel medzi zabitím a zavraždením. Stručne: kým v prípade vraždy má páchateľ úmysel niekoho usmrtiť, v prípade zabitia ide o úmysel spôsobiť niekomu ujmu na zdraví, avšak z nedbanlivosti spôsobí smrť.

Ak občanmi volení zástupcovia nemajú minimálnu právnu gramotnosť, alebo sa na zasadnutie výboru odborne nepripravia, je to obraz voliča. Ak však médiá, ktoré majú k dispozícii spolupracovníkov z právnických fakúlt slovenských univerzít uvedú, že Zurian hovoril o vražde, ide o úmyslné šírenie nepravdivých informácii.

A toto je len jeden z príkladov.

Ďalším je informácia o tom, ako sa Šutaj-Eštok ako minister vyhráža sudcovi trestným stíhaním. Kde konkrétne nominant HLAS-u explicitne uvádza, že v prípade konania tohto sudcu podáva trestné oznámenie?
Isteže, spomenul trestnoprávnu rovinu. Ak z tejto vety malo vyplynúť upozornenie, aby každý v tomto štáte konal v súlade so zákonom, tak to sa vlastne každý vyhráža každému, pretože takýchto upozornení zo strán rôznych obhajcov, úradníkov, starostov a iných počúvame denne. A ak to má znamenať medzi riadkami, že zákon platí pre každého, tak áno, treba to presne tak to aj interpretovať. Takéto podprahové sugestívne skratky môžu poslúžiť účelu, ktorý sa snažia médiá dosiahnuť, ale len dovtedy, kým sa politická situácia neotočí A nedochádza k starej známej horkej pravde, že oheň je síce dobrý sluha, ale vie byť zlý pán.
Každý, kto sa púšťam do nekorektného politického boja a zapája doňho výkonné zložky štátu by mal byť natoľko vyspelý a dôvtipný, aby si uvedomil spätnú väzbu, ktorú môžu jeho kroky vyvolať. A to bol prípad ako Matovičovej vlády a môže byť prípadom súčasnej.

Projekty sledovania zvierat za milióny z verejných zdrojov mimo záujmu médií

Médiá akosi mlčia, keď sa hovorí o zneužívaní verejných zdrojov občianskymi združeniami, blízkymi niektorým politikom. No nebolo to vždy tak a opäť, ak išlo o zneužívanie za vlády R. Fica, prebiehali početné tlačové konferencie, masívne reportáže. A teraz podozrivé ticho. Kde sú strážne psy demokracie a verejných zdrojov?

Argument jedného z aktivistov: „Peniaze nešli zo štátneho rozpočtu, ale z EÚ“. No niečo tu asi médiám „nechtiac“ uniklo. Rozpočet EÚ nie sú verejné zdroje? Tvorené peniazmi členských štátov? A médiá opäť mlčali. Pardón, ale vyše 50 miliónov pre vybrané ochranárske združenia a rôzne mimovládky, ktoré si z ochrany životného prostredia urobili výnosný biznis je proste fakt. Nech sa páči: www.czr.gov.sk. Pohľadajte si, zverejnené sú všetky zmluvy a dodatky. Koľká štedrosť v štáte, kde mamičky zbierajú vrchnáčiky, aby zachránili svoje deti. Je to na zaplakanie. Farizejstvo o vznešených cieľoch, ktoré začína a končí pri vlastnej peňaženke.

Aby sme si rozumeli, environmentálni aktivisti typu Erik Baláž a jemu podobní majú moju úctu za oddanosť k prírode a svojmum poslaniu. Robia kus dobre práce, suplujú štát, napĺňajú verejný záujem a týchto mimovládnych organizácii je mnoho. Ale nerealizujú projekty za vyše 50 miliónov za obdobie 10 rokov, ako zopár vyvolených. To je cca 5 mil. eur ročne! Vyše 500.000 mesačne! Veď to je šialená suma. Vypracovanie rôznych štúdií, stanovísk, nákup terénnych áut, motorových člnov, bicyklov, počítačov, výroba rôznych vídeí. Ak takto sa z rozpočtov míňali peniaze. Ale nespochybňujem, že išli aj na deklarovaný účel. Len je zrejme pravdou, čo spomenul T. Taraba, že v minimálnej miere.
Matovičov kamarát Budaj (zrejme už bývalý vzhľadom na „nezištnosť“ Budaja“ však nie je jediný. Na východe pôsobí environmentálny aktivista Bednár, ktorého Matovič a Pročko urobili prednostom okresného úradu v Poprade. Pán Bednár je prezidentom mimovládky Machaon. Machaon aj so svojimi ruskými kolegami momentálne podporujú aj Ukrajinu a sú úspešnými poberateľmi verejných zdrojov na projekty, prevažne realizované v Rusku. Ako asi vyzerá miesta štátna správa riadená občianskym aktivistom si môžeme domyslieť.

Environmentálna katastrofa – Vrakunská skládka a ohrozenie vodného zdroja Žitného ostrova mimo záujem médií

O Vrakunskej skládke sa už písalo tu: Maďar pomohol, Slovák spackal. Médiá mlčia. Budaj spočiatku vyhlásil, že sa snažili projekt zachrániť, ale nie ich vinou sa to nepodarilo. Dnes je zrejmé, že klamal. Šediny k nemu neboli milosrdné. Pri neskoršom rozhovore totiž zabudol, čo predtým rozprával a uviedol, že ten projekt robiť nechceli a presunuli peniaze na iné projekty.

Komu vyhovuje neinformovaný  a neaktívny občan-volič?

Politici aj médiá opakujú, ako dôležité je vzdelanie. Prinajmenšom rovnako dôležité, ako kritické myslenie. Schopnosť analyzovať, vyhodnocovať, overovať, dospieť logickou úvahou k odôvodnenému záveru. Aké farizejské.

Volič minimálne s priemernou schopnosťou kriticky myslieť a porozumieť textu aj slovu je totiž volič otravný. Priveľa sa pýta, žiada kvalitu a požaduje odpovede. Iste je pre politika otravné uchopiť svoju činnosť odborne. Ideálny stav je prečítať pár viet z papiera. Alebo emotívne diskutovať o svojcih pocitoch a získavať dôveru voliča. Svoj názor politik sformuluje a odovzdáva napr. cez sociálne siete svojmu sympatizantovi. Ten ho prijíma a opakuje ako mantru, mnohokrát za výdatnej podpory médií.

Kritický občan s vyššou náročnosťou je ako slovenský lyžiar, ktorý nepochopil, že si má kúpiť skipas, ostať sedieť doma a nesmrdieť na zjazdovke.

Našťastie, takých na Slovensku máme ako šafránu. Väčšinou sú to nevoliči. Vačšinou. Resp. voliči malých strán alebo jednotlivcov, ktoré sa môžu aj rozdrapiť, ale nezaujmú. Pretože odbornosť je nudná. Zatiaľ čo sa voliči obdarení Dunning-Krugerovým syndrómom hádajú, kto je väčší génius a ktorú stranu volia výhradne vysokoškolsky vzdelané elity (teda oni samozrejme).

Milé (niektoré) médiá! Ako chcete dosiahnuť spoločenskú zmenu, keď ju sami deformujete a brzdíte? Ja chápem, naháňate klikbajty, ste zamerané na zisk a niektoré na podporu svojho yvoleného a spriazneného politika. Ale takto sa nikam neposunieme a sami ste príčinou toho, že vládun zostavili strany, ktoré tak masívne kritizujete.

Nepoučili ste sa, že tak, ako voľby vyhral Matovič v 2020 vďaka médiám, tak ich vyhral SMER vďaka médiám dnes. A to ich mal väčšinu proti sebe. Fenomenálne, však? Jednoducho volič nevyžaduje kvalitu. Vystačí si s emóciami. A vy to veľmi dobre viete. Je vám pohodlné udržiavať si trh nevedomosti, s absenciou kritického myslenia. Vy, tie kriticko-politické médiá sa vlastne z výsledku volieb tešíte, nakoľko nič lepšie pre zvyšovanie čítanosti a rast tržieb sa vám ani nemohlo stať. Tak uvidíme o rok na finstat.sk, či som sa mýlil.